Literárno-ľúbostná poradňa babičky Lívie: Guy de Maupassant – Miláčik

belamiOtázka čitateľa:  Milá babička Lívia, zabijem sa, keď som pekný?
Posielam pusinku na každý prstíček

Váš zbožňujúci
Miláčik (Georges Duroy, či radšej Du Roy )

Milý Miláčik,

Ty sa určite nezabiješ. Nezabil by si jediného človeka, ktorého máš rád. Ale možno Ťa nakoniec zabije niektorá milenka alebo manželka, keď sa jej z očí zdvihne hormonálna hmla.

Ako nezainteresovaná osoba musím povedať, že Ťa žeriem. Keď uvážime, že jediné, čo si mal, bolo dobré držanie tela a pekné kučeravé fúzy, vedieť z takého biedneho kapitálu vytĺcť tak veľa, klobúk dole.

Svojmu kamarátovi Forestierovi občas zanesieš kvety na hrob? Vďačíš mu za všetko. Keby Ťa nepozbieral z parížskej ulice, dnes by si učil bohaté tučné detičky jazdiť na koni. Ale on Ťa vzal pod ochranné krídla a zamestnal v redakcii novín, kde pracoval. Nevedel si napísať ani čiarku, však ako exhusár bez maturity, prečo by si aj mal. Našťastie sa zľutovala pani Forestierová a prvý článok Ti nadiktovala. Ona vôbec rada diktovala, že? Dnes by z nej bola nejaká Huffington alebo Amanpour, to Ty nemôžeš poznať, ale v časoch Tvojej mladosti musela talentovaná dáma používať nejakého trpáka, pod ktorého menom mohla publikovať. Iná doba, iné nemravy.

Uchytil si sa teda, pomaly sa pretláčal v hierarchii novín. Priznaj, v podstate si čakal, kým Forestier konečne vypľuje tie svoje suchotinárske pajšle, páčil sa Ti jeho byt, jeho pozícia politického korešpondenta a jeho dobre píšuca manželka. Zdvorilo si jej ponúkol servisné služby už za manželovho života, ale ona Ťa poriadne spražila, nemala čas na strácanie, písanie a intrigovanie považovala za viac napĺňajúcu činnosť. Inteligentná žena.

Aby reč nestála a telo netrpelo, zbalil si v medzičase jej priateľku pani de Marelle, svoju prvú vydatú dámu, navoňanú jemnú lásku z lepšej spoločnosti. Milá osoba, veselá, povedala by som, že vždy pripravená.

Po Forestierovej smrti sa Ti predsa len podarilo milostivú dostať, predpokladám, že potrebovala ďalšieho pandrláka ako krytie. A tak si sa stal Forestierom Druhým. Nemal si rád, keď Ti tak kolegovia hovorili, no ale čo sa čuduješ. Mal si jeho ženu, domov, návlečník na nohy, ohryzenú slonovinovú rúčku na písanie a samozrejme identicky písané články. A ako každý bezcharakterný človek, nezvládol si pocit vďačnosti. Preto si manželku začal nenávidieť.

Tých sŕdc pre Teba bilo veľa, ale povedz, zrazil si sa s koňom, keď si dostal nápad zviesť pani Walterovú, manželku majiteľa novín? Hm? Štyridsaťročnú nádobu cnosti, v ktorej si prebudil dlhodobo zachladenú romantickú kláštornú chovanicu? Toto Ti bolo treba? Záchvaty vášne striedala so spovednicou a aj tak Ťa totálne otrávila už po druhom rande. Podľa Tvojej teórie si má dáma držať dôstojné držanie aj keď leží, no ale prax je niečo iné. Tak Ti treba, sukničkár.

Nedarilo sa Ti v medzičase zle. Manželku si obral o polovicu dedičstva po starom ctiteľovi. To teda bola doba, keď žena smela prijať dedičstvo len so súhlasom manžela! Ale nestačilo, pretože iní v tom istom čase robili veľké kariéry a zarábali strašné prachy, napríklad Walter, Tvoj šéf sa neskutočne nabalil. A Teba závisť skoro zadusila. Lenže to by si nebol Ty, oportunista jeden fúzatý, aby si nenašiel správny smer.

Pán Walter mal okrem mohutnej a mohutne roztúženej manželky aj peknú dcéru s ešte krajším venom. OK, bol tu menší problém, Tvoja exforestierovská manželka, vlastne pani Du Royová. Rozdelil si meno, Duroy bolo obyčajné, ale v meste plnom hochštaplerov sa jeden rád by som bol šľachtic stratil. Takže Tvoja manželka už bola len brzdou ďalšieho rozletu. Ľahká pomoc, stačilo prestať ignorovať jej milenecký pomer ( jej frajer Ti dal kríž Čestnej légie, ale na to kašlať ), okázalo ich načapať v posteli a už si bol slobodný a rozvedený.

Zlatý klinec programu bol únos Suzanne, prachatej bábiky pána Waltera. Nedobrovoľný šťastný svokor a svokra, čo sa skoro zbláznila od žiarlivosti na vlastnú dcéru a samozrejme Tvoja trvalka pani de Marelle, Ťa odprevadili na veľkolepý sobáš do Madeleine. Verím a nepochybujem, že kým to píšem, práve riešiš, ako by sa dalo prespať k ministerskému kreslu. Pevná vôľa, pružný charakter, bystrosť a fyzická krása, dar príťažlivosti, to je koktail zaručeného úspechu v Tvojej aj mojej dobe.

Nie je zlé mať rád ženy, napokon im dávaš len to, čo od Teba chcú. Využívate sa navzájom, s tým rozdielom, že keď je po všetkom, ony plačú a sú urazené, kým Tebe je to jedno. Miláčik, keď to vezmem tak nejako komplexne, vážne by bola škoda, keby si sa zabíjal len preto, že si pekný. Ochotných mládencov je podstatne menej, ako dám v núdzi, takže vydrž, pevné nervy a veľa zdravia.

To Ti želá

Tvoja babička Lívia

 

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť