Literárno-ľúbostná poradňa babičky Lívie

Madame Bovary a chlapi

By Beáta Beregrad Grünmannová
29. júna 2013

bovary Milá babička Lívia, prečo sú chlapi alebo nudní alebo sviniari ?
Tvoja Emma Bovaryová

Milá Emma, vidíš to nejako divne. Som presvedčená, že toto názorové postihnutie máš z romantickej literatúry a kláštornej výchovy. Z tejto dvojkombinácie nič dobré vzniknúť nemohlo. Rástla si, dievča nešťastné, na knihách, v ktorých dámy v kuse odpadávali, načisto premohnuté prudkým citom, všetko odhadzovali a na kočoch utekali, tiež sa dali s obľubou zvádzať a przniť v letohrádkoch. Páchateľmi boli samí očarujúci gentlemani so širokou hruďou a kučerou krížom cez čelo, ktorých jedinou túžbou bolo horieť ako fakľa nesmiernou a nezmieriteľnou vášňou, len pre tú jednu jedinú. Nezabudnime, že boli mužní a jemní, krásni a bohatí zároveň. No. Takéto čítanie musí zanechať trvalé následky.

Chlapi nie sú svine. Len nie sú takí, akých by si ich chcela mať. Ako vraví pán Babičkin ( môj múdry manžel, filozof, pozorovateľ a strelec z kuše na gumené šípy ), ženám netreba slušných chlapov, len gaunerov. Veď len zober toho chudáka dobráka Charlesa Bovaryho, čo Ťa vytiahol zo zahnojenej farmy Tvojho otca. Nebol bohatý, nebol krásny, ale bol to čestný chlap, lekár, všetko Ti položil k nohám, nekriticky Ťa zbožňoval ( studenou vodou Ťa mal oblievať, keď si snívala a vzdychala ). Poskytol Ti slušný meštiansky život, kľud a spoločenské postavenie. Čo z toho … nebolo to žiadne drásajúce vzrušenie, viem. Dni plynuli monotónne a Charles, unavený po práci, nebol práve prototyp jemného pána z románu, žiadny Ivanhoe. Ale toleroval Ti tak veľa. Nálady, nákladné nápady, nezmyselné nákupy…ozaj, vieš, že je dnes po Tebe pomenovaná porucha?

Syndróm pani Bovaryovej
Druh závislosti na nakupovaní, pri ktorej obete žijú značne nad svoje pomery, hromadiac dlžoby na kreditných kartách, ako formu mentálneho úniku.

No prosím! Si pojem!
Keď Ti už definitívne odletel ventil, z toho všetkého vnútorného pretlaku a rytieri nechodili a nechodili, museli stačiť aj prozaické miestne zdroje. Prvý bol pán Rodolphe, slobodný statkár, ktorý ako starý profík na poli lásky spoznal hneď, že čerešňa Emma je zrelá na odtrhnutie. Použil obvyklú taktiku. Sacharínové reči, vzdychy tak hlboké, že pľúca trhalo, pár prísah večnej lásky, mesiačik, lavičky, slzičky. Vychádzka na koňoch s vhodne umiestnenou šopou. A bolo. Bolo, kým si nedostala ten skvelý nápad, že by ste spolu mohli utiecť. Poslúchol Ťa, utiekol. Sám. Pred Tebou.

Samozrejme, prišlo obvyklé nervové zrútenie, však to patrí k veci. Potom obdobie ťahania pánaboha za nohu, pretože predstieranie cnosti je skoro ako cnosť sama. Kým sa náhodne neobjavil Tvoj zabudnutý platonický obdivovateľ študent Léon. A nastala prudká romantická recidíva a vymyslené cesty na hodiny klavíra, ktoré Ti platil ten dobrák Charles. Čím lepší a tolerantnejší manžel, tým protivnejší, že, milá Emma? Nevedel, že toho platí omnoho viac. Všetky Tvoje šaty, spodničky, šperky a čipky, hotelovú izbu, kde si sa s Léonom mohla hrať na ostrov slasti, nábytok, ktorý si chcela mať, závesy a koberec, koníka, knihy. Ty si všetko brala na dlh, vypriadla si z toho hlupáka-dobráka manžela plnú moc, podpisovala hore dole zmenky, predávala, čo sa dalo, aby bolo na sex a nákupy, sex a nákupy, sex a nákupy a … prásk. Exekúcia.

A tak si dolietala. Chlapi že sú svine? Rodolphe Ti nepožičal? Léon neukradol z kancelárie? Charles, čo ani nevedel, že celý jeho dom ide na dražbu? A čo si Ty, moja milá? Iba obeť? Alebo máš bipolárnu poruchu? Ako hovorievala moja svokra, pani Babičková staršia, človek sa má prikrývať takou perinou, akú má. Nemôže mať každý všetko. Možno si len nedospela, ale určite si nedomýšľala následky svojich činov. Raz si predsa musela zaplatiť.

A tí Tvoji milenci? Chceli toho len trocha, presnejšie milenku dámu, nie nejakú herečku alebo kurtizánu. Chceli niečo lepšie a nesprávali sa k tebe zle. Ale prisahať lásku denne, denne písať ľúbostné listy a v kuse srdcervúco ochkať… mali aj inú životnú náplň. Museli predsa aj pracovať. A utekať s Tebou na kraj sveta? Ale no tak zasa… prečo? Veď im bolo dobre tak, ako bolo. Rómeo bol jeden, aj Tristan, aj Lancelot. Pozri ako dopadli.

Takže si to kompletne pobabrala, moja drahá. Aj mi je Ťa ľúto, aj sa hnevám. Ale už je pozde. Miesto zodpovednosti za svoje činy si zvolila skratku. Nemyslím, že najesť sa arzeniku bolo odvážne. Skôr posledné egoistické gesto. Mimochodom, myslela si aspoň občas na to, že máš malú dcéru? Asi nie, pri úteku s hrdinom by len bola zavadzala.

Pán Gustave Flaubert, Tvoj autor, Ťa napísal nesmierne nadčasovo. Odporúčala by som Ťa ako povinné čítanie mnohým manželkám. Tak málo sa zmenilo v ženskom premýšľaní a rituáloch správania. Aj dnes sa hľadá pán na rozptýlenie, aj dnes ten chudák, čo zaspal pri televízore, vyčerpaný z práce, zavadzia v rozlete, aj dnes iste niekde čaká niekto lepší, aj dnes sa dá minúť viac než je stanovený mesačný limit na domácnosť.

Milá Emma, si večná. Nech Ti je útechou aspoň to. A chlapi, tí su viac-menej OK. Stačí o nich čítať iné knihy.