Nerada čítam, keď ženy opisujú mužské myslenie, pocity, duševné pochody a vôbec – mužský svet. Je iba pár takých žien, ktoré to dokážu tak dokonale uveriteľne, ešte aj s humorom a nadhľadom mužom vlastným. Vlastne viem iba o dvoch… Preto som sa na malú knižku o homosexuáloch z pera, teda vlastne klávesnice, ženy pozerala dosť skepticky. No čo, skúsime.
Zo začiatku som mala pocit, že to naozaj píše muž. Fotku na Facebooku nemá, pokojne by to mohol byť nejaký chalan, čo sa rozhodol vniesť trochu svetla do temnoty, ktorá dopadla na túto citlivú tému, rozdeľujúcu rodiny, partnerstvá a celé spoločnosti na tábory „tolerujem“, „ na mars s nimi!“ a „je mi to jedno, kým to nie je moje dieťa“. Hoci množstvo pripravovanej stravy a aj pár receptov, ktoré sú vložené do deja by ma mohlo pomýliť a mohla by som si myslieť, že autormi sú moji dvaja gaypriatelia, ktorí sú mimoriadnymi kuchármi aj písačmi, aj tak si myslím, že Tamara Tainová (nech už sa volá akokoľvek) je žena. Iba že by som sa mýlila.
V knihe nájdete takmer všetko, neviem si ani spomenúť, čo by tam chýbalo. Rozchod, zamilovanosť, dobrý vzťah s rodičmi, zlý vzťah s rodičmi, rodičia pohádaní, rozvedení, dobre vychádzajúci, zle vychádzajúci, týranie fyzické, týranie psychické, problémy so šéfom, nechcené tehotenstvo, postoje odmietavé, postoje tolerantné – všeobecne i konkrétne, sex v cirkvi, sex homosexuálov, lesbičky, mafiánska poprava, zatajovanie, skrývanie, pokrytectvo, staré múdrosti, nové múdrosti, krutú chorobu, strach o život, smrť milovanej osoby…
Opustený a znova zamilovaný Boris má lásku a podporu svojej mamy, milujúceho priateľa a asi trištvrte knihy dilemu, či to mame povedať, alebo nie. Nemocničné lôžko, na ktorom leží vysilená osoba síce nie je najvhodnejšie miesto na oznámenie toho, aby mama vnúča nečakala a že jej nevesta bude vlastne chlap (ozaj, ako sa tomu potom povie? Ženích?), no Boris sa rozhodol práve vtedy. Trochu blbé načasovanie, ale život je aj taký. Sú ľudia, ktorým sa Boris zdôverí, tú takí, o ktorých hneď vie, že by to neprijali a nechce im brať ilúzie. Sklamanie z odmietnutia blízkym človekom je horšie ako celoživotné bremeno utajovaného tajomstva. Každý sa tu borí s nejakým vážnym problémom, tých je plná kniha, ako som sa už zmieňovala a Tamara Tainová sa na každý problém vie pozrieť z rôznych strán. Kamarátka hlavného hrdinu Borisa má síce tiež svoje tajné trápenie, o ktorom nehovorí, no so svojim menom Sofia je predurčená na to, aby v bohatých dialógoch práve ona stelesňovala ten správny postoj, názor a videnie všetkých udalostí. Keby bol v každom z nás kus Sofie, keby sme sa dokázali pozerať na odlišnosti (ktoré sa veľaráz ani priamo našich životov netýkajú) tak, ako ona, bolo by to ľahšie. Možno aj pre nás, ale najmä pre tých, čo chcú povedať: „Je to inak,…“
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments