Krakow aj bez krowiek

Európska metropola, čo by kameňom dohodil relatívne z každého kúta Slovenska, ak už máte okukanú Viedeň, Prahu a Budapešť. Pár rokov dozadu pre mňa prívlastok ,,poľský“ znamenal trh, krowky a lyžiari v Alpách diskutujúci o vás v kabínke lanovky a mysliaci si, že im nerozumiete (alebo možno aj áno).

Krakow som začala intelektuálne vnímať až po vzhliadnutí filmu Schindlerov zoznam, vďaka ktorému ma fascinoval svojimi dvomi tvárami- smutnou, pretože sa stal svedkom a dejiskom hrôz 2. svetovej vojny a krásnou, pretože disponuje unikátnymi pamiatkami a atmosférou. Nič mi nebránilo v návšteve.

Cesta autom trvala okolo 6 hodín. Akonáhle prekročíte hranice, pripravte sa na zvýšenú dávku nervozity šoféra, preto sa radšej vyvarujte kybicovaniu. Nepohodlné cesty a pred víkendom záveje kamiónov, ale Louis Armstrong a Ella Fitzgerald v rádiu sú zárukou toho, že cesta ubehne rýchlo. Tabule s nápisom Krakow nás vítajú na mieste činu ani sa nenazdáme. Už nás nerozhádže ani to, že kým zaparkujeme aj s malým autom, ubehne polhodina. Víťazoslávne si vytrepem kufor (na ženu celkom dobrá bilancia, jeden kufor na víkend) na druhé poschodie po drevených schodoch útulného hotela situovaného na skok od centra. Ani pokročilá hodina večerná mi nezabráni v tom ísť sa zoznámiť s Krakowom. Ulice však boli dosť úzke, budovy príliš vysoké a svetlo príliš slabé na to, aby som dokázala zaostriť ďalej ako 5 krokov pred seba. S vidinou doslova svetlejšieho zajtrajšku som zaľahla do postele a prehrávala som si v mysli časti Schindlerovho zoznamu, po stopách ktorého som sa nasledujúce ráno chcela vydať.

Prv než budík ma zobudili slnečné lúče. V duchu hesla ,,ranné vtáča ďalej doskáče“ sa katapultujem z postele, absolvujem raňajky a vydám sa do ulíc. Človek by ťažko uveril, že tak úchvatných uliciach sa diali také veci. Smutné udalosti pripomínajú pamätné tabule a synagógy takmer na každom kroku. Pomaly kráčam po dláždených uliciach a zastavím sa pri trhu. Nie trhu s pár stánkami ako zvykne bývať u nás počas veľkonočných a iných sviatkov. Trh pripomína svojou rozlohou labyrint. Veci od výmyslu sveta- vojenské odznaky, starodávne oblečenie, hodiny, zbierky mincí, obrazy, porcelánové bábiky, staré fotografie, prosto veci, ktoré by vedeli rozprávať svoju históriu…Nevedela som kam upriamiť zrak skôr tak som šla za nosom. S blším trhom susedil trh s jedlom, z ktorého rozvoniavali tradičné poľské zapekanky a iné národné jedlá. Tomuto miestu som sa radšej vyhla pre nadmerný výskyt holubov.

Tak ako so všetkými cestami, ktoré vedú do Ríma, tu všetky cesty vedú na Hlavné námestie, ktoré je najväčšie v Európe. Počas dňa je zaplavené turistami, umelcami a pseudoumelcami a pred blížiacimi sviatkami opäť raz zaplavené trhmi ako aj stálymi Sukiennicami. Nevyhnite sa radničnej veži a návštevám kostolov, veriaci tu majú možnosť vidieť niekdajší dom pápeža Jána Pavla II. Pre milovníkov umenia odporúčam Múzeum Czartoryských, ktoré ukrýva hodnotné kusy umenia, napríklad aj Da Vinciho Dámu s hranostajom, ale aj mumifikované telá egyptských faraónov (áno, trochu morbídne).

Tour de Krakow pokračuje návštevou Wawelu, rozprávkového zámku s nádvorím a katedrálou, na ktorý si treba vyčleniť aspoň poldeň. Ja som tak neučinila, preto som sa sem vrátila aj v nasledujúci deň. Tento zámok v sebe okrem iného ukrýva hrobky bývalých poľských panovníkov a zvonicu na najvrchnejšom vrchu, na ktorý sa vyštverať po ultramalých schodoch znamenalo podať heroický výkon. Ale oplatilí sa, lebo Krakow uvidíte z vtáčej perspektívy. Po náročnej pešej prehliadke sa môžte zregenerovať v jednej z tisícok malých kaviarní s výkladnými oknami a obdivovať ulice aspoň na pár minút z polohy v sede s voňavou kávou v ruke alebo sa prevezte na koči, ktorých po meste premávajú desiatky. Pre silnejšie žalúdky je tu šanca nasadnúť na jeden z malých exkurzných vláčikov, ktorý vás zavezie na prehliadku Osvienčimu. Deň sa oplatí zakončiť prehliadkou najstaršej synagógy s príznačným názvom Stará synagóga vo štvrti Kazimierz, ktorá pochádza z roku 1557 a ukrýva prastaré vydania tór.

Mojou vizitorskou métou a zároveň poslednou krakowskou zastávkou bolo vidieť Schindlerovu fabriku, ktorú som si predstavovala v pôvodnom šate, možno trochu zrenovovanú, ale nie až tak moderne ako to bolo v skutočnosti. Z pôvodnej stavby sa stala na prvý pohľad úplne iná budova, ktorá sa v čase mojej návštevy rekonštruovala na múzeum, jediným symbolom starých čias bola pamätná tabuľa venovaná Oskarovi Schindlerovi. Okrem toho, expozície začínali od jari a ja som tam bola v decembri. Dvojité sklamanie, ale o dôvod viac vrátiť sa sem opäť.

 


Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť