Ak ste sa nikdy nezaujímali o výrobu ocele, tak ste najskôr nepočuli o meste Scunthorpe, kde sa nachádza najväčšie centrum na jej spracovanie v Spojenom kráľovstve. A práve tu sa začína ďalšia kniha Jána Babaríka zo série Hlava 13 Zabiť sa je málo. O 4.50 sa v jedno júnové ráno na ulici Digby Street prikráda k jednoposchodovému domu z pálených tehál natretých na červeno šesťdesiatnik, rozhodnutý skoncovať s dvomi gaunermi z východnej Európy, ktorým prenajal byt. Skôr než sa čitateľ dozvie dôvody príchodu v takejto rannej dobe, roztrieska si Landlord alias majiteľ hlavu o čierne vchodové dvere. Za nimi bývajú dvaja Slováci. Róm Puki z Richnavy pri Krompachoch a Rolo Debnár z Banskej Štiavnice. Potom ako krvavý Angličan vytasí nôž na Pukiho, dôjde k bitke a následnému zabitiu starého muža. Vydesená dvojica sa okamžite rozhodne najprv odpratať telo a potom zdrhnúť na Slovensko, ďaleko od dosahu britskej polície. Lenže človek mieni, život mení. Veľmi rýchlo sa ukáže, že uviazli v niečom horšom, než je akákoľvek väznica sveta.
„Stále sa vraciam,“zašepkal Puki. Ten šepot znel hrozivo, ako hlas záhrobia. Rola viditeľne striaslo a ešte viac sa odtiahol. „Kam sa vraciaš?“opýtal sa, lebo čoho sa bál ešte viac, bolo ticho. „Sem,“odvetil chrapľavým, dusivým šepotom Puki. „Prídeme do Košíc, alebo vystúpime v Žiline, alebo už v Ostrave, ale nakoniec sa vždy vrátim sem. Po pár hodinách.“„Ježiš, Puki…“„Neveríš mi, furt je to rovnaké. Nikdy mi neuveríš. Už sa to stalo možno sto razy. Vždy sa vrátim tu a ty mi neveríš. Zbiješ ma, vystúpiš so mnou niekde a chceš ma skryť v lese alebo v hoteli, hocikde, lebo si myslíš, že som sfetovaný. Naposledy si so mnou vystúpil v Ružomberku na stanici a potom si ušiel naspäť do vlaku a nechal si ma tam samého.“Prichádzajúci plač mu začal kriviť tvár, tentokrát mu však oči blčali aj hnevom. „Ja som ti vždy veril a ty si ma tam nechal. Možno päť hodín som tam bol sám, aj policajtov na mňa zavolali, ty si ma tam nechal, ty vole!“„Puki, to sa nikdy nestalo, chápeš?“„Povedal som im, že sme zabili Landlorda. No a čo! Aj tak to už teraz zase nevedia. Všetko je to jedno. Dlho som sa snažil, rozumieš?“
Po ich vzájomnej potýčke dôjde k ďalšiemu nechcenému zabitiu. Rolo sa zbaví Pukiho tela jeho vyhodením z vlaku a myslí si, že všetko dobre dopadne. Vyberie si schované tisíce na Kalvárii v Štiavnici, vyrieši podlý skutok z minulosti a ujde do sveta. Keď to všetko čiastočne úspešne vykoná, sa mu v hlave zablysne, akoby mu pred očami vybuchla žiarovka. Keď sa spamätá, spoznáva vzdialené mesto, neónky na ceste a dôverne známu budovu železničnej stanice. Srdce sa mu divoko rozbúcha, keď si uvedomí, že opäť sedí v tráve pred vlakovou stanicou v Banskej Štiavnici. V taške nemá žiadne tisíce a všetko je kópiou včerajška od stretnutia s dávnym známym, s bezdomovcom a jeho psom, vybratím peňazí až po opätovný blesk v hlave
Babarík má tému cestovania v čase očividne rád. Už vo svojom prvom opuse Jumper prišiel s originálnym príbehom, keď robotníci počas vykopávok našli v hrobe zo 70. rokov Nokiu vyrobenú o tri desaťročia neskôr. Opakovanie sa cyklov v Zabiť sa je málo nutne evokuje podobnosť s legendárnym filmom uvádzaným v našich končinách pod názvom Na Hromnice o den více, kde sa v pennsylvánskom mestečku Punxsutawney moderátor počasia Phil Connors zúčastní druhého februára každoročného aktu predpovede konca zimy miestnym svišťom a budí sa každé ráno do toho istého dňa. (Táto akcia sa inak naozaj koná každoročne už od roku 1886 a volá sa Groundhog Day).
Kým Američania natočili rozprávku o napravenom sebcovi, v Babaríkovom románe sú pravidlá nastavené veľmi tvrdo a všetka romantika ide bokom. Princípy opakovania sa udalostí sú vyladené do detailov. Návraty sa dejú na sekundu presne a postihnuté postavy tým pádom vedia, do akého okamihu musia splniť svoje “denné” plány. Jeden zásadný rozdiel tu ale je. Kým Phil Connors vo filme spácha niekoľkokrát samovraždu, vždy sa zobudí na Hromnice. Ako naznačuje názov knihy, smrť v tomto prípade nie je únikom z nekonečnej Möbiovej pásky.Darebák Rolo sa v rámci pokusov zvrátiť tragické situácie, ktorých je svedkom, ocitne po jednej bitke na polícii, kde sa medzirečou dozvie o špeciálnom oddelení pre trestné činy, ktoré sa vymykajú nielen trestnému zákonu, ale aj ľudskému chápaniu. Ako sa dozvedáme hneď na začiatku knihy, nariadením ministra vnútra SR č. 72/2019 bol 4. apríla 2020 zriadený útvar pre vyšetrovanie trestných činov neštandardného druhového objektu, nazvaný Hlava 13, podriadený priamo prezidentovi Policajného zboru SR. Debnár preto vyhľadá detektíva Karola Pupalu, ktorý má za sebou už podobné prípady. Keď mu Rolo povie, aké bankovky a mince má v peňaženke, hoci sa predtým nestretli, je mu jasné, že má pred sebou ďalšiu absurdnú kauzu.
Bolo by nefér voči čitateľom pokračovať v rozbore obsahu ďalších častí knihy. Na tomto mieste treba zdôrazniť nasledovné. Babarík je perfekcionista a má všetko do detailu naštudované počnúc vzhľadom domu na Digby Street v Scunthorpe.
Pre čitateľov je ale rozhodujúce, že práca s jazykom a myslením postáv je v románe skvelá. Či je to gauner Rolo, detektív Karol alebo slovenská Vietnamka Tatiana, všetko sú to uveriteľné postavy rečou aj konaním.
„Podpíšete mi, že je dlh vyrovnaný a ja vám dám tie peniaze. Ale nie tu. Pôjdeme tam,“ povedal (Rolo) a až do tejto chvíle robil všetko tak ako včera. Bol presvedčený, že chybu urobil až neskôr, keď im dovolil, aby sa napumpovali hnevom. Potom v nich už nebol priestor pre strach
„Stoj, kurva, kým ti pekne vravím!“ zaznelo za ním tlmeným hlasom.Včera to nechal bez odozvy, ale dnes sa otočil tak prudko, že doňho ti dvaja takmer narazili. Všimol si, ako vzápätí cúvli. „Povedal som, že vám tie peniaze dám tam! Ak sa vám to nepáči, tak páľte do piče!“ zúrivo sa na nich vyrútil a ani to nemusel hrať. Bol na nich taký nahnevaný, že mal čo robiť, aby sa do nich nepustil hneď tam pred ľuďmi.
Aj opisy možných psychologických porúch alebo fyzikálneho pozadia tajného projektu faktograficky sedia, hoci im možno nebude rozumieť každý.
Paramnézia, inými slovami déjà vu. Sú rôzne teórie na fungovanie tohto mechanizmu, Karol. Mne je najbližšia tá, že je to porucha mozgu. To, čo práve vidíte, alebo vnímate, váš mozog nesprávne vyhodnotí a zaradí do pamäti medzi spomienky. A vy v tom aktuálnom okamihu máte pocit, že ste to už zažili, pretože interpretáciu súčasných vnemov vám mozog neponúkne ako obraz, ale ako spomienku, ktorú práve vytiahol z vašej pamäti, kam ju omylom uložil. A vy máte pocit, že ste to už zažili.
Je to vlastne warpový pohon, keď vesmírna loď, alebo v našom prípade vystrelený lúč, alebo nejaký vystrelený objekt, dokáže pôsobením extrémne silnej umelej gravitácie lokálne zmenšiť, scvrknúť priestor pred sebou a potom ho za sebou znova vrátiť do pôvodného stavu. Tým pádom vlastne tým priestorom pred sebou preletí za kratší čas. Takto dokáže prekročiť rýchlosť svetla až desaťnásobne, pričom ju vlastne ani neprekročí, len tú vzdialenosť, ktorou preletí, dočasne zmenší.
Záver knihy ukazuje, že Babarík nielenže vie čitateľa dokonale zmiasť, ale má v malíčku aj akciu a keby bol anglicky píšuci autor, možno by z námetu vznikol skvelý sci-fi film. Zabiť sa je málo proste stojí za vašu pozornosť.
Zabiť sa je málo, Ján Babarík vlastným nákladom , 2023, 248 strán
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments