Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Mám veľmi rád proces, keď vzniká nový príbeh z ničoho. Z jednoduchej myšlienky, z pocitu, z náhodne zachyteného rozhovoru v autobuse, zo zabudnutej spomienky. Ako keď sa v diaľke na horizonte v horúcom vzduchu objaví nejasná silueta. Svojím spôsobom ma to fascinuje. Na scénu prichádzajú postavy, o ktorých som na začiatku nič nevedel. Vtedy musím celý text prepísať. Nevadí mi to. To je asi na tvorbe najkrajšie. Literárni…
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.