„Olympania sa radi dívajú, ako sa ich ľudské hračky navzájom mlátia a zabíjajú. Vojna medzi smrteľníkmi je pre nich vítanou zábavkou. Sú rovnako nedočkaví a unesení ako alžbetínski šľachtici pozorujúci zvieracie zápasy, regentskí lordi zhromaždení pri kohútej aréne vo východnej časti Londýna či bankári z Wall Street sledujúci nezákonný zápas v klietke.“
Stephen Fry je jednoducho úžasný! Nik nevie tak vtipne komentovať grécku mytológiu, hovoriť a písať o nej s takým zanietením a prehľadom ako on. Vydavateľstvo Tatran publikovalo najprv úžasné a skvostné Mýty, potom knihu o bájnych, udatných hrdinoch starovekého sveta s názvom Hrdinovia a teraz sme sa konečne dočkali tretej časti trilógie Trója. Prvé literárne dielo o trójskej vojne bol Homérov epos Ilias a z neho neskôr čerpali autori z celého sveta. Aj Fry sa často na Homéra odvoláva, ale jeho kniha je napísaná sviežo, moderne a najmä nesmierne pútavo. Zbožňujem jeho suchý britský humor, ktorým hojne korení najmä poznámky pod čiarou. Napríklad vetu: „Lenže aj Peleus mal dvoch dedov, ako napokon každý“, okomentoval nasledovne: „S výnimkou tých, ktorí sa zrodili z incestu.“ O bohoch, polobohoch, bájnych bytostiach a významných smrteľníkov dávnych čias vyťahuje také pikošky, ža môj obdiv k nemu rastie a rastie ako z vody. V knihe sa premelie „milión“ postáv. Autor to vie a súcití s nami. „Ak z tých mien nemáte v hlave galimatiáš, úprimne vás obdivujem.“ Našťastie dodáva, že si ich nemusíme všetky pamätať, čas od času ich opätovne pripomenie a navyše je súčasťou knihy menný zoznam najdôležitejších postáv.
„Helena. Helena. Helena.
Márnosť šedivá, kto je Helena?“
Toť básnická otázka a Fry už rozvíja príbeh trójskej Heleny, ktorá bola najúchvatnejšou smrteľníčkou, aká kedy žila. Niet sa čo diviť, že sa kvôli nej strhla taká mela. A možno by sa ani nestrhla, keby sa olympskí bohovia nechceli zabávať. Keďže Zeus bol zbabelý nahlas povedať, ktorá z bohýň je najkrajšia, k slovu sa dostalo jablko sváru a bolo vymaľované. V priebehu bojov už ani sám nevedel, koľko jeho potomkov bojuje pred bránami Tróje. Stratil prehľad a tváril sa neutrálne. Takmer. „Vojny, ktoré obe strany považujú za záležitosť niekoľkých dní, často trvajú celé mesiace či dokonca roky. Gréci a Trójania možno odhalili túto neveselú skutočnosť ako prví.“
Celý príbeh o neľútostnej a dlhoročnej vojne pozná zrejme každý, ale aj tak vám odporúčam túto knihu, pretože je vskutku vynikajúca. „Udalosti opísané v tejto knihe sa odohrali – ak sa naozaj odohrali – v období, ktoré dejepisci (spolu so zvyškom sveta) nazývajú bronzová doba,“ prihovára sa nám Fry v záverečnom dodatku. Ono tie dodatky sú vlastne dva, a obidva sú veľmi zaujímavé, takže keď dočítate príbeh o trójskej vojne, určite ich nevynechajte.
Ak by ste si náhodou povedali, že načo budem čítať knihu, keď som už videl/a hollywoodsky film s cukríkmi Pittom a Bloomom, vedzte, že hlavní hrdinovia Frya alebo Homéra veru cukroví neboli a navyše scenárista David Benioff akosi vypustil mytologickú časť príbehu. Syn trójskeho kráľa Priama – Paris – vlastne násilne uniesol ženu iba preto, lebo mohol a chcel. Helena, manželka kráľa Menelaa sa nestihla ani spamätať a už bola na lodi smerujúcej preč zo Sparty. Paris vôbec nedbal na veštbu, ktorá sa spájala s jeho menom, že bude fakľou, ktorá zapáli Tróju. Zrejme si myslel, že spartský kráľ mávne rukou a nájde si za manželku inú náhradu. Ten však vzal zápalky a pustil sa za zlodejom krásy. Druhý hrdina Achilles, bol v skutočnosti (v mýtoch, samozrejme) taktiež iný ako vo filmovej verzii. Zronený žiaľom nad smrťou milovaného Patrokla vyčíňal ako zmyslov zbavený, no aj tak má navždy moje sympatie. Pred dlhým a šťastným životom uprednostnil krátku cestu hrdinu. Naozaj sa stal nesmrteľným a jeho plameň večnej slávy stále horí. Kto by ho nepoznal!? Všetci máme nejakú slabinu, ktorá sa bude navždy spájať s Achillovou pätou. „Každý z nás pozná alebo aspoň poznal niekoho, kto má v sebe záblesk Achillovho ohňa. Striedavo sme tých ľudí milovali, nenávideli, obdivovali, nesmelo zbožňovali a často aj potrebovali.“Nerváka Odysea, prefíkaného, inteligentného a mocného hrdinu starovekého sveta nemožno aj napriek jeho ťažkej povahe nemilovať. To isté možno povedať o ješitných, nadutých, prefíkaných, ľstivých, ale zaujímavých a jedinečných Olympanoch, ktorí tak nádherne zrkadlia všetky možné ľudské vlastnosti. Po vypuknutí vojny sa najprv zabávali, dychtivo uzatvárali stávky, ktorí z bojovníkov v daný deň odsekne viac nôh a rúk, nezdráhali sa hádzať protivníkom polená pod nohy a nečestne pomáhať svojim favoritom. Keď sa boje začali zvrhávať, chytali sa za hlavu a nakoniec už ani sám Zeus nevedel kam z konopí. Ak ste ešte gréckej mytológii nepodľahli, Fryove knihy sú tým najlepším štartom.
Milujem Frya a verím, že si ho zamilujete aj vy. Tróju pokojne čítajte aj bez znalosti prvých dvoch kníh, no chybu neurobíte, ak začnete pekne od piky. Ak vás táto téma zaujala, odporúčam tiež knihu Madeline Millerovej Spev o Achillovi.
Vyšlo vo Vydavateľstve TATRAN vo výbornom preklade Jany Pernišovej
| Ak si chcete overiť svoje znalosti z mýtov, môžete si vyskúšať niektorý z kvízov, ktoré máme na Sieťovke:
Odyseove cesty |
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments