Med a blen je román o marockej spoločnosti, jej náboženských excesoch, mizogýnii a korupcii, ale najmä o rodine zasiahnutej tragickou samovraždou dcéry, ktorá sa stala obeťou pedofilného násilníka. Tahar Ben Jelloun je hlasom obetí zničených sexuálnym útokom a mlčaním spoločnosti. Dielo je inšpirované skutočnými udalosťami.
Manželstvo Murada a Maliky bolo dohodnuté podľa zaužívaných tradícií. Spočiatku všetko fungovalo, Murad sa stal zamestnancom verejnej správy, ako jediný odmietal úplatky, no lakomá a chamtivá Malika ho donútila ku korupcii. Odkedy pošliapal svoju dôstojnosť, začalo ísť manželstvo z kopca. Totálny rozklad nastáva po samovražde dcéry Samie. Starnúci pár spoznávame až dlho po tragédii a retrospektívne sa dozvedáme, čo a ako sa udialo. V roku 2000 opustili horné poschodia svojho nového domu, žijú v suteréne, nechávajú sa spaľovať nenávisťou, ktorá im úplne zaslepila úsudok a bráni im v komunikácii. Tragédia a vzájomný nesúlad ich drvia a pomaly zabíjajú. Trpia a premýšľajú o spoločnom živote a sklamaniach. Navonok vyzerá všetko perfektne, ale zvnútra, naopak, hnije. Rovnako ako v celom štáte. Jedného dňa si najmú pomocníka do domácnosti, mauritánskeho utečenca Viada, ktorý sa im na sklonku života stáva oporou a prináša svetlo do zatuchnutého podzemia.
Hovoriť o znásilnení je tabu
Román má špecifickú výstavbu, v polyfónnom rozprávaní, ktoré preskakuje v čase tam a späť, sa strieda šesť rozprávačov. K manželom sa pridávajú ich dvaja synovia, utečenec Viad a priestor dostáva aj Samia prostredníctvom svojich denníkových zápiskov. Samia bola najstaršou dcérou, počas dospievania si dobre uvedomovala rastúcu nevraživosť medzi rodičmi. Vyrastala v ich ľahostajnosti a útočiskom sa jej stala izba a poézia. Treba podotknúť, že autor debutoval zbierkou poézie a aj román Med a blen je jej plný. Samia sa utieka k veršom, sama píše, túži publikovať a básne sú súčasťou denníka. „Poézia ma vyvádza z tejto izby, z tohto temného domu, z tohto mesta pohlteného pokrytectvom. Poézia ako odpoveď, ako obrana, ako duch úniku.“ Pri plnení svojho sna natrafí na násilníka, ktorý už zneužil nejedno mladé dievča. „Telo mi uniklo. Už mi nepatrilo. Ten netvor sa na mňa vrhol ako vyhladované prasa, ako zranená hyena, ako prízemné indivíduum, ktoré sa zrieklo svojej ľudskosti.“ Svoje myšlienky, zúfalstvo a beznádej podrobne zaznamenáva do denníka. Azda vo viere, že sa posmrtne dočká spravodlivosti. Vie, že je márne hovoriť o znásilnení. Uvalila by na seba aj na rodinu hanbu. Otec je zbabelec a matka tradičná Maročanka v tej najkrutejšej verzii. Odsúdila by ju celá spoločnosť. Cnosť marockých rodín totiž tkvie v panenstve dcér. Ak nejaký muž znásilní dievča, to sa stáva katom rodiny, a nie obeťou. „Všetky sme zahrabané pod tonami ticha a hanby. Odsúdené na to, aby sme vliekli to bremeno páchnuce tak, až sa nám dvíha žalúdok.“
Manifest za znásilnené obete
Jelloun necháva svoje postavy aby zbúrali falošnú fasádu okúzľujúceho Maroka, aby ukázali trpkú realitu vo všetkých jej podobách, či už je to obrovská korupcia, úplatkárstvo, náboženský dogmatizmus alebo spiatočnícke tradície. Pod povrchom jednoduchých viet sa skrývajú myšlienky vyzývajúce k zamysleniu. Dej románu je situovaný do mesta, kde autor prežil dospievanie. Niektoré pasáže ponúkajú informácie a svedectvá o konkrétnych miestach a historických faktoch. Jemne načrtáva paralelu medzi starým a dnešným Tangerom.
Med a blen, hlboký, iróniou aj poéziou nasýtený román, vykresľuje degradáciu spoločnosti prostredníctvom dezorientovanej rodiny. Je výkrikom plným hnevu proti sexuálnym predátorom, tradíciám, pretvárke a pokrytectvu, je manifestom, ktorý svojím spôsobom bojuje po boku znásilnených obetí.
(Tahar Ben Jelloun Med a blen, preklad Igor Navrátil, Lindeni 2022)
Recenzia pôvodne vyšla v Magazíne o knihách ( č.10/2022), nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments