Keď si odišiel,
keď si zhasol plameň,
čo by rozohrial aj kameň,
nastúpila nová, vyššia moc.
Nespal asi nikto v tú noc
jeho modré jazyky planuli
chceli ma stiahnuť, pálili!
Tebe to bolo jedno,
ty si bol v bezpečí,
ale nepriateľ stále útočí!
Nájde ťa, aj keď nebudeme vedno
on si vždy nájde svoje obete,
nenechá nikoho na žive.
Sme príliš potrební k jeho výžive,
hlavu nám vždy popletie.
Keby si nebol odišiel,
neboli by tieto výčitky,
nasledoval len tvoj pach.
Nie, ty si necítil ten strach,
ty si vtedy nebol tam,
keď si v tmavú noc prišiel po nás…
Znovu si mu len unikol,
no daj si pozor, on sa vráti.
Temný toľkokrát padol,
no pozdvihne ho jeho máti
dodá mu sily, opäť je tu,
neboj, veď dostaneš odplatu!
Nie je to vyhrážka, varovanie,
aby si sa nespoľahol len na
na to úbohé pozorovanie.
On si ťa nájde, sneh ťa pokryje,
pod chladnou prikrývkou usneš.
Ľadové pazúry do teba zaryje,
keby si sa chcel niekedy pohnúť.
Neotváraj oči, oslepneš!
Tma je tvoja jediná spoločnosť,
si tak sám, v nočnej krajine…
Keď tam budeš, až vtedy
vtedy pochopíš – je to iné.
No aj tak potrebuješ chlad,
keď sa ti teplo lásky nepáčilo.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments