Separujem, teda som!

(všetko dôležité o odpade, od histórie až po jeho triedenie)

Môžeme ho nazvať rôzne. Odpadky, smeti, odhodky, nedojedky, či oprsky. Poďme sa pozhovárať o niečom, čo ľudstvo vytrvalo vyhadzuje a napriek tomu si na našej planéte vyboxovalo vlastné webové stránky, píšu o ňom knihy aj skladajú piesne.

Odpad. Som nechcený a nepotrebný

Aspoň tak je pojem odpadu zadefinovaný. Ide o nechcené a nevyužiteľné materiály určené na zneškodnenie.

Kto je zodpovedný za úplne prvý odpad na svete? Sú snáď vinníkom Adam a Eva z rajskej záhrady? Nemusíme byť hneď na nich prísni, pokiaľ zakázané jablko schrúmali celé.

Pretočme však kalendár nejaký ten piatok dozadu až do obdobia praveku. Zistíme, že prvý odpad prišiel s prvým človekom na planéte. Odpadky v tej dobe však boli prírodného rázu (kameň, drevo, koža atď.) a nespôsobovali našej planéte silné koliky, ako je tomu dnes.

V staroveku dokonca existovali akési komunálne služby. Na starosti ich mali otroci a vojnoví zajatci. Už v starovekom Grécku a Ríme vynášali odpad za mesto do vyhĺbených jám. Pokojne tieto výkopy môžeme nazvať prapraotacami dnešných skládok.

Stredovekom, ako je známe, sa prehnalo isté temno. Príchodom germánskych kmeňov sa téma odpadkov a celkovo hygieny dostala na chvost záujmov. A na chvoste ostala zopár storočí, kým neudrel novovek. Rozrastajúci sa odpad so sebou priniesol množstvo chorôb a epidémii. Spomeňme choleru z devätnásteho storočia.

Moderné dejiny si už vyhrnuli rukávy a s témou odpadu začali seriózne narábať. Zatvárať oči pred priamou úmerou množiaceho sa odpadu a nárastu chorôb nebol dobrý nápad. Začali tak vznikať skládky a spaľovne.

Doba moderná, teda plastová

Bolo by naivné myslieť si, že skládky a spaľovne postačia. Schopnosť moderného človeka vymyslieť, zmontovať a vyrobiť ide ruka v ruke aj so schopnosťou vyprodukovať odpad ako nikdy predtým.

V týchto dňoch sa rodí tretia „generácia plastov“. Jednorazové príbory, žiletky, hygienické potreby, plienky, fľašky, tégliky a čokoľvek iné vyrobené z tohto ľahkého, trvanlivého a tvarovateľného materiálu spôsobilo, že sú naše nákupy o čosi ľahšie, čerstvé a nerozbitné.

Všetky zjednodušenia a „vychytávky“ so sebou prinášajú istú mieru zodpovednosti. A tak sa ľahko môže stať, že sa na hodinách dejepisu o našej ére nebude hovoriť ako o dobe technicky vyspelej, ale predovšetkým o dobe plastov. Ak uvážime, že je na planéte necelých osem miliárd ľudí, ľahkou matematikou dospejeme k poznaniu, že je to s našim bytím na tejto planéte smutné. Máme zľahka o päť minút dvanásť, tik-tak, tik-tak.

Separujem, teda som

Nápad s triedením a s recykláciou odpadu neprišiel z noci na deň. Aj proces opätovného využitia má svoj pozvoľný vývoj. Prvý zaznamenaný prípad recyklácie papiera pochádza z Japonska z roku 1031.

Svižným krokom preskočme niekoľko storočí a máme tu recyklácie papiera, kovov, starého oblečenia, plechoviek, skla, elektroniky, plastov a domáceho odpadu. Bol by to krásny príbeh postupu a uvedomelosti, až na jeden moment. Písal sa rok 1955 a vtedajšia spoločnosť prišla s revolučným nápadom „použi a vyhoď“. Myšlienka, že veci slúžia na jedno použitie pohladila nejedno lenivé ego.

Recyklácia tak dostala za ucho a tento neuvedomelý útlm trval až do roku 1970. Tento rok sa pýši vznikom ikonického loga na recykláciu. Áno, sú to presne tie zelené šípky prúdiace okolo seba v tvare trojuholníka. Vynález pochádzal z dielne mladého, dvadsaťtri ročného študenta.

Pravidlá triedenia odpadu v zberných nádobách

V ideálnom svete máme v záhrade pred domami nie sedem trpaslíkov, ale sedem druhov kontajnerov:

• žltý: plasty
• oranžový: tetrapaky
• červený: kovy
• zelený: sklo
• modrý: papier
• hnedý: biologicky rozložiteľný odpad
• čierny (ešte stále najčastejšia voľba našincov): zmesový
• Treba priznať farbu, že na Slovensku nemáme jednotný systém recyklácie. Ten sa od obce k obci mení. Preto je veľmi dôležité riadiť sa pravidlami konkrétnej obce a tiež nápismi na zberných nádobách, ktoré nás dokážu ľahko a jasne usmerniť.

Motiváciou nám môže byť pozitívny trend recyklovaného odpadu na Slovensku.

Kým sa, podľa Euractiv, v roku 2014 podarilo na Slovensku zrecyklovať pod 10% odpadu, v roku 2018 to už bolo 36%. Snahou Ministerstva životného prostredia je toto číslo neustále zvyšovať a dať tým nádej na zdravšiu budúcnosť nám aj našim budúcim generáciám. Do roku 2025 by malo Slovensko zrecyklovať aspoň 55% vyprodukovaného obsahu.

Šanca na druhý život

Recyklovaný papier vdýchne život mnohým kancelárskym a reklamným predmetom (diáre, tašky, rolky, pohľadnice a pod.).

Sklo dokážeme recyklovať viacnásobne. Sklené džbány, vázy, karafy a poháre tak majú jedinečnú šancu na nový tvar, farbu aj využitie.

Plast, ten najmladší fafrnok z obalových materiálov, má snáď najpestrejšie využitie. Recykláciou vieme vytvoriť fešnú fleecovú bundu, kuchynské papierové utierky, izolačný materiál v stavebníctve, dokonca aj detské ihriská.

Kľúče sa za druhý život môžu poďakovať oceľovým plechovkám a jeden bicykel zase hliníkovým.

Viac smetí, než detí?

Našej planéte by sa isto väčšmi páčilo, keby je na svete viac detí, než smetí. Aby boli naše dnešné snahy účinné a podporené aj do budúcna, treba pozornosť zacieliť na mladšie generácie. S triedením odpadu nečakať až do školských lavíc. Zbierať odpadky, vysvetľovať, separovať a recyklovať od raného detstva tých najmladších.

Deti v tomto smere netreba podceňovať. Už jednoročné deti vedia „fujkať“ nad pohodeným špakom na chodníku. Na ihriskách sondujú nielen po kamienkoch, rastlinkách, chrobákoch a konárikoch. Rovnako fascinujúce sú pre ne aj smeti. A verte, či nie, malým deťom bliká radar pre správno častejšie, než dospelým. V rámci hry sú ochotné vyzbierať a odhodiť do smetných košov odpadky z celého ihriska.

Ak nechceme budúcu zimu stavať snehuliakov zo smetí, lokálna brigáda po okolí neuškodí. Opäť sa k nám naše ratolesti s radosťou a im vlastným entuziazmom pridajú. Deti svojich rodičov napodobňujú a s precíznosťou sledujú aj naše „recyklačné správanie“.

Prepojenie detskej zvedavosti a kníh, videí, či skladieb na tému triedenia odpadu je ďalšia trefa do čierneho.

Nie kompót, ale kompost

Otvorili ste si k nedeľnému obedu čerešňový kompót a neviete, čo s kôstkami? Založte si kompost!

Kompostovanie síce ešte nie je tak vyhľadávaným pojmom na Google, ako trebárs futbal, no rozhodne našu planétu ozdraví a skrášli.

Vďaka kompostovaniu dokážeme do pôdy vrátiť živiny, ktoré sme si predtým vzali. Kompost vytvárame z biologického odpadu (škrupiny z vajíčok, šupky zo zeleniny, kávové, čajové zvyšky…).

Taktiež ide o ďalšiu z činností, ktorú si deti v domácnosti obľúbia. Od pomenovania dážďoviek až po kúzlo zrelého, kvalitného kompostu. Je dôležité vyvarovať sa chybám, ktoré nám v budúcnosti môžu proces kompostovania znepríjemniť, či znehodnotiť.

Hitparádu mýtov vyhráva…

1. Prečo sa snažiť separovať odpad, keď to nerobí sused?

Lenivosť jednotlivca môže zapôsobiť demotivačne, no možno je jediný z celej ulice a ostatní susedia poctivo separujú a krčia plastové PET fľaše.

2. Aj by som kompostoval, doma však nechcem žiaden zápach, či mušky.

Na trhu je množstvo kvalitných aj štýlových kompostovačov, vďaka ktorým kompost v byte nesmrdí. Ak vhodne prikryjete odpad, napr. suchým lístím, či slamou, otravné mušky sa nevytvoria.

3. Nemám inú možnosť, ako nespotrebované jedlo vyhodiť. Hladujúcim deťom to predsa nemôžem poslať.

Je to tak, hladujúcim deťom naše nespotrebované jedlo odniesť nemôžeme. Je to paradox, na jednej strane planéty sa stoly pod ťarchou jedla prehýbajú, na tej druhej chýba ako jedlo, tak aj voda.

Začnime pri kúpe jedla myslieť na to, koľko energie a vody je potrebných na spracovanie nášho obľúbeného jogurtu, či pečiva. Takto vyplytvaná energia a voda by sa mohla skutočne plnohodnotne využiť v krajinách, kde je všetkého nedostatok.

Sledujme dátumy spotreby a podľa toho si múdro naplánujme jedálniček a v neposlednom rade nakupujme len toľko, koľko zvládneme skutočne zjesť.

4. Vraj musím po dojedení jogurtu pohár umyť. To je nie je veľmi ekologické – plytvám vodou.

Najdôležitejšie je jogurt dojesť, nápoj vypiť a po stlačení fľaše správne vhodiť do žltého kontajnera. Netreba nič oplachovať. V recyklačnom stredisku ich preplachujú.

Radšej si vodou z vodovodu uhasme smäd, prípadne zalejme kávu a čaj.

5. Mám malé deti. Jednorazové plienky mi uľahčujú život. Ak by som používala bavlnené plienky, miniem veľa vody a spotrebujem množstvo energie pri praní.

Dobrý postreh, až na jedno „ale“. Jednorazová plienka sa v prírode nerozloží ani za sto rokov. Síce si na jednej strane život zľahčujeme, na tej druhej, našej planéte a budúcnosti priťažujeme. V tomto prípade sa osvedčí múdrosť – všetko s mierou.

Príjemné novinky

Ak už máme šláger „červená-modrá-zelená-žltá“ spoľahlivo naučený, potom ďalšie novoty v oblasti separovania budú pre nás len príjemnou a vysokokvalitnou zmenou.

Staronovou novinkou je zber kuchynského bioodpadu, ktoré mnohé obce zaviedli už v roku 2021. Bratislavčania a Košičania si na zriadenie nádob na biooodpad ešte nejaký ten mesiac vyčkajú. Odhaduje sa rok 2023.

Potešujúca správa prišla začiatkom roka 2022, kedy do predajní namontovali automaty na zálohovanie PET fliaš a plechoviek. V tomto prípade platí zásada nestláčať a vhadzovať iba fľaše, či plechovky označené písmenom Z.

Volajte ma Waste, Zero Waste

Ak by sme v enviromentálnej oblasti mali zvoliť hrdinu, za enviro James Bonda by bol vyhlásený nápad „zero waste“ a jeho slovenský ekvivalent, „bez odpadu“.

Pojem je pomerne mladý a pred desiatimi rokmi známy len medzi hŕstkou nadšencov. Dnes sa stalo módnym výrazom pre trvalo udržateľný spôsob života.

Bezodpadové hnutie funguje na jednoduchom princípe: najlepší odpad je ten, ktorý nevytvorím.

Jedno „ale“ na záver

Je takmer nemožné žiť a neprodukovať absolútne žiaden odpad. Chce to len zapnúť vnímavosť a zdravý sedliacky rozum nasmerovať k otázkam: skutočne potrebujem všetky tie veci k životu? Niečo isto áno, všetko asi skôr nie.

Profesor antropológie Assa Doron v tom má tiež jasno. Podľa neho „odpad jednej osoby môže byť zdrojom pre inú osobu“.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments