Stephen King: Koniec hliadky

Stephen King je príšerný chlap. Presne to mi napadlo pri čítaní tretej knihy série, ktorá začala parádnou detektívkou Pán Mercedes a vzápätí pokračovala Stratenými nájdenými. Už si myslíte, že začne písať bez toho, aby na vás spoza bučka robil desivé bu-bu, keď na vás vytiahne svoje obľúbené telepatie, telekinézy a iné teleschopnosti.
Vlastne je to logické. Máme tu totiž masového a sériového vraha (médiá by ho pravdepodobne nazvali teroristom) Bradyho Hartsfielda, ktorý si to napáli autom do davu ľudí. Potom je tu bývalý policajt Bill Hodges, ktorý Bradyho v prvých dvoch knihách spolu s tlupou priateľov rôzneho veku, rasy, pohlavia a mentálneho zdravia naháňa. Keď ho naša skvelá partička silnejšie klepne po hlavičke, bastard skončí vo vegetatívnom stave v nemocnici. Ak ho teda chcete použiť na vraždenie aj v trojke, niet pre spisovateľa inej cesty, len sa spoľahnúť na niečo paranormálne.
Nie, nemusíte mi hroziť päsťou, že som vám prezradila pointu príbehu. Kto má Kinga prečítaného vie, že tu už nejde tajomstvo, ale o napätie a strach. Kniha Koniec hliadky je preto zo všetkých troch tá najkingovatejšia. Mrazí vás až za ušami, hoci veľmi dobre viete, že to nie je naozaj, ale len akože. Viac

Stephen King: Pán Mercedes

large-pan_mercedesAk ste si mysleli, že Stephen King píše iba horory, nie je to pravda. Jeho ostatná knižka je klasickou detektívkou, či skôr thrillerom (nikdy na prvý raz netrafím, ako sa to podivné slovo píše). Nečakajte od nej ani fantazmagórie, ani puberťáčky s ohňom v tele. Čakajte niekoľko obyčajných životov, ktoré sa môžu pritrafiť hocikomu z nás. Napätie jej však nechýba, to hádam môžem prezradiť aj čitateľom, ktorí sa na Pána Mercedesa ešte len chystajú.

Hlavným hrdinom knihy je postarší detektív vo výslužbe s tendenciou prestreliť si od nudy hlavu tridsaťosmičkou. Má za sebou neúspešné manželstvo, ktoré kedysi hrdinsky padlo v boji proti zločinu, a tiež zopár nevyriešených prípadov.
Pred sebou, zdá sa, už len rastúce brucho a pravidelnú penziu.
Jeho meno je K. William Hodges.

A potom je tu iný muž, oveľa mladší. Dopoludnia pracuje v malej servisnej firme, kde opravuje nešťastným dámam pokazené hárdvery a softvéry, poobede si zase narazí na hlavu čapicu a predáva deťúrencom zmrzlinu. Keď sa vráti domov, postará sa aj o svoju matku, ktorá už dávno nie je prototypom vzornej matky, ale kôpkou opitého nešťastia. Aký statočný človek, však?
Teda bol by, keby nebol ukradol mercedes a nevpálil s ním do davu nevinných ľudí len tak, zo špásu. Osem mrtvých, niekoľko zmrzačených.
Meno tohto muža je Brady Hartsfield.

Ak poznáte životný údel Stephena Kinga, tak viete, že motív zrážky auta s človekom vychádza z jeho vlastných nepríjemných skúseností. V knihe je to cítiť hneď v úvodnom opise, ktorý mimochodom dokazuje, aký je to zručný spisovateľ. Dej však ani potom nestráca spád. Kľučkuje s príbehom na všetky strany, takže kým vy očakávate jedno (napríklad otráveného psa), on zatiaľ urobí niečo úplne iné (a nepoviem čo, aby ste neprišli o zážitok).
Ajajaj, písať čokoľvek o detektívke bez toho, aby ste neprezradili pointu, nie je žiadna sranda.

Takže, na čo sa máte tešiť?
Pochopiteľne na happyend, veď prečo iné sa čítajú takéto detektívky, ak nie pre dobrý koniec?
Na svoje si prídu aj milovníci pitvania sa v medziľudských vzťahoch. Musím uznať, že King je už naozaj veľký chlapec, ktorý sa nemusí hrať na cynického tvrďasa. Ako by sa nechumelilo, zakomponuje si do napínavej sekvencie milostný príbeh starnúceho detektíva a životom oplieskanej dámy stredného veku. Aj keď… ale nie, toto si musíte prečítať sami.
Aj na vraha sa díva ako keby s pochopením. Neospravedlňuje ho, to nie, dokonca ho v knihe priebežne celkom slušne „trestá“. Hovorí však o tom, že nič nie je čierne ani biele.

Skrátka a dobre, Kingov Pán Mercedes sa hltá ľahko. Je síce poliaty slušnou dávkou kečupu, ale od bagety predsa nikto nečaká, že bude plná vitamínov a vlákniny. Je to dobrá poživeň, najmä ak si chcete niečo len tak narýchlo zobnúť bez toho, aby vás rozbolel žalúdok.
Do čítania s Kingom, priatelia.
Vaša Diáda

 

Stephen King: Pán Mercedes, Ikar 2015

 

PS: Mimochodom, vedeli ste, že trailery (ďalšie strašné slovo) vyrábajú už aj ku knihám? Ja teda nie.