Jacky Durand je gastronomický novinár, ktorého kulinárske stĺpčeky tešia tisíce čitateľov časopisu Libération a France-Culture. Prináša informácie o gastronomických pokladoch francúzskej kuchyne a upozorňuje na staré rodinné recepty a zvyky Francúzov. Lásku k jedlu a kuchárskemu umeniu zúročil v knihe Stratený receptár a láska, ktorá neumrela. Citlivé zobrazenie vzťahu medzi otcom a synom, v ktorom autor doslova útočí na chuťové poháriky, je pohladením pre srdcia čitateľov.
Spomienky, ktoré chutia a voňajú
Všetky ingrediencie meral v jamke dlane, očami a nosom dokázal presne zhodnotiť, či je jedlo hotové. Varenie bolo najväčšou vášňou jeho života. Takto jednoducho možno v skratke zhrnúť majstrovstvo umierajúceho kuchára Henriho. Syn Julien sa s odchodom otca ležiaceho na smrteľnej posteli nevie zmieriť. Sú si veľmi blízki, hoci ich vzťah nebol vždy bez komplikácií. Donekonečna sa dotýka otcových rúk a spomína na časy, kedy boli živé a teplé a čarovali v kuchyni. Uvedomuje si, že lamentovaním a smútkom žijúceho mu bráni odísť. Rozhodne sa dať mu posledné zbohom prerozprávaním spoločného životného príbehu.
Charizmatický Henri zažil chudobu aj vojnu v Alžírsku. Vo Francúzsku si s priateľom otvorili malú reštauráciu, kde ponúkali lahôdku za lahôdkou. Odjakživa bol proti tomu, aby sa jeho syn stal kuchárom. Lenže čo iné môže vyrásť z dieťaťa, ktoré sa odmalička tmolí po kuchyni a nasáva vône i atmosféru reštaurácie? Stala sa centrom jeho detstva i dospievania, keď sa matka Hélène bez slova rozlúčky vyparila. S ňou zmizol aj zošit s Henriho receptami. Juliena sprevádzame a podporujeme celým príbehom v tajnej opozícii voči otcovým plánom vychovať z neho inžiniera. V spomienkach odkrýva emotívne rodinné tajomstvá a pátra po stratenom receptári.
Strážte si chuťové poháriky
Príbeh je zaľudnený sympatickými postavami, ktoré si čitateľ okamžite zamiluje, či je to Lulu – Henriho najlepší priateľ a „parťák“ v kuchyni, alebo Gaby a Mária žijúci na vidieku s čerstvými ingredienciami hneď poruke. Popri ľudských protagonistoch v hlavnej úlohe kraľuje jedlo. Paštéta zapečená v cestíčku, mäkučké briošky, teľacie ľadvinky poliate portským, omáčka beurre blanc či delikátna domáca huspenina vás možno donútia otvoriť chladničku a „dobre sa nadlabať“, ako zvykol hovoriť Henri. Francúzska kuchyňa a bistrá so zelenými fasádami ma nedávno očarili v knihe Márie Danthine Dopjerovej Francúzsko krížom krážom (Slovart, 2020) a Durandov Stratený receptár len umocnil túžbu reálne sa posadiť v útulnej reštaurácii v malebnom mestečku. Zo stránok knihy prenikajú silné emócie. Julien rozpráva o otcovi a gurmánstve s nesmiernym obdivom a nezvyčajnou zmyselnosťou. Proces prípravy jedál, od prísad cez jednotlivé kroky až po servírovanie, pôsobí v jeho podaní sťa umelecké dielo.Nostalgický a nežný román Jackyho Duranda zanecháva v čitateľovi pocit simulovanej autobiografickej dôveryhodnosti. Hlboko dojímavý príbeh o živote a kulinárskom umení priam kypí láskou. Láskou manželskou, rodičovskou, priateľskou a v neposlednom rade láskou k jedlu a vareniu. Je taktiež ódou na francúzsku gastronómiu. Vzdáva hold všetkým kuchárom, čo podriadili život vášni v náročnom povolaní a bezohľadnom konkurenčnom prostredí. Nechajte sa unášať neodolateľným kúzlom príbehu, ktorý je jednoduchý a zároveň komplikovaný ako sám život.
(Jacky Durand Stratený receptár a láska, ktorá neumrela, preklad Mária Gálová, Lindeni 2021)
Powered by Facebook Comments