V divadle ma počas prestávky prepadol dočasný strach, čosi stiesnené v mojom už aj tak plytkom dychu, úplne malý strach z vnímania ľudí okolo, ktorí tam možno iba tak obyčajne stáli. Lenže v tej úzk(ostn)ej chvíli som tam videla ľudí, (áno, take čosi mi napadá z ničoho nič), z ktorých každý jeden si iba myslí, že sa pozná. Toto poznanie začína krstným menom a končí priezviskom. Myslia si, že sa poznajú, ba bez váhania tomu veria. Takí ľudia sa nevedia nebáť, nevedia, aké to je stratiť sa, a potom sa vrátiť k sebe, mať sa zase alebo prvýkrát rád. Takých ľudí sa dá iba báť. Mať sa na pozore, mať sa pevne vo vlastných rukách.
Vždy, keď počujem medzi krokmi mestom v slúchadlách Thoma Yorkea, ako mi na konci tak neodolateľne núka to jeho I lost myself, I lost myself! – dobrý bože, nechápem, ako môže niečo také nebezpečné (?) znieť tak krásne. Tú krásu a strach v jednom neviem pochopiť, je to neu(po)chopiteľné, je – a to mi musí stačiť, krása a obava medzi mnou a jednoduchými zvukmi, harmónia tých dvoch, ktorá začína v jeho hlase a končí sa v čomsi drobnom a lesklom za okrajom mojich viečok.
(Nemá zmysel mať strach z krásy len preto, že ma raz pritlačila kolenami k zemi. No tak! Pokúste sa o to! Zoberte mi ju – nedá sa to. Krása je ako bolesť sama. Bolela, ale bola moja.)
A keď občas ešte plačem, nech plačem. Nechce sa mi, nemusím, ba ani nie som povinná vysvetľovať, že sa mi nič zlé nestalo, že možno len neviem inak uniesť dobro, nevysvetliteľnú pohodu a krásu, neviem to inak, len nechať ju, nech ide von, nech sa vo mne nestratí.
Dni by nemali byť jednofarebné. A my by sme nemali nosiť každý deň len jedno, to isté meno; a trvanie by malo byť ako o prítomnosti, tak o minulosti (v zdravej miere), no najmä o budúcnosti. Týmto žime. A nie strachom, ktorý (takmer ako seba) sotva poznáme.
Stratiť sa by pritom naozaj mohlo byť čosi minimálne tak krásne… Keby sme to vedeli využiť. A keby sme sa nebáli. Strach o nás nič nevie, kým sa oň nezačíname zaujímať my. Strach sú iba schody, ktoré nemáme čas si obzerať. Treba vykročiť.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments