Karin Kuschiková

Karin Kuschiková 50 viet, ktoré vám uľahčia život

Od detstva neznášam, keď mi niekto krivdí za niečo, na čo nemám dosah.  A roky som nevedel, akú reakciu mám zvoliť, keď na mňa niekto neférovo nakričal. Zdá sa, že konečne som našiel správne riešenie a to v knihe 50 viet, ktoré vám uľahčia život, ktorá vyšla vo vydavateľstve Tatran  v preklade Eleny Diamantovej. „Mrzí ma, ak vyvolávam dojem, že sa so mnou môžete takto rozprávať.“  Touto prostou ale zároveň úžasnou vetou zabránite ďalšej  eskalácii  konfliktu a s nadhľadom si zachováte dôstojnosť. Karin Kuschiková sa venovala vyše 20 rokov koučingu špičkových nemeckých podnikateľov či hercov, s ktorými preberala slová a vety, ktoré by mali či naopak nemali používať.

Táto kniha vám môže ušetriť čas, o ktorý by vás obrali nedorozumenia, neústupčivosť alebo samovrava.  V každom prípade sa vyhnete mnohým okľukám, ktoré často vedú k dramatickej situácii. Nájdete v nej krátke vety so silným účinkom. Výpovede, ktoré vám uľahčia život, lebo každý tip vás nabáda k väčšej úprimnosti, jasnosti, jednoznačnému sebariadeniu a k väčšej autenticite. Keď zaradíte čo len päť z týchto päťdesiatich tipov do  svojej aktívnej slovnej zásoby, váš život sa veľmi pravdepodobne zmení, a to navonok aj vnútorne – je predsa príjemné,  keď ste sami so sebou spokojní.
Niektoré z návrhov možno znejú oslobodzujúco radikálne, iné sú skôr nenápadné alebo priam banálne. To je však zámer, pretože presne o to tu ide. Pokojne si myslite, že to zvládnete ľavou zadnou, práve to je môj cieľ. Váš život má byť ľahší.

Týmito slovami začína nemecká koučka súbor „zobraných viet“, ktoré sa stali knihou vlastne len náhodne.  Keď počas  covidu mohla so svojimi  klientmi komunikovať len telefonicky, sa často stalo, že po nejakej vete druhá strana stíchla. Po čase pochopila, že ľudia sa odmlčali preto, lebo si zapisovali, čo práve počuli. Tak si povedala, keď môžu oni, budem to robiť aj ja. A keď ich už mala poznačené, si uvedomila, že všetkým, čo sa jej pýtajú, čo jej najviac v živote pomohlo, môže dať do ruky ich knižnú verziu.

Karin Kuschiková

© mj-photo.de

Karin Kuschiková sa výborné číta a ešte lepšie počúva. Svoje posolstvá odovzdáva  uvoľnene, konverzačným tónom a s humorom. Miesto toho, aby prvoplánovo poúčala, vyberá anekdotické reakcie, ktoré sa stali jej priateľom alebo klientom, prípadne komentuje odpozerané situácie, dôsledkom čoho pôsobí každá jedna z päťdesiatich viet zrozumiteľne a zapamätateľne, kvázi ako rada dobrého priateľa.

„Sama si určujem, kto ma nahnevá“

Kurt Tucholsky vraj raz povedal: „Mrzuté na hneve je to, že sebe škodíme a iným nepomôžeme.“ To sa mi páči, pretože hnev je skutočne dosť nezmyselný pocit a k ničomu nevedie, nanajvýš spôsobí ešte väčší hnev. Tak ako radosť priťahuje radosť a pochybnosti prinášajú ďalšie pochybnosti, aj hnev sa živí samotným hnevom. Preto nemá zmysel rozčuľovať sa. Ale povedzte to niekomu, kto stratil nervy, pretože sa blamoval, berie niečo osobne alebo sa z akýchkoľvek príčin vždy cíti napadnutý. V takej situácii  nikto nepovie: „Och, aká múdra veta, hneď sa prestanem hnevať. Srdečne ďakujem za výborný tip!“

Najobľúbenejšia veta Karin Kuschikovej  je – Sama si určujem, kto ma nahnevá.  Ide o to, aby sme sa nevzdávali moci nad vlastnými pocitmi v prospech iných. Nikto iný, okrem vás, by nemal určovať, ako sa cítite. Ak sa dostanete do situácie, ktorá vás rozhorčí. najprv sa  nadýchnite. Nereagujte okamžite. A až potom sa rozhodnite, či chcete dať „hnevu“ vôbec nejaký priestor. Najlepšie je jednoducho si pripomenúť vyššie uvedenú zásadu, ktorú si v prípade pochybností môžete povedať aj nahlas, zvlášť ak je zrejmé, že vás niekto chce rozčúliť: „Vieš, ešte vždy sám rozhodujem o tom, kto ma nahnevá.“ 

Starosti sú zbytočné

Raz ktosi zavesil na internet: „Starosti sú ako slíže. Vždy si ich urobíme priveľa.“ Aj tak sa to dá banálne vyjadriť. Môj tip: ak práve nerátate poistné sadzby, pri ktorých potrebujete odhad miery rizika, odsuňte obavy nabok. Nemajú zmysel. Keď ste schopní problém vyriešiť, obavy sú načisto zbytočné. Tým skôr, keď ho neviete vyriešiť. Prečo si teda robiť starosti?

Robiť si starosti nemá zmysel. Strach je dobrovoľný a starosti nás neposunú ani o krok ďalej. A hoci to patria k ľudskej prirodzenosti, treba ich vypnúť.  Nesmieme pripustiť, aby nás strach ovládal a určoval, čo budeme robiť.

„Naozaj vás chápem, a ja chcem niečo iné“

Táto fráza je založená na silnom slove „a“. Konjunkcia sa vyhýba hodnoteniu správ, ktoré sú s ňou spojené, pričom oba spojené výroky majú rovnakú váhu. Vyjadruje nasledujúci postoj: „Dobre ti rozumiem a nepáči sa mi, čo hovoríš.“ Človek nemusí niečo schvaľovať niečo len preto, že tomu rozumie. Môže chápať druhú stranu a trvať na tom, že sa nám to nepáči Ak by sme namiesto spojky „a“ použili spojku „ale“, môžete si byť takmer stopercentne istí, že druhá stranabude mať pocit, že sa vlastne ospravedlňujete za svoj nesúhlas.

Empatickí ľudia  často nevedia pochopiť, ako to, že sa s touto myšlienkou stotožnili. Vari ich chápavý prístup druhých naozaj k ničomu nezaväzuje? Myslím, že áno. Môžeme byť empatickí a napriek tomu sa rozhodnúť, ako na konkrétnu situáciu zareagujeme. Napríklad: „Chápem tvoj argument a som proti.“ Funguje to. Alebo: „Naozaj vás chápem, a ja chcem niečo iné.“ Nemusíme niečo schvaľovať len preto, že to chápeme. Ani zločiny sériových vrahov neschvaľujeme, aj keď emocionálne chápeme, čo môže spôsobiť kruté detstvo.

„To si radšej hneď odpustím“

Ak sa chcete prijať bez odsudzovania, bezpodmienečne a s láskou, aj keď sa vám nedarí alebo zlyhávate, toto je presne tá správna formulácia. Namiesto trápneho ospravedlňovania sa za to, že ste údajne niečo neurobili správne alebo ste sa pomýlili pri určitom hodnotení, môžete situáciu riešiť ľudsky, profesionálne a sebavedomo tým, že si poviete túto vetu. Poskytuje vnútorný pokoj a je užitočnou mantrou najmä pre perfekcionistov. Ako autorka výstižne uvádza: „Dosiahneme tak, aby sme sa cítili dobre bez ohľadu na to, či sa nám niečo podarilo, alebo nám to nevyšlo“

„Kto ukazuje prstom na druhých, zároveň ukazuje tromi prstami na seba“

Keď sa nad niekým rozhorčujeme, keď nás niečo na tom druhom ruší, keď frfleme, nariekame, sťažujeme sa, mali by sme sa krátko zamyslieť, čo tieto rušivé pocity vypovedajú o nás. Naozaj myslíme na toho druhého? Rozčuľuje ma táto konkrétna žena? Alebo tento konkrétny muž? Alebo sme sami rozčúlení a hodí sa nám ktokoľvek, kto nám príde do rany?

Nemá zmysel poučovať iných ľudí alebo sa púšťať do panovačných rozhovorov, najmä preto, že potom sme zvyčajne ešte viac rozrušení ako predtým. Nemáte priamy dosah na to, aby sa iní zmenili, ale seba môžete zmeniť.

„Myslím, že to prezrádza viac o vás ako o mne.“

Toto tvrdenie je podľa autorky ľahkovážnou a účinnou frázou, ktorá funguje v súkromí aj v práci, najmä keď ide o závisť a žiarlivosť. Koniec koncov, najlepšie je jednoducho dopriať sebe aj ostatným všetko. Autorka v tejto súvislosti výstižne konštatuje: „Otvára to srdcia aj rozum a má to aj výhodu, že týmto postojom pritiahneme podobne veľkorysých, slobodných a uznanlivých ľudí. Win, win, win – stratégia trojitého víťazstva.“ 

Táto kapitola sa prihovára za to, aby sme vedome rozlišovali, čo súvisí so mnou a čo s tým druhým. Nemali by sme si obúvať cudzie topánky. Načo by to bolo dobré? Len by nám urobili pľuzgiere alebo by nám ločkali na nohách. Chodiť v cudzích topánkach nie je dobrý nápad, ak chceme chodiť vzpriamene.

Cieľom tohto článku nie  je rozobrať všetkých 50 viet karin Kuschikovej. Mnohé jej príklady alebo odporúčania sú postavené na nemeckej mentalite alebo možnostiach. Je vysoko pravdepodobné, že ak sa vám priateľka zdôverí s rozpadajúcim sa vzťahom, asi jej neodporučíte, aby sa odsťahovala do New Yorku. Rovnako tak trojmesačný pobyt na Bali, o ktorom píše v kapitole To si nemôžem dovoliť, bude pre väčšinu slovenských čitateľov naozaj nedostižná méta. Avšak nájdete aj rady, ktoré môžu mať pre vás cenu zlata.

V nasledujúcom období politika asi ešte viac prerastie do medziľudských vzťahov. Keď budete s priateľmi diskutovať o otázke koho voliť alebo o vojne na Ukrajine, môžete uniknúť z neriešiteľného sporu slovami: „Aspoň sa dohodnime sa, že sa nezhodneme.“ A vyhnete sa tomu, aby radikálne rozdielne názory poškodili navždy vaše kamarátstva. Aj toto je jeden z dôvodov, aby ste jednu z najlepších motivačných kníh súčasnosti mali vždy po ruke.

Karin Kuschiková sa narodila 8. júla 1966 v  piatom najväčšom meste spolkovej republiky Hesensko Offenbach nad Mohanom, ktoré priamo susedí s finančnou metropolou Frankfurtom. Po maturite odišla na niekoľko mesiacov do USA, ktoré precestovala od jedného pobrežia po druhé. Najviac jej k srdcu prirástol New York, kam podľa vlastných slov potrebuje stále aspoň raz do roka cestovať.  Svoje povolania si vraj nevybrala cielene,  skôr sa dá povedať, že oni si našli ju. Hoci chcela byť filmovou režisérkou v Amerike, stala sa z nej začiatkom 90. rokov redaktorka ranného vysielania rádia pre Berlín a Brandenbursko. Odvtedy absolvovala vyše 2700 rozhovorov. Jej ďalšou veľkou záľubou je písanie textov piesní. Hneď za debut v tejto oblasti, kedy spolupracovala so speváčkou Kim Fisher, bola v roku 1997 ocenená ako najlepšia nemecká textárka. Dodnes ich má na konte vyše  2300.  Prostredníctvom moderovania na firemných akciách sa dostala do kontaktu s top manažérmi, ktorí chceli na pódiu vystupovať rovnako sebavedome ako ona. Po vyše 22 rokoch biznis koučingu už netúži pracovať len pre celebrity a komerčné spoločnosti, ale chce tu byť pre každého, kto chce osobnostne rásť. Na jej stránke karinkuschik.com nájdete ponuku rôznych kurzov a je veľmi aktívna na sociálnych sieťach, kde na svojom IG profile ponúka každý deň Minútové posolstvá

 

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť