Paulina Chiziane je prvou ženskou autorkou, ktorej v Mozambiku vyšiel román. Vo svojej tvorbe bojuje za práva žien a ich postavenie v spoločnosti. Prostredníctvom knihy Prvá žena ilustruje podriadenosť, poslušnosť a bezprávie, s ktorým sa ženy stretávajú v polygamných manželstvách. Roky ozbrojených konfliktov v Mozambiku spôsobili, že v krajine vznikol nepomer medzi mužskou a ženskou populáciou. Aj to je jedným z dôvodov, prečo tu ešte stále v 21. storočí existuje polygamia a pretrváva útlak a nesloboda žien. Tento krásne poetický a silný román publikoval Portugalský inštitút vo výbornom preklade Zuzany Greksákovej.
V polygamnom svete je ženám žiarliť zakázané
Rami a Tony žijú v monogamnom manželstve viac ako dvadsať rokov. Keď si žena jedného dňa naplno uvedomí pričastú absenciu manžela, po krátkom pátraní zisťuje, že má ďalšie štyri milenky a niekoľko detí. Najprv obviňuje samu seba, že nie je dosť dobrá, poslušná a láskavá. Skúma sa v zrkadle, upadá do melanchólie a prirovnáva sa k mŕtvej rieke. Motív zrkadla defiluje celým románom. Rami často vedie dialóg so svojím odrazom, osvojuje si vlastný hlas a sebadôveru. „Láska. Také krátke slovo. Krásne, vzácne slovo. Len päť písmen, ktoré v nás prebudia všetky pozemské city.“ Po počiatočnej zúrivej konfrontácii s milenkami, nevraživosť opadá, ženy sa zbližujú a plánujú pomstu. Ich konanie je pre našinca veľakrát nepochopiteľné. Pochádzajú z rôznych kútov krajiny a Chiziane nám umožňuje spoznať miestnu kultúru a tradície. Opisuje iniciačné obrady, zvyky, povery a význam pohlavných orgánov. Na juhu Mozambiku je ženské lono hriešnou časťou tela, na severe, naopak, posvätnou. V severných častiach krajiny sa muži delia o manželku s priateľmi, na juhu s pokrvnými príbuznými. Najabsurdnejším zvykom je Kutchinga – rituál sexuálnej očisty, kedy po smrti manžela ženu doslova dedí jeho brat.Polygamia má prísne pravidlá
Polygamné manželstvo definuje rodina jedného muža s viacerými ženami. Tony má však roztrúsených niekoľko rodín. Toto nie je mnohoženstvo, lež groteskná imitácia systému. Rami sa musí zmieriť s polygamiou, napriek tomu, že je to veľmi bolestivá úloha. Uvedomuje si degradáciu ženy, prihovára sa k Bohu, prispôsobuje si známe modlitby. Protagonistky sa snažia o zmenu, odmietajú mužovi kolenačky servírovať najlepšie kúsky mäsa, umývať mu nohy a masírovať telo vždy, keď má chuť na návštevu jednej, druhej alebo piatej. Snažia sa, statočne a najmä spolu, vymaniť z režimu, ktorý rôznymi spôsobmi dehonestuje ženy. Uvedomujú si, že cesta k nezávislosti je dlhá a náročná, no túžia po ekonomickom a osobnom oslobodení. Odísť zo vzťahu, kde je partnerka finančne závislá na mužovi, je veľmi ťažké. Dôležitú úlohu zohrávajú tradície, tlak rodiny a zľahčovanie domáceho násilia a bezvýhradnej poslušnosti, hraničiacej s tyraniou.
Prečo Boh nie je ženatý?
„Ani v Biblii nie je žena na nič súca. Svätci vo svojich dávnych zvestiach tvrdia, že žena nie je hodná ničoho, je len zviera, čo podnecuje zlo, zdroj hádok, roztržiek, neprávostí. (…) Najhoršie je, že Boh zjavne nemá ženu. Keby bol ženatý, bohyňa – jeho manželka – by za nás orodovala. (…) Bohyňa musí existovať, aspoň si to myslím. Je však rovnako neviditeľná ako my všetky. Jej domovom je určite nebeská kuchyňa.“
Chiziane s veľkou dávkou lyriky opisuje revolučnú silu ženstva. Majstrovsky vykresľuje cestu k slobode piatich žien, reprezentujúcich tisíce iných. Vôbec neskrýva náročnosť tohto zložitého procesu. Otvorila priestor na dialóg nielen v rodnej krajine. Hovorí o mužskej nadvláde v spoločnosti, kde sa muži považujú za Boha na zemi. Prostredníctvom Rami trúchli nad nedostatkom božského zastúpenia žien a predstavuje si ich ako bohyne. Pýta sa, prečo Boh nie je ženatý. Po vydaní románu sa v Mozambiku proti autorke zniesla vlna kritiky, bola obvinená, že do africkej literatúry vnáša feminizmus, ba dokonca si dovolila dopriať happy end ženskej postave. Paradoxne dnes o jej knihách konzervatívni akademici prednášajú. Prvá žena je nádherne poetická, výnimočná a dôležitá kniha.
(Paulina Chiziane Prvá žena, preklad Zuzana Greksáková, Portugalský inštitút 2021)
Článok bol pôvodne uverejnený v Magazíne o knihách ( č. 1/2022), nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments