Myslím si, že predstavovať film The Dictator je zbytočné. Pre istotu to však urobím a zhrniem to aspoň jednou vetou. Film má byť kritikou nemenovaných diktátorských režimov, ktorých často najprimárnejším a najprimitívnejším cieľom je desiť svet pokusmi jadrových zbraní a zháňaním obohateného uránu, podľa slov filmového Diktátora admirála – generála Aladeena, určeného čisto a výhradne k mierovým a zdravotníckym účelom.
Sacha Baron Cohen však nie je prvoplánovým umelcom – zabávačom, a tak ani teraz nezostal nič dlžný svojej povesti unikátneho, kreatívneho a hlavne politicky a spoločensky nekorektného komika. Okrem výsmechu obskúrnym diktatúram, venuje svoje ironické šplechy všetkému (každému) možnému aj nemožnému.
Od začiatku filmu som sa strojil, že sa pokúsim získať počet urazených, dotknutých, ironizovaných, zosmiešnených, kritizovaných, imitovaných a satirizovaných osôb, miest, štátov, javov, zvierat, hnutí a rôznych ľudských aktivít. Po chvíli som však pochopil, že by mi nestačili ani prsty na všetkých končatinách. Nakoniec vznikol celkom dlhý zoznam, ktorému samozrejme dominujú všetky diktátorské režimy, ale ocitli sa ňom aj:
OSN, R.E.M., konzola WII, Megan Fox, Katy Perry, New York, zdravotne znevýhodnení, taliansky expremiér (Silvio Berlusconi), USA (hniezdo diabla, postavené černochmi, vlastnené Číňanmi), Američania, Čínska ľudová republika, Číňania, americkí Číňania, komunisti, Afroameričania, africkí černosi, Arabi, Edward Norton, George Clooney, Harvey Keitel, drahý hotelový internet, hotelové minibary, Hollywood, demokracia, Gazprom, BP (British Petroleum ), PetroChina, homosexuálne orientovaní, ženy s malým poprsím, vegáni, feministky, vzdelané ženy, neoholené dámske podpazušia, islamisti, teroristi, Justin Bieber, Filipínci, 9/11, americké „teroristické nedorozumenia“, Židia, Izrael…Zoznam je možno ešte dlhší.
Na Cohenovi je okrem práci na samotnom filme pozoruhodné aj to, že je vynikajúcim mystifikátorom a svojim filmovým počinom robí reklamu dávno pred tým, ako potencionálny divák vôbec nadobudne presvedčenie, že si kúpi lístok do kinosály. Tak tomu bolo aj v prípade Diktátora. Vo februári 2012 internetom a hlavne bulvárnymi médiami preletela správa, že komikovi bol zakázaný vstup na slávnostný ceremoniál 84. ročníka udeľovania Cien Akadémie – Oscarov. Samozrejme, že išlo PR kačicu a v skutočnosti sa Cohen na červenom koberci objavil ako samotný generál Aladeen, pričom spoločnosť mu robili uniformované ochrankyne. Údajné rozsypanie popola Kim Čong-Ila na červený koberec a moderátora bolo potom hitom videoportálov.
Cohenova mystifikácia pokračovala však aj po Oscaroch. Už 5.mája 2012 sa objavil po boku Larryho Kinga a v interview okrem iného opäť zaspomínal aj na Kim Čong-Ila.
Na propagáciu využil dokonca aj francúzske prezidentské voľby, keď pogratuloval k víťazstvu socialistovi Françoisovi Hollandemu.
Čo však dodať k samotnému filmu? Ak nie ste členom Komunistickej strany Číny, blízkovýchodný alebo severokórejský diktátor, islamista, rasista alebo antisemita, tak vás Diktátor (Cohen) nemôže uraziť. Naopak všetkým nám ostatným musí byť jasné, že Cohen sa vysmieva za nás, smeje sa aj z nás, ale všetko to vlastne koná v prospech nás .
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments