Zapnem si kabát a prosím si noviny, pani na stanici mi predáva tie svoje, lebo iné už nie sú, už sa vypredali, asi kvôli Straussovmu cédečku, vraví, ľudia sa pchajú a narážajú do seba, deti kŕmia holuby, bude snežiť, u nás určite, veľa snehu, málo snehu,
„A opäť je tu zima. Vietor nesie ľahký, sypký sneh. Ani jeseň, ani jar neprichádzajú v priebehu jednej noci.“
Andrzej Stasiuk
práve teraz dážď a pri smetnom koši pokrčené trolejbusové lístky, hlásenie vlaku, meškanie vlaku, vlak má meškanie,
tak si sadneme a niektorí stoja na daždi, obsadiť si dobré miesto vo vlaku, prázdne miesto, sedím a čítam a popri tom si obzerám zablatené čižmy dievčaťa s napodobneninou kabelky Louisa Vuittona, hluchonemí chlapci sa mlčky zdravia a objímajú, učiteľ ráta študentov, ktorí ledabolo postávajú, smejú sa s kapucňami na hlave, odkrútia z termosky pohárik a pijú z neho čaj, horúci čaj,
termoska, otcova termoska a hory, Aladinova lampa, putujeme, trek, vetrovka The North Face a sójové celozrnné chlebíky s ryžou, tam nám chutia a tam špekulujeme a prijímame život, tam v nás hučí to, čo v civilizácii vieme utíšiť, premýšľame aj o popínavých rastlinách, či si ich zasadíme, či si do korýtka radšej zasadíme bylinky podporujúce krvný obeh, stúpame, frajer mi bozkáva tvár, mrazivosť v jeho studenom nose, Absolut vodka s čučoriedkami, teplo v topánkach a túžba byť v tej chvíli vo vykúrenej lóži, hrať sa na Máriu Antoinettu, pozerať sa na svoje krátke nohy a vravieť si, že sú krásne ako nohy Kate Moss,
kúpať sa vo vykúrenej lóži, vaňa na zvieracích nôžkach uprostred izby, horúca voda a vonku množstvo dažďa, obrovské množstvo škótskeho dažďa v škótskom hrade,
študenti dopijú čaj a náš vlak prichádza, pohyb masy, vykúrené kupé, slová o nadržanosti vojakov, o košických internátoch, že právnici majú plastové okná a že to údajne zacvakal otecko chlapca, ktorý sa nedostal na právo a teraz tam študuje a tak právnici majú nové okná. Potom chlapec v našom kupé púšťa hudbu, Portishead a R.E.M., krajina je hornatá, Tatry a lúky pod nimi zasnežené, v tamtej dedine možno bude večer hrať dychovka a zelené auto na diaľnici blízko Važca má zarosené sklá, cez riedky les prebehne srnka a chvíľu sa pozerá na náš vlak, zmizne, vlhká béžová tráva, vlhké drevo,
ako vo Švédsku, pri mori, keď sme chytali ryby a fúkal ostrý vietor, skákali sme po skalách a vraveli si, že tu sa duša obtiera o nepretržitú odhalenú krásu, že tá krása je až nehorázna, že občas môže spôsobiť omrzliny, že krása prírody je vo vnútri tých ľudí, že ich svetlé vlasy a uniformita nie sú srdečnosť, že nie sú otvorenosť ani prítulnosť,
pozorovali sme lode a jedli na drevenej terase prímorskej chaty, letný dom so stiahnutými roletami, dalo by sa tu vlámať, vravela som, rozbiť okno a vojsť dnu ako v americkom filme, ako vo filme Večný svit nepoškvrnenej mysle, spať na cudzej posteli a piť z cudzieho hrnčeka s bodkami kakao, mať tam blízko spiace deti, tam niekde blízko, keď sa narodia a dať si s mužom ranný sex,
hojdali sme sa na piesočnatej pláži, jedli studené cestoviny a aj ulovené 4,5 kilové šťuky, pili sme slabé švédske pivo a čierny čaj, obzerali sme si Štokholm, mosty a vodu a nábrežie, po ktorom sa prechádzali ľudia, muži a ženy, Ruska v kožuchu, Francúzka v hnedej čiapke, domáci ľahko oblečení s deťmi zababušenými v kočíkoch, množstvo ostrovov a svetiel, hudba a rýchlosť a pomalosť v tom, v labutiach a v kačiciach,
obrázky v mysli, keď labuť ponorila hlavu do vody, vystrčila von zadok a čierne nohy,
obrázky Liv Tyler, ktorá je momentálne tvárou dánskej bižutérie Pilgrim,
obrázky lišajníkov, vresu a plochých skál, chýbal nám tuleň André, tam by sa hodil, pristali by mu tie skaly a malá Robin by žila v domčeku v lese,
farma, červený švédsky dom, zapadalo slnko, keď sme ho našli, lano visiace zo stromu ako hojdačka, kel v záhrade, opadnuté žlté lístie a slnkom vysvietená zátoka,
vystúpim z vlaku a cítim na tvári dážď, cítim hmlu a keď odomknem dvere na dome, cítim sladkosť, čaj so škoricou, ktorý môj žalúdok neznesie, v dome je ticho, v hrnci paradajková polievka a v mojej izbe nájdem balíček z Bratislavy, knižka v ňom, venovanie
Anne Vlčkovej
srdečne a priateľsky
Dušan Dušek.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments