V roku 2019 získal nemecký spisovateľ Saša Stanišić za svoj román Odkiaľ si Nemeckú knižnú cenu. Ešte predtým sa toto autobiografické dielo stalo bestsellerom v rebríčku nemeckého časopisu Spiegel. Odborná kritika jeho poviedkam a románom ocenenými viacerými významnými cenami, priznáva vysokú umeleckú hodnotu. Vyzdvihuje autorov brilantný rozprávačský talent, aktuálnosť tém a ich sociálno-politický rozmer. Stanišićovo citlivé, priam lyrické rozprávanie o vlastnom pôvode, koreňoch a hľadaní si miesta v živote publikovalo vydavateľstvo Ikar v edícii Odeon v preklade Miliny Svítkovej.
Saša Stanisić sa narodil vo Višegrade v bývalej Juhoslávii (dnes Bosna a Hercegovina), ale po vypuknutí vojny na Balkáne emigroval s rodičmi do Nemecka, kde žije dodnes. Odkiaľ si je mnohovrstvová kniha, ktorá sa zaoberá spomienkami, životnými náhodami a otázkou, odkiaľ sme, kam smerujeme a akú úlohu v živote hrá náš pôvod. Je aj rozlúčkou so starou mamou, ktorá na sklonku života strácala spomienky a on ich zbieral a zaznamenával. Hoci je rozprávanie smutné, popretkával ho úsmevnými príhodami a odľahčil humorom.
Po náročnejšom rozbehu je neskôr nemožné pustiť knihu z ruky. Autor s veľkou dávkou fantázie popisuje svoj život od útleho detstva až po okamih, kedy sa stal spisovateľom. Nedbá na časovú postupnosť rozprávania, raz nás vedie uličkami Višegradu a hneď nato nemeckým mestečkom Heidelberg, chvíľu je chlapcom, potom mužom a prechádza z reality do fikcie. Veľkolepé finále, ktoré si pripravil pre čitateľov ma úplne dostalo. Môžeme si vybrať, ako sa kniha končí. Ja sama som si namixovala štyri rôzne kombinácie a v hre budem ešte pokračovať.
Keď začala etnická vojna v Juhoslávii, utekali tisícky Srbov, Chorvátov, Bosniakov, Slovincov, moslimov či kresťanov za hranice. Stanišićovci spočiatku dúfali, že ich pobyt v Nemecku bude iba krátkodobou záchranou pred neskutočnosťou vojny, ktorá sa stala skutočnou. Autor opisuje neľahký život utečencov v cudzej krajine. Mal iba štrnásť, pre dieťa bolo jednoduchšie zaradiť sa do novej spoločnosti než pre dospelého. Bol výborným študentom. V komunite priateľov z bývalej Juhoslávie, ale aj z iných kútov Európy, prežil v podstate pohodové dospievanie, prvé lásky aj rozčarovania. Status emigranta však niesol ako súkromný biľag. Hanbil sa pred kamarátmi za juhoslovanské zvyky, za chudobu, za starý nábytok, za to, že je z Bosny, v jednej príhode dokonca tak zamrmlal krajinu pôvodu, že zo skomoleniny vznikol Boston. Hneď sa lepšie cítil. Pasáže opisujúce život v Nemecku sa veľmi dobre a ľahko čítali, presakovalo z nich množstvo emócií od smútku až po radosť. Priznáva, že došlo k odcudzeniu od rodiny po tom, čo rodičia museli Nemecko opustiť, pretože ich vysídlili. On zostal. „Viac som sa staral o seba samého ako o rodinu a jej súdržnosť.“ Vinu za odcudzenie od príbuzných nepripisuje vojne ani vzdialenosti. Jednoducho to tak vyšlo. Teraz vkladá medzi nich príbehy pôsobiace ako tmel. V Nemecku sa prispôsobil. Nie očakávaniam, aký by mal byť imigrant, ale ich opaku.
Sašova rodina bola úplne obyčajná ako tisíce iných a predsa iná. Stará mama Kristína vždy presne vedela, čo mu je a čo potrebuje, druhá starká nena Mejrema dokázala predpovedať budúcnosť z červených fazuliek, starý otec z maminej strany chodil vždy dokonale oholený a ku všetkým bol milý a druhý starý otec sa raz vybral za drakmi do hôr pri dedinke Oskoruša a už sa nikdy nevrátil. Starká Kristína strácajúca pamäť ho až do poslednej chvíle čakala. Práve spomienky a vzťah s Kristínou tvoria obsah druhej dejovej linky knihy. Starí rodičia z otcovej strany pochádzali z Oskoruše. Saša dedinku vysoko v horách navštívil s babkou aj s rodičmi. Do spomienok vkladá fantastické prvky. Hady aj mŕtvi rozprávajú a drak čaká ukrytý za vysokou skalou. Starej mame sa vytrácajú nielen dátumy a dáta, ale aj výrazy a vôľa. Nespoznáva najbližších ale v zábleskoch jasných chvíľ je tou, na ktorú si Saša pamätá z detstva. Prázdne miesta, nedokončené vety a stratené spomienky vnuk zliepa dohromady a zapĺňa fikciou a fantáziou.Čriepky, úryvky, drobné príhody, nepodstatné aj podstatné udalosti, úvahy o nezmyselnosti vojny a utkvelom presadzovaní národných princípov – to všetko tvorí dokonalú mozaiku jedného nevšedného života. Čo ešte dodať k majstrovsky napísanej knihe? Stretnete sa s pltníkom, ktorý nevie plávať, brzdárom, čo v treskúcom mraze prešiel desiatky kilometrov, spoznáte učiteľku marxizmu, ktorá sa neskôr skoro roztopila v horúčave, chalanov tráviacich čas na jednej benzínovej pumpe predstavujúcej pre nich na určité obdobie pupok sveta, mladíka, ktorého míny na poli donútili celý život mykať hlavou a Sašu a Kristínu, okolo ktorých sa to celé krúti.
Román Odkiaľ si zrejme nebude pre každého. Čitatelia, ktorí ocenia nezvyčajný štýl, pasáže s lyrickým nádychom, údernosť krátkych viet skrývajúcich celé súvetia (toto na mňa veľmi zapôsobilo) a v neposlednom rade si dokážu užiť román, ktorý je tak trochu autobiografickou rešeršou a nie uceleným rozprávaním, tí si prídu na svoje. Ja som nadšená a určite sa ešte raz k textu Sašu Stanišića vrátim.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments