Chvála lekárskemu stavu

Je pol dvanástej dopoludnia a ja vylihujem v posteli. Všadeprítomné bacily si konečne našli cestu cez imunitný systém aj mojej chátrajúcej telesnej schránky.

U svojej obvodnej lekárky som nebol. Dávam prednosť dovolenke, ktorej mám naozaj požehnane ešte z minulého roka a samoliečbe. Ísť k mojej obvodnej mi pripadá, ako vydať sa na krížovú cestu. Je to jednak preto, lebo keď som menil obvod, ponechal som si svoju pôvodnú lekárku schválne napriek tomu, že som sa presťahoval na opačný koniec mesta. A aj preto, lebo keď potom pani doktorka odišla na dôchodok a na jej miesto prišla mladá elegantná a ambiciózna lekárka, povedal som si, skúsim, čo to urobí.

Asi pred tromi rokmi som sa začal liečiť na vysoký krvný tlak. Nič mimoriadne, liečba štandardná, dobre mi zaberá, a tak sa nemám na čo sťažovať. Jediné čo potrebujem, je raz za tri mesiace zájsť si po recept na lieky a pomodliť sa, aby mi recept vystavila sestra a pani doktorka ma nedajbože nezavolala do ordinácie, s otázkami typu ako sa mám, koľko som schudol, čo moja životospráva a podobne. Tlak si už dávno nemeriam u svojej lekárky, ale nosím si vlastný nález z domu. Prečo? Lebo u pani doktorky sa mi merania nedaria. Napriek tomu, že doma meriam štandardne dobrý tlak. Pokúsim sa vysvetliť prečo.

Prídem k svojej obvodnej lekárke. Čakáreň plná. Vekový priemer čakajúcich je za 50 rokmi. Mnohí sa navzájom poznajú. A často krát to dávajú najavo. Niekedy poriadne nahlas. Sedím tam medzi tými dedkami a babkami a nedá sa nepočuť. Uši si predsa len zaliať voskom nechcem. A tak len počúvam, kto mal aký infarkt, na čo všetko bol kto operovaný, aké lieky kto berie, ale aj aké nehorázne sumy za lieky kto dopláca. Dozvedám sa všeličo o artrózach, koxatrózach a čo ja viem, ako sa všetky tie …rózy volajú, vypočujem si množstvo zaručených receptov a hodnotení a a to je hlavné, množstvo kritík na toho či onoho lekára, na ich darebáctvo a ignorantstvo. Slov chvály je pomenej, ale nájdu sa aj tie.

Nuž a potom, keď konečne prídem na rad a vojdem do ordinácie, vpredu sedí sestra a lekárka až v ďalšej miestnosti. A tam už na mňa čaká. Veeeeľký, super-hypermoderný stroj na meranie tlaku. Obrovské koleso, do ktorého stačí vnoriť ruku až po rameno a prístroj sa o merania postará sám. A samozrejme aj tento iste drahý prístroj dáva hlasne najavo svoju kompetentnosť na dokonalé a veľmi presné meranie tlaku pípaním. Píp, pííp, pííííp, pííííp, píííííííííp…

Nuž pod 160 na 105 proste nejdem. A to ani vtedy, keď som si predtým doma odmeral horolezeckých 119 na 81.:)

Dívam sa na sestričku, ktorá je s každou mojou návštevou unavenejšia a úsečnejšia. Lekárka je veľmi snaživá, ale aj na nej občas vidím, ako na ňu atmosféra množstva ľudí so svojimi náladami,  úzkostlivosťou a nervozitou dolieha. Ako sa na nej podpisuje pracovný stres a to nikde nekončiace tempo, nedovoliace ani na chvíľu zastaviť sa. Takže, milí moji čitatelia, ak ste čakali, že začnem svoju obvoďáčku kritizovať a mudrovať o tom, čo je u nej zlé a ako by to mala zmeniť, mýlite sa. Ja si len uvedomujem, akú nesmierne náročnú prácu vykonáva a nemyslím si, že som pojedol všetku múdrosť.

Raz za polrok chodievam na kontrolu ku svojmu kardiológovi. Fakultná nemocnica na Mickiewiczovej ulici so svojou internou klinikou i ostatnými oddeleniami majú už dávno svoje dobré časy za sebou. Budovy staré, chátrajúce, ponuré. Ja to zvládam, keďže som predsa len vo veku, keď cítim istú nostalgiu pri spomienke na staré časy a nemienim sa za to nikomu ospravedlňovať, pričom viem, že táto nemocnica je jednou z mnohých, ktoré sme zdelili po totalitnom systéme už vtedy v stave neveľmi utešenom. Nuž a našej novej demokracii zrejme tiež prostriedky na obnovu nevychádzajú…

Sedím v tmavej miničakárni, množstvo pacientov sedí aj vonku na chodbe. Je tu úplné ticho. Absolútny pokoj. Napriek tomu, že vekový priemer pacientov vylepšuje len zlomok pacientov v mojom veku. Väčšinou sú o jednu, niekedy aj dve generácie starší odo mňa. Holt kardiaci sa šetria. Nemajú potrebu mrhať energiou. Čakanie, je niekedy dosť dlhé. Sestričky sa pohybujú medzi ordináciami, čakárňou a chodbou ako víly. Keď poznávajú starších pravidelných pacientov, vítajú ich bozkom na obe líca. Keď je obdobie začiatku roka, väčšina pacientov odchádza z kardiológie vybozkávaná na líca so želaním šťastného Nového roku. Sestričky so svojou pracovnou vyťaženosťou a stresom si vždy dokážu nájsť čas na milé slovo, pričom je vidieť že samy majú veľa starostí a aj bolestí.

Prichádzam na rad. V ordinácii ma veľmi vľúdne víta Doc. MUDr. Ľudovít Gašpar. Najprv si líham a urobia mi EKG. Doktor Gašpar, šťúply príjemný chlapík asi v mojom veku ho prezrie a so širokým filigránskym úsmevom mi povie: „Máte perfektné EKG, musím vás pochváliť.“

Potom si sadám, doktor Gašpar zoberie snáď ten najstarší tlakomer v bývalom RVHP, ešte taký ten, čo vyzerá ako väčší zatvárací vonkajší teplomer, omotá mi rameno rukávcom, berie stetoskop a odmeria mi tlak. Hádajte aký? Nad 135 na 85 som ešte žiadne meranie nemal.:)

Ešte si ma pozorne vypočuje, vnímavo sa povypytuje, keď vidí, že som schudol, opýta sa na obvod pása, keď vidí, že sa nemám čím chváliť, otázku diskrétne vynechá a ešte pripomenie, že nie je vhodné merať si tlak často, že je to dynamická veličina a netreba sa nechať zotročiť vlastným  tlakomerom. Podotknem, že ja som prešiel od fázy merania 10 x za deň až po fázu jedného merania za tri mesiace, čím ho rozosmejem a pošle ma domov.

Viete, milí moji, premýšľam, ako toto svoje rozprávanie ukončiť. Je mi jasný vývod, do ktorého si prajem, aby toto moje písanie vyústilo. Len mi akosi dochádzajú vyjadrovacie prostriedky…

Skúsim to takto. Nedávno sme bolo na Slovensku svedkami udalostí, ktoré poznačili všetkých. Poznačili ako lekársky stav, tak aj všetkých nás, pacientov. Zasadil ranu dôvere vzťahu lekár – pacient, ranu ktorá sa bude ešte dlho hojiť. Lekársky stav bol ponížený a dourážaný do absolútnej krajnosti. Toľko negatívnych zovšeobecňujúcich a do jedného vreca všetkých hádžucich výrokov zo strany pacientov, politikov, či dokonca kolegov lekárov ale aj tých, ktorí vlastne ešte ani nemali možnosť prácu lekára spoznať na vlastnej koži a všetko toto v nevídanej jednote. Jednote, ktorá   bola pre Slovensko nevídanou vzácnosťou, veď tento postoj vtedy zdieľalo cez 75% Slovákov. Toľko morálneho bahna, ktorým by sme lekárom najradšej zapchali ústa a urobili z nich nemysliaci nástroj bez vlastných potrieb  na uspokojenie potrieb väčšiny.

Určite bolo mnoho lekárov, ktorí sa po týchto nepekných udalostiach pýtali sami seba, či ešte vôbec chcú spájať svoj život s výkonom lekárskeho povolania a je dobré, že sa nakoniec k tomuto kroku odhodlal len zlomok.

Nech je nám táto skúsenosť poučením, že pýchou, aroganciou a zaslepenosťou sa nič a nikdy nevyrieši. Tieto vlastnosti dokážu akurát len veľmi nedokonale maskovať náš bezmedzný strach o  vlastné existencie ako zrniek prachu vo vesmíre a neschopnosť pokory, ktorá je nevyhnutná pri nahliadaní na veci v širšom kontexte.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments



pošli na vybrali.sme.sk Ak sa vám článok páčil, môžete mu dať hlas na Vybrali SME



Komentáre (30)

Diáda napísané 15.03.2012 o 15:37

Jaj, ako mi hneď klesol tlak, keď som si to prečítala :-)

Boris napísané 15.03.2012 o 17:16

Lekári sú len takí, ako my všetci. Občas sa nájdu vzácni ľudia.

Keď išlo o lekárov, stál som za nimi. Chcem spokojného a zaplateného lekára. Aj sestru.

Keď som vlani podstúpil trápenie s rukou, pochodil som mnoho ambulancii a nepomohli. Moja obvodná sedela rezignovane a krútila hlavou na moje: Čo mám robiť. pani doktorka? Neviem.

Potom jeden priateľ pomohol: zariadil vyšetrenie, ku ktorému by som inak nijako neprišiel. Nevyzdravel som, ale je to lepšie. Oveľa. A podstatné bolo, že mi ten lekár vrátil vieru, že mi navravel, že to nie je také zlé, ako mi diagnostikovali. Nebol to práve prototyp “vľúdneho”lekára. Skôr taký “obhrublý” doktor Štrossmayer. Rozmýšľam, že nebyť kamarátskej protekcie, som dnes niekde úplne dole. Ku cti doktora dodávam, že som nezaplatil ani cent a že mi už lezú na nervy tie klebety okolo toho, koľko kto berie.

Iba mi je smutno z toho, že keby som nemal konexiu, možno by som mal problém dodnes (ozaj, moja obvodná nevydávava zdravotné karty pacientom, vraj je to proti predpisu). Mne ju dala, pretože nemocnica sv. Michala mi nevedela pomôcť…

Na Mickiewiczovej som mal fantastický, dobrý zážitok na nočnej pohotovosti. Úžasné dievčatá. Lekárka a jej sestra.

Ale opakujem: je to presne také ako v celej spoločnosti. Nájdeš zlatých ľudí, šedý povinnostný priemer i vyslovených lemplov.

tenjeho napísané 15.03.2012 o 19:10

Tento clanok som chcel napisat uz vtedy, ked sa to dialo. Neurobil som to nakoniec zamerne, lebo som nebol pripraveny na tu spinu, ktora by bola v diskusiach bohato zastupena. Prechadzal som totizto dost masochisticky vsetkymi tymi kosatymi diskusiami najma pod clankami tvariacimi sa velmi moralne a bezbreho pritom hadzucimi spinu na lekarov ako takych. A hadal som sa a hadal. Donekonecna. Podobny pocit daromnosti som snad nemal ani pri diskusiach k teplym temam, ale napriek tomu som dospel k jednoznacnemu zaveru. Utlacanych sa treba zastat. Za vsetkych okolnosti. Ten kto je utlacany, nech je to ktokolvek, je utlacany nepravom, lebo neexistuje norma, ktora by mohla akymkolvek sposobom pausalne zdovodnit opravnenost takych krokov bez toho aby sme nenahadzali vsetkych do jedneho vreca. Spolocnost musi branit mensiny, lebo tie su bezbranne voci vacsine. Co sa stalo tu? Spolocnost sa POSTAVILA proti mensine, kriminalizovala ju a postavila ju mimo zakon. Toto nema v ziadnej demokracii obdobu. Stala sa velmi vazna vec a urcite pridu este dosledky.

Boris napísané 16.03.2012 o 8:17

Ja neprotestujem, iba si myslim, ze utlacani sme tu viaceri, nielen lekari. A rozhodne si vazim kazdeho, kto sa sprava ako clovek. Zazil som lekarov zlych aj dobrych, Nedavno som cital Zuzin nazor, ze pacienti sa velmi zmenili, ze su k lekarom agresivni. Je to mozne, ja sa lekara bojim, som u neho plachy a neozvem sa ani vtedy, ked sa sprava ta, ze sopm zarazeny. Nerobim s lekarskeho stavu posvatnu kravu. Posvatnu kravu si robim z ludi, ktori siria okolo seba dobro, ktori si svoju robotu robia ako najlepsie vedia.

Boris napísané 16.03.2012 o 8:18

Prepáč gramatiku, Roman.

tenjeho napísané 16.03.2012 o 10:22

Prirodzene, ze nejestvuju len dobri lekari, ale to bude zbytocne donekonecna opakovat, ak to nebude s plnym respektom voci vsetkym tym poctivým a slušným, ak práve tí nebudu vyzdvihovaný. Podobne tak ako neexistuju len mili a prijemni pacienti.
Zuzkin nazor, ze pacienti su cim dalej agresivnejsi voci lekarom, je presne jeden z dôsledkov. Nasa spolocnost namiesto toho, aby sa zastala ludi v mensine ich pocinanie kriminalizovala. Tazko potom mozeme ocakavat, ze pacienti sa budu chovat vludne k lekarom, ked na nich nik nenechal suchu nitku. To je presne ono, to je ten dosledok, ktory bude poskodzovat obe strany, lebo ani vynervovany lekar, cakajuci kedy si to zase od nejakeho pacienta zlizne, nemoze podat optimalny vykon…

Boris napísané 16.03.2012 o 11:20

Nemyslim si, ze lekari su utlacani. Vonkoncom nie.
Myslim si, ze lekari su zle (neviem ako je to teraz po novom, sudiac podla Zuzkinych statusov, je to asi radostnejsie) ohodnoteni, a ze su nuteni robit aj vtedy, ked uz nevladzu.
Preto som v diskusiach vzdy stal na ich strane.
Tu ale medzi priatelmi, kde nepredpokladam vojnove hry diskuterov (aj ked my dvaja uz priatelmi nie sme, myslim, ze nejaku tu spolocnu rec najdme so vsetkymi na tomto ostrove rozumu a dobreho vkusu, za ktory Sietovku povazujem) napisem sirsie co si myslim: mnohi z nas, ktori pracujeme v statnych zariadeniach mame podmienky ako psy. Vecne nad nami visi mec v podobe vyhrazok: Ked sa ti nepaci mozes ist! – atp. Rovnako(samozrejme pri mensej zodpovednosti ako ked ide o ludsky zivot) sme vyuzivani a ponizovani, pracujeme nocne, soboty a nedele za relativne male peniaze. Samozrejme, v pripade lekarov to bolo ine. Tema, ktora sa dotykala celej spolocnosti. Vydatne zneuzivana na populisticke kydy a podobne. V kazdom pripade (opat zdoraznujem, ze som na priatelskom uzemi a nie v divokych diskusiach, trebars, na SME) musim zdoraznit svoj osobny pribeh, necerpat z fam: za svoj zivot som sa v zdravotnoctve stretol omnoho castejsie s laxnym, ba priamo ignorantskym pristupom. A je to tak podnes. NApriek tomu im drzi palce, aby cele zdravotnictvo bolo prikladom nam ostatnym.

elisabeth napísané 16.03.2012 o 12:59

Povedzme si hlavne jednu vec, ze sa stal zaujimavy precedens, ked skupinu ludi podla nejakeho kluca zbavili obcianskych prav.
Kedysi to robili podla narodnosti, neskor podla nabozenstva ci rasy teraz napriklad podla sexualnej orientacie.
Tato spolocnost zbavila ludi obcianskych prav podla zamestnania. Naozaj precedens. Odporny a opakovatelny.
Je uplne jedno, ci su “lekari” dobri alebo zli. Ale vacsinova spolocnost tlieskala tomu, ze je niekto zbaveny obcianskych prav podla kluca “zamestnanie”. Tak ako vsetci cernosi nie su “dobri alebo zli”, tak ako protestanti nie su vsetci “dobri alebo zli”, tak nabuduce mozu nasi voleni zastupcovia zbavit obcianskych prav teba, jeho, ich…do dokonalosti to dotiahli cerveni kmeri, ci Hitler – akurat, ze ti nehovorili o demokracii a vlade slusnosti. A to je nieco, co si treba zapamatat.
Ja mozem kludne ist robit nieco ine a niekam inam, ak som taky skodca spolocnosti…

tenjeho napísané 16.03.2012 o 13:39

Napisala si svojim stylom uplne presne to, co si myslim aj ja a co som chcel svojim clankom vyjadrit.

tenjeho napísané 16.03.2012 o 13:42

Ja uz do toho nerad vrtam, ale tvoj vyrok:
Nemyslim si, ze lekari su utlacani. Vonkoncom nie.
Myslim si, ze lekari su zle (neviem ako je to teraz po novom, sudiac podla Zuzkinych statusov, je to asi radostnejsie) ohodnoteni, a ze su nuteni robit aj vtedy, ked uz nevladzu.
.
Jedna veta popiera druhu. Maj sa dobre, Boris.

Boris napísané 16.03.2012 o 13:50

Roman, ako popier ajedna veta druhu? Zo zatvorky, ktoru som tam dal, jasne vyplyva, ze ako bernu mincu som bral to, co bolo dovtedy.

elisabeth napísané 16.03.2012 o 14:26

:)

Boris napísané 16.03.2012 o 14:32

Alebo to konstatovanie “Myslim si, ze lekari su zle (neviem ako je to teraz po novom, sudiac podla Zuzkinych statusov, je to asi radostnejsie) ohodnoteni, a ze su nuteni robit aj vtedy, ked uz nevladzu”. beries ako utlak lekarov?

Boris napísané 16.03.2012 o 14:55

Dobre: moj posledny koment, pretoze sa zrejme Tvojej odpovede nedockam. Utlacani su ti, ktori sa nemozu vyvliect zo svojho osudu. Niekedy. A niekde: veriaci, neveriaci, ludia roznej farby pleti, homosexuali, ludia inych narodnosti, politicki odporcovia v mensine, kasty, proste rozne mensiny, ktore nemozu ujst, resp. nechcu ujst svojmu osudu (co je v pripade, napr. viery). To je utlacanie. My ostatni mame na vyber. Mozeme zmenit zamestnanie, mozeme sa v tom zamestnani spojit, mozeme konvertovat, mozeme zmenit svoje presvedcenie, aby ame mali svaty pokoj a podobne.

tenjeho napísané 16.03.2012 o 16:38

Aha, takze ani homosexuali nie su vlastne utlacani, lebo sa predsa mozu zbalit a ist niekam, kde ich nebudu utlacat…podobne ako lekari, mozu predsa odist so zamestnania, len ich preboha nesmie byt viac ako 3000, potom im nariadia nutene prace, alebo ich pozatvaraju. Nie Boris, skutocne, nik tu nie je utalany.

Boris napísané 16.03.2012 o 16:41

Tvoja reakcia je neskutocna! Co sa s Tebou porobilo?

rdb napísané 16.03.2012 o 16:58

Borisko v tomto sa teda vazne myslis. Stav utlaku sa neda definovat podla toho, ci je, alebo nie je moznost k jeho zmene. Dokonca ani podla toho ci zitrvavanie v nom je alebo nie je dobrovolne. Utlak sam o sebe vytvara stavy, ked ludia nie su schopni reagovat racionale a spravne a vyzera to, ze svoj stav vlastne znasaju dobrovolne (napriklad utlacane zeny) Proste to co si zadefinoval ako utlak v skutocnosti nie je jeho definicia.

rdb napísané 16.03.2012 o 17:00

Osobne veci by si mohol vynechat. Podla mna ma pravdu ako som pisal vyssie a nie je niajako osobny len s tebou diskutuje. A uz mi pripada, ze ten ko to nedokaze si tu ty.

Boris napísané 16.03.2012 o 17:02

Danko, nepride mi stastne porovnavat tu situaciu s utlacanim mensin.
Prajem vsetkym vsetko dobre. Nedokazem viac reagovat v atmosfere, ked niekto nevie citat co napisem.

rdb napísané 16.03.2012 o 20:12

Aj ja ti prajem vsetko dobre. Mam rovnaky pocit z teba.

dmitanova napísané 17.03.2012 o 20:24

Vďaka Vám za tento článok. Priznám sa, že po prečítaní nadpisu som si myslela, že to je určite myslené ironicky a že zase ďaší, kto na nás nadáva…už som na to zvyknutá, no pôsobí strašne, ale naozaj strašne demotivujúco čítať len samé nadávanie a špinu na našu adresu. Ešte horšie ako články sú diskusie pod nimi… Je príjemné apoň raz za čas si prečítať a vidieť, že nie všetci nás hádžu do jedného vreca. Že nás niekto vidí ako normálnych ľudí, s chybami a rezervami, no predsa snažiacih sa vykonávať svoje povolanie dobre a v prospech pacienta. Vďaka.

tenjeho napísané 17.03.2012 o 21:18

Dakujem pekne. Zelam vela zdaru a nech Vas praca opat tesi…:)

Kleofas Kuta napísané 18.03.2012 o 21:31

Som sa skoro rozplakal!

zybar napísané 19.03.2012 o 7:36

Tak ako na verejnosti existuju tie stale dookola omielane reci, ze “lekari su lenivi a beru uplatky” (cest autorovi tohoto clanku, ktory dokazal poukazat, ze to tak nie je), tak aj medzi mnohymi lekarmi su tie predsudky “a to sa mam naozaj zodrat za tieto peniaze?” alebo “ved nejak bolo, nejak bude a pacient to prezije”. Bohuzial je to nakazlive a tazko povedat, ako tomu zamedzit. Zeby to bola este taka pretrvavajuca socialisticka mentalita? Alebo je to skor choroba spolocnosti a nie lekarskeho stavu? Pretoze tak ako bolo spomenute vyssie, lekari nie su ani horsi ani lepsi, nez zvysok slovenskej spolocnosti…

tenjeho napísané 19.03.2012 o 10:37

Suhlasim s tvrdenim, ze lekari su sucast spolocnosti a teda nie lepsi ani horsi a suhlasim aj s chorobou spolocnosti ako takou. V zdravej spolocnosti su zamestnanci plateni od vykonu a narocnosti profesie, zaroven su k tomu umerne vytvarane mechanizmy kontrolujuce kvalitu vykonavanej prace. U nas je system postaveny tak, ze kazdy je bezpecne krytý za volne postavene pravidla, ktore sa vedomo nedodrziavaju. Ked uz nezarabaju, aspon nech maju pokoj…A netyka sa to samozrejme zdaleka len lekarskej profesie. U nas sa proste uz na zaciatku urobila velka chyba. Hned po 89 neprisla velka metla, ktora by vsetok slendrian a neporiadok vymietla. Teraz zda sa je neskoro. Dufam ze sa mylim…

elisabeth napísané 19.03.2012 o 10:40

Podla mna je neskoro len pre nas. Mozno nasim detom dojde…

Helen napísané 20.03.2012 o 15:58

ja si myslím, že ak sa nám ten-ktorý lekár nepáči, môžme si vybrať iného..
máme právo voľby..
priznám sa, že v prípade mojom som natrafila na úžasné typy lekárov, rovnako som mala česť aj s “príšerne otrávenými, znechutenými”..

lekárovi na pohotovosti budem do konca života vďačná za prístup, ošetrenie, rady etc.. zrazilo ma auto a mám pocit, že lekár robil všetko, ešte aj navyše (ak to ja, z tejto pozície môžem takto zhodnotiť).. počula som, ako mi vyhádal magnetickú rezonanciu, živo sa zaujímal o všetko, čo som v tej chvíli potrebovala.. nedostal žiaden úplatok, nemám pocit, že by to robil pre moje tmavé oči.. jeho stehy na tržných ranách obdivovali ďalší lekári a vyhlasovali jeho prácu za neskutočne precíznu, pochvaly na jeho adresu, ako predišiel ochrnutiu rúk apod..
úžasný prístup..

ďalšia skúsenosť, ktorú si ja, samozrejme, asi ťažko pamätám.. pri narodení som nespĺňala apgarovej skóre, v karte mám doteraz napísané veľkým červeným “motorická retardácia”.. a tu chcem poukázať na to, že máme skutočne možnosť voľby.. jeden lekár povedal, že mi niet pomoci, moji rodičia to skúsili u iného a aha.. :)

nedávam za vinu lekárovi, že sa nechcel postarať, možno nemal skúsenosti, ja neviem.. možno..
to sú moje osobné skúsenosti, každý máme tie svoje.. v každom prípade, ja som za veľa vďačná..

tenjeho napísané 20.03.2012 o 17:26

Helen, tak to presne chodi medzi lekarmi aj medzi nami ludmi. Niekto je nezabudnutelne skvely a najdu sa aj nezabudnutelne zli a hlupi. Ak sa nam nieco nepaci, nie sme spokojni, je to tiez normalne. Je normalne poukazat na problémy. Co vsak uz nie je normalne, je pausalne odsudit vsetkych. To je ten najhorsi sposob ako sa vysporiadat s problémami. Preto som sa rozhodol, ze ja v clanku nebudem nic kritizovat, pricom aj v mojom zivote sa udiali veci, ktore mohli ti spravni lekari na spravnom mieste odvratit. Nebudem to robit koli tym 75% Slovakov, ktori zabudli byt ludmi…
Maj sa pekne…

Helen napísané 21.03.2012 o 11:24

ja s Tebou súhlasím, preto som pridala svoje skúsenosti, zatiaľ mladého človeka..
pekný deň, Romko :)

tenjeho napísané 25.03.2012 o 15:09

Maj sa pekne, Helenka.

Váš komentár