Afonsa Cruza považujem za jedného so svojich obľúbených autorov. Za román Kokoschkova loutka dostal v roku 2012 Cenu Európskej únie za literatúru. Jeho ďalšie diela získali množstvo prestížnych ocenení. Na Slovensku vyšli iba dve: Maliar pod kuchynským drezom (Tatran, 2014) a Knihy, ktoré zhltli môjho otca (Portugalský inštitút, 2020). Obe výborné. Kokoschkovu loutku publikovalo vydavateľstvo Argo vo vynikajúcom preklade Marie Havlíkovej. Kniha patrí do kategórie – Úžasné, ale nie pre každého. Kto miluje metafory, poetiku, rád skladá mozaiky z útržkov textov, hľadá rôzne odkazy a skryté väzby, ten si príde na svoje.
Maliar Oskar Kokoschka veľmi miloval Annu Mahlerovú. Láska nevydržala, no on si dal zhotoviť bábku v životnej veľkosti a celú ju vymaľoval presne podľa jej obrazu. Chodil s ňou na večierky, do opery aj na prechádzky. Bizarná predstava, lenže je to historický fakt. Afonso Cruz sa týmto príbehom nechal inšpirovať a napísal román nie o Oskarovi a Alme, lež o štvorici ľudí, skrz ktorých demonštruje, že umenie je dôležitejšie než realita. Kokoschkova bábika zohráva úlohu len v jednej z troch častí románu, ktorá nesie rovnaký názov. Áno, už určite tušíte, že do knihy zakomponoval inú knihu. Vymyslený príbeh sa krásne prepája s realitou (hovoríme o fiktívnej realite) a v pavučine slov si hovieme ako v kolíske.
Bonifác Vogel začal jedného dňa počuť v hlave hlasy. Slová vychádzali z podlahy, prechádzali nohami a narážali do trilkovania kanárikov v maličkej predajni vtáctva. Neboli to halucinácie, ani predzvesť duševnej choroby. Pod podlahou v malej kobke sa ukrýval židovský chlapec Izák Dresner. Schoval sa do nej po tom, čo nemecký vojak zastrelil jeho najlepšieho priateľa Perlmana a hlava, ktorá mu po výstrele dopadla na topánku mu tam so svojou ťarchou zostala celú večnosť. Od toho hrozného okamihu kríval po celý život. (Postava Izáka sa neskôr objavuje v ďalších Cruzových dielach. Vyjadril sa, že to nie je jeho alter ego, ale imaginárny priateľ.) Bonifác sa o chlapca staral až do konca vojny. Teda, nie celkom o chlapca, lež o hlas vychádzajúci spod podlahy. Spolu prežili hrôzy vojny medzi metaforami. Vtáky sú jednou z nich. Zbytočne im otvárali dierka na klietkach, neuleteli. Krčili sa v kútikoch, nespievali, odvracali oči od slobody, pretože tá je jednou z brán, naháňajúcich najväčší strach. Presne ako naši dvaja hrdinovia. Zotrvávajúc v obchodíku učili vtáčatá opäť spievať a snažili sa prežiť. Skrz naskrz rozbombardované Drážďany po vojne vypľuli mnoho zlomených ľudí. Aj Bonifác otvoril poklop pivnice a na svetlo sveta sa vynorila postavička malého Izáka. Ruka v ruke vyšli do mesta pokrytého popolom. Do druhej Bonifácovej dlane ihneď vkĺzla drobná ruka Cilie Kacevovej, ktorá sa náhodou ocitla poblíž. Jej osud spoznáme neskôr. Všetci sa v ďalších častiach knihy stretávajú v rôznych životných okamžikoch, buď priamo alebo prostredníctvom známych či rodiny. Na prvé prečítanie vám možno nebudú všetky väzby dostatočne jasné. Krátke kapitoly vytvárajú koláž plnú zápletiek, odkazov, narážok, rôznych odbočiek, zamotaných väzieb a vzťahov.„Ptáci jedí semena,“ řekl Bonifác Vogel, když vešel do kuchyně. „Tak nechápu, proč v nich nerostou stromy.“
„Myslím, že rostliny potřebují k růstu světlo, a uvnitř ptáků je velká tma. A v lidech je tma ještě větší.“
Druhým väčším celkom je, ako som už v úvode uviedla, román v románe, ktorého autorom je bohém Matyáš Popa a úlohu v ňom zohráva aj bábka. Opisuje osudy členov rodiny Vargovcov. Naznačím iba, že keď sa Kokoschkovi zunovala bábka Alma, dostáva sa do rúk obrovského černocha Eduwu a zázrakom sa premení na skutočnú bytosť (existuje veľmi reálne vysvetlenie), ktorá o deväť mesiacov porodí syna, hoci sa spolu nemilovali. V obrových očiach je táto bytosť nepoškvrnená. Ako Panna Mária. Ono tých narážok na Boha a náboženstvo je tu viac. Nielen na katolícke a židovské, ale aj na božstvá afrických kmeňov. Dokonca jedna z postáv prežíva Kristove stigmy. Pred očami sa nám rozpletá príbeh, ktorý presahuje do života všetkých štyroch protagonistov. V labyrinte vzťahov sa môžeme celkom fajn stratiť, no ubezpečujem vás, že napokon sa vyjasní, čo je skutočné a čo sa skutočným iba zdá. My všetci sa niekedy stávame bábkami a s niektorými sa dá manipulovať ľahšie ako s druhými.
Život sa vie pekne zamotať. A Cruzov román je toho najlepším dôkazom. Úžasný sa mi zdal nápad s vytváraním fiktívnych spisovateľov, fiktívnych diel, ktorí boli citovaní v ďalších knihách. Vidíte, ja sama mám problém vymotať sa z tej pavučiny. A pritom to nie je zložité. Všetko do seba krásne zapadne. Len recenzent musí byť opatrný vo voľbe slov. K tretej časti napíšem len toľko, že sa venuje rozpletaniu histórie Vargovej rodiny.
Táto kniha je skvost plný nádherných myšlienok, postrehov, skvelo vyfabulovaných príbehov, vtipných a originálnych nápadov, no v neposlednom rade ukážkou majstrovského spisovateľského talentu. Aj o ťažkých veciach píše s humorom a ľahkosťou. S ľahkosťou, ktorá neurazí, naopak, núti nás čítať ďalej a ďalej.
Existuje starý anonymní fragment z prvního století po hidžře, který říká, že když Bůh stvořil ptáka, stalo se nebe zjevným. Existovalo již potenciálně, ale nebylo vnímáno. My děláme koneckonců vlastně totéž, co dělal Oskar Kokoschka: bereme své fikce do Opery.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments