Románom Deti polnoci otvára Salman Rushdie portál do fantastickej dimenzie. Hneď po prekročení dvier vás schytí vír jeho majstrovského rozprávania, aby vás poriadne vyčerpaných, vyžmýkaných, ale okúzlených a doplna literárne nasýtených vypľul po šesťsto stranách späť do reality. V každej vete románu potvrdzuje, že patrí k literárnej špičke. Pestrosť výrazových prostriedkov, jedinečný štýl, kompozícia diela, psychológia a charakteristika postáv, irónia a humor – to všetko sú atribúty, ktoré robia z románu veľkolepé dielo. Kniha získala v roku 1981 Man Bookerovu cenu (dnes Bookerova cena), ocenenie English Speaking Union Literary Award a James Tait Prize. V rokoch 1993 a 2008 bola ocenená ako najlepší román, ktorý kedy dostal Bookerovu cenu. Britský spisovateľ indického pôvodu ho napísal ešte pred Satanskými veršami, za ktoré iránsky ajatolláh Chomejní vyhlásil fatvu, ktorá vyzývala k vražde všetkých, ktorí sa na románe podieľali. Fatva nebola nikdy formálne zrušená. V auguste 2022 sa Rushdie stal terčom útoku, pri ktorom utrpel vážne zranenia, prišiel o oko a mobilitu jednej ruky. Nielen v Satanských veršoch, ale vo všetkých svojich dielach neváha nastavovať zrkadlo predsudkom, mýtom, poverám, náboženstvám, politike, osobnostiam z verejného života, jednoducho všetkému a všetkým. V Deťoch polnoci si vzal, okrem iných, na paškál aj Indiru Gándhiovú a skritizoval jej túžbu po moci hraničiacu s túžbou po bohorovnosti. V roku 1984 sa politička obrátila na britské súdy a Rushdie musel odstrániť urážlivú vetu, ktorá sa jej najviac dotkla. Román publikovalo vydavateľstvo Slovart prvý raz v roku 2010 a v roku 2023 vyšiel v reedícii.
Ohňostroj magického realizmu
Hlavným hrdinom a rozprávačom je Salím Sináí, ktorý sa narodil 15. augusta 1947, presne o polnoci v deň, kedy India získala nezávislosť. Do vienka dostal dary, ktoré sa prejavia až o čosi neskôr – telepatické schopnosti a obrovský nos, schopný odhaliť všemožné pachy, ľudské slabosti, schopnosti a emócie. Samozrejme, nebol sám, narodili sa ďalšie deti, tisíc a jedno dieťa, a každé z nich získalo následkom dákeho biologického vrtochu či nadprirodzenej moci daného okamihu do vienka zázračnú vlastnosť, talent a schopnosť. Román sa doslova hemží postavami, no paradoxne deti polnoci stoja v úzadí a do popredia vystupuje široko rozvetvená Salímova rodina, priatelia, postavičky z indických a pakistanských slumov a za hlavné postavy môžeme taktiež pasovať Indiu, Bombaj a Pakistan. Román je rozdelený na tri knihy – tri životné obdobia hlavného hrdinu. Osud Salímovi uštedroval také rany, že takmer vypustil dušu. Ale nehorekuje, lež strhujúco a s humorom opisuje neuveriteľné dobrodružstvá, počínajúc životom deda Adama a babky Matky predstavenej, cez rôzne putovania, vzťahy, vojny a politické otrasy. Rushdie vytvoril pletenec postáv a labyrint príbehov, v ktorých sa môže čitateľ zdanlivo stratiť. Netreba mať obavy, autor má stále natiahnutú ruku, pripravenú pomôcť. Tu niečo pripomenie, tam zopakuje. Je fascinujúce sledovať, ako všetko do seba postupne zapadá, ako sa jednotlivé čriepky spájajú do príbehu vrchovato presiaknutým magickým realizmom..
Čatnifikácia dejín
Román je plný významov a alegórií, realita sa mieša s fikciou, pohnuté historické okamihy si obliekajú magický rozprávkový kabát. Deti polnoci sú zmesou ľudských bytostí, kultúr, myšlienok, politiky, náboženstiev, vôní, farieb a chutí. Salím píše kroniku pre syna a záznamy a hlasy z minulosti pripodobňuje ku kulinárskej lahôdke čatní. „Každý pohár (odpusťte mi, ak sa budem chvíľu vyjadrovať kvetnato) teda obsahuje tú najpovznášajúcejšiu možnosť, totiž čatnifikáciu dejín, tú veľkolepú nádej zakonzervovať čas! Ja som však zakonzervoval kapitoly.“ Tento román je príliš inteligentný a hutný, aby sme mohli vysloviť iba jednu interpretáciu. Napokon, narodilo sa tisíc a jedno dieťa (a teraz to trochu preženiem) a existuje tisíc a jedna možnosť, ako rozšifrovať Rushdieho dielo.
(Salman Rushdie: Deti polnoci, prel. Otto Havrila, Slovart 2023)
Článok pôvodne vyšiel v Magazíne o knihách, nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
Powered by Facebook Comments