Chceš byť skutočným kresťanom – katolíkom? Najprv urob test!

JežišNie som katolíčka. Nie som pokrstená, takže nepatrím do toho spoločenstva veriacich, ktorí si vravia katolíci. Nikto ma k tomu neviedol a na to, aby som v niečo verila, nepotrebujem byť oficiálne nikam zaradená.

Keď sa narodil môj syn, nikto nepociťoval potrebu dať ho pokrstiť. Veď až vyrastie a bude chcieť, môže to spraviť sám.

Keď sa narodila moja dcéra, v novej rodine vznikla obrovská potreba dať ju pokrstiť. A s ňou aj môjho syna, samozrejme. Veď to bola rodina katolíkov – kresťanov a ako by to vyzeralo, keby v nej boli nepokrstené deti?! O kresťanstve týchto ľudí sa nebudem rozširovať. Je to niečo na spôsob babiek, ktoré ledva vyjdú po omši von a už ohovárajú, len s tým rozdielom, že títo do kostola nechodili ani v prikázané sviatky.

Pokrstené deti rástli a nejako ich k Pánbožkovi nikto neviedol. Až raz prišiel malý domov s tým, že bol v kostole. Vytreštila som oči. Na omši. Sadla som si. Robiť miništranta. Čože??? Doviedol ho tam kamarát a tak malý miništroval. Páčilo sa mu to, bavilo ho to. Začal chodiť do kostola. V nedeľu aj cez týždeň. Nebránila som mu, keď ho to baví, nech tam chodí. Párkrát som bola aj ja, aj s krpatou. A bola som poriadne hrdá na to, že môj syn pomáha farárovi a potom každému veriacemu podrží pod bradou tácku, keď prijíma sviatosť oltárnu.

Keď si potom v škole vybral medzi etikou a náboženstvom to druhé, neprekvapilo ma to. Prednedávnom prišiel s tým, že by chcel ísť na prvé sväté prijímanie. „Choď,“ povedala som mu. Tomu však predchádza príprava na túto slávnostnú udalosť. Musí predsa vedieť súvislosti, zákonitosti, vzťahy a všetko okolo toho, aby bol hodným prijímania. Zahlásil sa teda na hodiny prípravy.

Hneď z prvej ho odporúčali o päť tried nižšie. Katechétka (ozaj, je to pani katechétka alebo slečna katechétka? To len tak na okraj) dala budúcim kresťanom – katolíkom malý testík. Otázka znela: Mohol by Ježiš žiť v dnešnej dobe? Deti sa zamysleli a napísali, čo uznali za vhodné. Neviem, čo vyhútali ostatní, no v hlave môjho pubertiaka skrsla jednoduchá, avšak praktická i pravdivá odpoveď. „Nemohol, lebo chodil polonahý.“ Tak to tam napísal a katechétka sa v duchu iste prekrižovala, keď si to prečítala. Zaraz chlapca poslala do tretej triedy, kde by vraj s takýmto dôvodom uspel. A vraj ak chce takto odpovedať, ani nemusí na tú prípravku chodiť. Prekvapené dieťa teda doma rozmýšľalo, kde sa stala chyba. Ale hlavne – aká bola tá správna odpoveď? A prečo pani/slečna katechétka jeho nevedomosť nenasmerovala pár vhodnými otázkami na správnu cestu, v cieli ktorej by chlapča samo prišlo na to, že to naozaj bola odpoveď skôr recesistická než vhodná adepta na slávnostné pomazanie. A tak sme doma pátrali, prečo by Ježiš bol alebo nebol súci do tejto doby. Odpovedí sme našli habadej. Akurát nevieme, ktorá je tá správna. Snáď sa to dozvieme po budúcej hodine. Ak ovšem katechétka (pani? slečna?) nedá ďalší záludný testík.

Verím len, že dovolí tomuto maličkému prísť k Ježišovi. Lebo on to chce.


Na obrázku je socha polonahého Ježiša dánskeho sochára Bertela Thorvaldsena z roku 1821. Od roku 1965 sa jej kópia nachádza na Temple Square v americkom Salt Lake City.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť