Fredrik Backman Víťazi

Fredrik Backman Víťazi

Keď som sa zoznámila s tvorbou Fredrika Backmana, bola to láska na prvý dotyk s knihou Muž menom Ove. Prehlbovala sa s každým ďalším prečítaným románom. Keď u nás vyšli Medveďovce, po ich dočítaní som túžobne očakávala pokračovanie My verzus vy. Nesklamal ma a posledným dielom Víťazi len potvrdil, že mu právom patrí čestné miesto v mojom čitateľskom srdci. Backmanove knihy čítam vždy so zarosenými očami. Neprekáža mi, že sem-tam tlačí na pílu a žmýka zo mňa emócie. Život je taký – veselý aj nekonečne smutný a Backman svoje príbehy plní všetkými možnými emóciami. Kde sa to v ňom berie? Píše s nesmiernou empatiou a vzhľadom do problémov, jeho hrdinovia sú uveriteľní a ich osudy popretkávané rôznymi prekážkami. Jeho poetika je pre mňa očarujúca a rovnako som očarená múdrosťou a údernosťou mnohých jeho výrokov.

Víťazi pokračujú dva roky po tragických udalostiach, ktoré ma rozplakali v závere druhého dielu. Obyvatelia Medveďoviec a Zubrovky sa snažia žiť a prekonať traumu zo smrti mladého hokejistu, z odvážneho priznania iného, a na znásilnenie tínedžerky by najradšej zabudli. Jediné, čo je rovnaké aj o dva roky neskôr, je láska k hokeju, obrovská rivalita medzi klubmi, ku ktorej sa tentoraz pridáva boj o zachovanie oboch hokejových štadiónov. Veterná smršť, ktorá v úvode zasiahne obe mestá je len slabým odvarom toho, čo ich čaká neskôr. Niekto zomrie, niekto sa vráti, niekto bude vraždiť, iný sa zamiluje, ďalší bude zachraňovať manželstvo a niektorí začnú stavať katedrálu. Backman sa dokonale chopil viacerých tém. Je dobrý psychológ a podľa mňa sú mnohé jeho state o manželstve, láske, detstve, zanedbávaní výchovy, nespracovanej traume, dobre či pomste veľmi fundovane napísané. Veľa som si podčiarkovala. Nikdy mu však neodpustím, čo urobil mojej najobľúbenejšej postave. O piatej ráno som usedavo nariekala a išla do práce s opuchnutými očami. Aj napriek potokom sĺz, čo som pri čítaní trilógie vyplakala, vám ju skutočne odporúčam. Vlastne všetky Backmanove knihy.

„Len zopár okamihov, povedal som Ramone, šport nám dáva len zopár okamihov. Vtedy si Ramona naliala veľkú whisky, zafunela a vyhlásila: Peter, dofrasa, a čo je vlastne život? Vari viac než okamih?“

Fredrik Backman: Víťazi, IKAR , preklad Mária Bratová.

Hokej aj život totiž spája spoločný problém: jednoduché okamihy sú v nich veľmi zriedkavé. A všetko ostatné je boj. Tento príbeh sa nezačína dnes, odvíja sa už dva roky, od chvíle, keď sa odtiaľto odsťahovala Maya Anderssonová. Opustila Medveďovce a cez Zubrovku zamierila na juh. Tieto dve horské obce ležia tak blízko pri sebe a tak ďaleko od všetkých ostatných, že jej odchod pripomínal emigráciu. Jedného dňa bude Maya spievať o tom, že ľudia, ktorí žijú v blízkosti divokej prírody, majú asi bližšie k divočine vo svojom vnútri, čo je zároveň preháňanie aj bagatelizovanie, takmer ako všetko, čo sa o nás hovorí. Ak by ste zavítali do našich končín, zablúdili do krčmy Kožuch a vyhli sa zauchu, hoci by ste mali dostatok drzosti opýtať sa Ramony, koľko má rokov, prípadne ju požiadali o kúsok citróna do nápoja, možno by vám spoza barového pultu prezradila čosi dôležité: „Tu v lesoch sú ľudia od seba závislí väčšmi než vo veľkomestách. Tu sú ľudia prepojení, či sa im to páči, alebo nie, tak silno, že ak sa na jednom konci mestečka niekto priveľmi prehadzuje zo sna, na druhom konci sa niekomu vyhrnie nočná košeľa.“

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť