Claire Keegan

Claire Keegan Všetky tie maličkosti

Bill Furlong je obchodník s uhlím. Žije spolu s manželkou a piatimi dcérami v mestečku New Ross v grófstve Wexford. Nedokáže rodine zabezpečiť luxus, ale sú aj napriek tomu šťastní a vďační za to, čo majú. Bill je štedrý a láskavý, hocikedy podstrčí pár drobných chudákom, hoc žena frfle. Narodil sa slobodnej matke, ktorá iba vďaka priazni a láskavému srdcu pani Wilsonovej neskončila v Magdalénskej práčovni a on bohviekde. Otca nikdy nepoznal a čím je starší, tým viac ho to trápi. Raz, keď vezie náklad uhlia do dievčenskej školy Sv. Margaréty, ktorej súčasťou je kláštor, stáva sa svedkom otrasnej scény. Bosé a sporo oblečené dievčatá na kolenách drhnú kostolnú dlažbu. Jedna ho požiada, aby ju odviezol k rieke, že po inom ako po smrti netúži. Otrasený sa vracia domov. O kláštornej škole koluje množstvo chýrov, vraj tam chovankyne v skutočnosti nič neštudujú, sú to padlé ženy, ktoré si drinou musia napraviť charakter. Od tej chvíle sa zamýšľa nad šťastným osudom svojej mamy a špinavé, otrhané dievčence mu neschádzajú z mysle. Sám má predsa päť dcér. Čo keby aj ony…? V manželke podporu nenachádza, zastáva totiž názor, že ich sa to, čo sa deje v kláštore netýka. Na Vianoce opäť vezie zásielku do cirkevnej inštitúcie. Je ľadové ráno, ticho, tma. Otvára kláštorný sklad na uhlie a tam bosé, špinavé, premrznuté, polomŕtve dievča. Zburcuje matku predstavenú. Mníšky zahrajú divadlo, za ktoré by sa nehanbil ani Shakespeare, ale Bill sa falošnými rečičkami obalamutiť nenechá.

„Je možné pretĺkať sa svetom celé roky, celé desaťročia, celý život bez toho, aby človek aspoň raz nepreukázal dostatočnú dávku odvahy a neodmietol napraviť neprávosť, ktorú mal rovno pred očami? Je možné sa napriek tomu nazývať kresťanom a dokázať na seba hľadieť v zrkadle?“

Claire Keegan v útlom, no silnom a brilantnom príbehu Všetky tie maličkosti, ktorý publikovalo vydavateľstvo Artforum v preklade Emy Mojžišovej, pripomína hanebnú históriu Írska. Dvesto rokov fungovali v krajine tzv. Magdalénske práčovne. Poslednú zatvorili až v roku 1996. Hrubé odhady naznačujú, že v nich bolo uväznených, skrytých a nútených ťažko pracovať až tridsaťtisíc žien. Nevydaté matky, ženy a dievčatá, z rôznych dôvodov neprijateľné pre spoločnosť, boli týmto spôsobom odstránené z dohľadu verejnosti. Zomreli v nich tisíce bábätiek a ďalšie tisíce boli ponúknuté na adopciu s tým, že sa nikdy nedozvedeli svoj skutočný pôvod. Inštitúcie viedla a financovala katolícka cirkev v súčinnosti s írskou vládou. Kňazi diktovali, kedy cesta vedie do neba a kedy do pekla. Za Magdalénske práčovne sa írska vláda ospravedlnila až v roku 2013.

Neprikrášlený opis života v Magdalénskych práčovniach nájdete napríklad v skutočnom príbehu Kathy o´Beirneovej s názvom Nikdy o tom nemluv (Jota, 2006). Keeganovej novela nie je brutálnym zobrazením historických udalostí, autorka prostredníctvom nej dáva do pozornosti staré hriechy katolíckej cirkvi a udržuje spomienku na neslávne obdobie írskych dejín. Jej príbeh je láskavý a nesie v sebe nádej, že dobro stále existuje. Bill stojí pred morálnou dilemou. Nevšímať si, čo sa deje za múrmi kláštora, ako mu radí manželka aj suseda, alebo sa navzdory nebezpečenstvu a moci cirkvi postaviť na obranu týraných dievčat? „Pochop, nie je to moja vec, ale mal by si si dávať pozor, čo povieš o tom, čo sa tam hore deje. Drž si priateľov blízko, ale nepriateľov ešte bližšie.“ Dokáže tento dobrosrdečný muž ignorovať svoje svedomie? Veľmi dobre si uvedomuje, že zostať na „správnej strane“ znamená udržať si prácu. Ale dá sa žiť s pocitom, že neurobil nič? Pri čítaní novely vám napadne toľko vecí podobných s príbehom. Každá krajina má na rováši vlastné hriechy. O tých stredoeurópskych netreba hovoriť, dobre o nich vieme. Do popredia sa najsilnejšie tlačia myšlienky na nedávne objavy v Spojených štátoch a v Kanade, týkajúce sa masových hrobov za múrmi internátnych škôl. Kto čítal Chlapcov z Nickelu od Colsona Whiteheada (Odeon, 2021), vie, o čom píšem. Rovnaké masové hroby plné ženských tiel sa našli pri jednom dublinskom kláštore začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia. Obdobné čosi sa dialo v írskych chlapčenských školách. Za zhliadnutie určite stojí film Song for a Raggy Boy (Píseň za chudého chlapce), a keď už spomínam filmy, Magdalénske práčovne sú témou drámy The Magdalene sisters (Padlé ženy).

Nenáročná próza Claire Keeganovej je výborne napísaná a zasiahne vás priamo do srdca. Dickensovský príbeh o hľadaní, strádaní a nezištnej pomoci zobrazuje komunitu ľudí, ovládanú katolíckou cirkvou. Charlesa Dickensa nespomínam len tak náhodou. Z príbehu vanie čaro jeho próz, ktoré autorka umocnila tým, že Bill spomína, ako kedysi čítal Vianočnú koledu a pod stromček si praje Davida Copperfielda. Opisy prostredia, detailne vykreslená postava hlavného hrdinu, každodenný život rodiny Furlongovcov a interakcie medzi rodičmi a deťmi zvládla precízne a presvedčivo. Minulosť sa nedá zmeniť, no dá sa jej postaviť čelom a zabrániť, aby sa nič podobné neopakovalo. Verím, že literatúra tou mocou disponuje. Oceňovaná spisovateľka svoju novelu venovala ženám a deťom, ktoré trpeli v írskych útulkoch pre matky s deťmi a v Magdalénskych práčovniach.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť