Michal Franka Na brehu spieva dav Franku

Michal Franka Na brehu spieva dav

Viac som toho vlastne pochopil. Aj to, že takmer o každom sa dá spraviť film, v ktorom je za hrdinu, a film, kde je za zloducha. Keď niekto veľmi chce a má tú možnosť, z kohokoľvek dokáže urobiť karikatúru, stačí iné svetlo, iný uhol, iná expozícia.

Úvodný citát perfektne vystihuje podstatnú časť románu debutanta na slovenskom literárnom poli Michala Franku. Pod pseudonymom sa skrýva obrovský talent, o ktorom budeme, verím, ešte počuť. Pre mňa je kniha Na brehu spieva dav, ktorú publikovalo vydavateľstvo Ikar, veľkým a veľmi príjemným prekvapením. Azda sa nepatrí okato velebiť žiaden text, pretože sa jedná o subjektívny pohľad, no ja si chválu v žiadnom prípade neodpustím. Vynikajúce, kompozične skvelo vystavané dielo so zaujímavým námetom a výborne vykreslenými postavami! Som nadšená a považujem ho za jednu z top kníh, ktoré sa mi tento rok dostali do rúk. Autor zvolil netradičnú formu písania, nedbá na zaužívanú vetnú skladbu, ukladá slová tak, akoby chcel kamarát kamarátovi rýchlo, rýchlo vychrliť príbeh, ktorý sa mu stal, čím robí text jedinečným a výnimočným. Používa hovorové výrazy, slang aj množstvo vulgarizmov, ktoré sú však nevyhnutné, naozaj funkčne použité a bez nich by to nemalo tú správnu šťavu.

Ale vrátim sa ešte k úryvku. Áno, o každom by sa dal natočiť film alebo napísať kniha. Všetci máme za sebou (aj pred sebou) nejaký príbeh. My sa vidíme tak a okolie nás vníma inak. Sme tí dobrí aj zlí. Podľa toho kto a ako sa na nás pozerá. Franka v románe vystrieda niekoľko uhlov pohľadu nielen na hlavnú hrdinku knihy, ale aj na situáciu v meste a štáte. Príbeh na striedačku rozpráva osem postáv, všetky v prvej osobe, a spolu vytvárajú ucelenejší obraz o vine, o rozpade rodiny, priateľstiev, mesta a spoločnosti. Vyskladal mozaiku zobrazujúcu blízku budúcnosť tak mrazivo, že sa vám môžu aj vlasy dupkom postaviť. Za veľkú a údernú metaforu v románe považujem odpad hromadiaci sa v uliciach Bratislavy. Ľudia predvádzajú verbálny odpad na internete, potom sa nemožno čudovať, keď sa zhmotní v realite… Novinári sa môžu cítiť urazení, pretože autor postavy z ich radov vykreslil ako hyeny bez kože na tvári. Nemôžeme, samozrejme, hádzať všetkých do jedného vreca, no týchto, čo v príbehu rozbili niekoľko ľudí na márne kusy, odsúdi každý čitateľ. A to, že sociálne siete sú v posledných rokoch čoraz viac zlým pánom než dobrým sluhom, vieme veľmi dobre. Franka výborne demonštruje silu oboch médií. Ako ľahúčko dokážu jedného vyzdvihnúť na piedestál a iného zadupať pod čiernu zem.

Varovanie! Táto kniha vás môže pripraviť o radosť z internetového lynčovania. Spravodlivé rozhorčenie nad zlyhaniami iných už nikdy nebude tým, čím bývalo. (Lukáš Fila, hudobník a vydavateľ)

Zabila som chlapa. Ešte žije, ale je to, akoby som ho naozaj zabila. Preňho, pre mňa, pre všetkých. Uznávaná docentka, manželka a matka z nepochopiteľných príčin spácha násilný trestný čin. Vlastne, nie úplne z nepochopiteľných. Vždy bola slabou šoférkou a po nešťastnej kolízii áut je vystavená násiliu zo strany druhého účastníka premávky. Od tej doby trpí a bojí sa chodiť do spoločnosti. Najlepšie sa cíti len v známom prostredí. Preto je možné vcítiť sa do jej kože, keď sa opakovane dostane do konfliktu s neústupčivým hromotĺkom a nastrieka mu kaserom do očí. Lenže to nestačí. V strese sa prestane ovládať a na muža ležiaceho na zemi sa navyše aj vymočí. Čo ju k tomu viedlo, sa neskôr dozvieme, a nech to znie akokoľvek absurdne, pochopíme ju. Novinári sa na prípad vrhnú sťa supy a olej do ohňa výdatne prilieva internetový portál. Na sociálnych sieťach sa rozpúta peklo, žena je na rok odsúdená do väzby. Okolo základného príbehu sa roztočí celý rad nečakaných udalostí.

Nasledujú kapitoly s osobnými výpoveďami siedmych ďalších protagonistov, ktorí k prípadu Barbary majú čo povedať. Čaká vás nálož akcie, premena hlavnej hrdinky zo submisívnej ženičky na dominantnú (a už nie sympatickú) ženu, ulice Bratislavy zapratané spomínanými tonami odpadu, prevrátené kabáty, demonštrácia sily bulváru aj internetu a najmä nočná mora spojená s akousi hybridnou občianskou vojnou. Musíme dúfať, že scenár, ktorý Franka na konci románu napísal pre Slovensko, zostane len vo fiktívnej rovine.

Dokázala by som o knihe písať dlho a veľa. Zanechala vo mne neskutočne silný dojem. Spomína sa v nej jeden Kafkov citát. Keď sa proti tebe postaví celý svet, musíš sa aj ty postaviť na jeho stranu. Áno, to je dobrá rada, lenže v živote sa skôr ľudia delia na tábory a stavajú na dva brehy rieky a vtedy sa musí každý sám za seba rozhodnúť, na ktorý sa postaví, pretože v dravom prúde sa dlho plávať nedá. Na záver ešte zacitujem slová mojej najobľúbenejšej románovej postavy: Už viem, že pravda síce nie je z plastelíny, ale má viac tvárí a tebe sa vždy ukáže len tá časť, na ktorú zo svojho miesta dovidíš.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť