Browsing Category : Nedeľná chviľka poézie

Nie je dôvod milovať a nie je dôvod nemilovať Jediní a jedineční jedinci vyzdvihujú svoju jedinú a jedinečnú jedinečnosť To ostatné je nepodstatné a jedine jedinečnosť jedincov zaujme masy Poslanie demolačnej čaty sa nemení: Nie je dôvod milovať a nie je dôvod nemilovať Každopádne

je mi ticho je mi tma je mi vietor na teba je mi svetlo je mi tieň je mi rozkoš na báseň

Vidieť na chvíľu, Nečakane Tvoju tvár V dave Spomenúť si Na chuť lesnej jahody Z detstva Železnú masku hrdosti Neskladám Čepeľ v hrdle Chladí Ani brvou Nepohnem Prsty Lesnú trávu Rozhŕňajú

Pod záštitou ješitnosti sa štítim štítom právd kategoricky odmietam zosúladiť skoby s prevismi a prehupnúť sa hŕbou skál do ďalšieho dejstva dusiac vzruchy pod pazuchou strihám lanu nechty nešplhám nemá už význam klásť si schody pod nohy.

Líham si na lúku, Tvárou k oblakom Až kým sa hĺbky S výškami vymenia A čakám kedy Začnem padať Do modrej hlbočiny V oblakoch Ujsť myšlienkam Spomienkam Túžbam Vypadnúť Z tohto sveta Až kým mi lúčne kvety Nepripomenú vôňu Tvojich vlasov

(Obidvom Luciám) Som Hýbateľom každodenných vecí Vecí ktoré pomáhajú prežiť ako napríklad špendlíkov na stole Som tiež Posúvačom okuliarov na nose Prenášačom váhy vlastného tela Z jednej nohy na druhú Dvíhačom lyžice k ústam Okrem prežitia je potrebné žiť: Lepiť perá voskom na krídla A veriť že je možné dotknúť sa Slnka Nájsť Svätý Grál Oblíznuť si lakeť Alebo pohnúť…

Som búrka ktorá príde Som vietor ktorý seje dážd Som túžba ktorá hradby láme Odíď – kým nezmeškáš Odíď – kým nezmeškáme A slnko znova vyjde

Chcem znovu kráčať Gran Sabanou Nad hlavou supy Štrkáče pri nohách Vyliezť na horu Auyán Dôjsť k Salto Angel Sadnúť na hranu skaly A čakať na správnu chvíľu Kedy sa odraziť … Narodiť sa A žiť krásnych Niečo vyše 14 sekúnd Letieť ponad Dve miliardy rokov Uzavretých v skalnej stene S vetrom vo vlasoch S tvárou mokrou Od rozprášenej vody…

Vo chvíli úprimnosti z očí do steny vyzerám bezútešne Hĺbkové zemetrasenie tých najhlúpejších pocitov vyvrátilo zo mňa anjela Teraz tu sedí a nechápavo na mňa pozerá kým o dno pohára cinkajú moje nevratné slzy