Daždivé leto a vyhrabané knihy.V každej dejinnej dobe žijú dospelí, ktorí boli deťmi v tej predchádzajúcej. Od devätnásteho do dvadsiateho storočia sa tie „doby“ menili akosi prirýchlo. Dospelí radi zabúdajú, čo bolo, keď boli deťmi.Ale knihy ostávajú. Zasúvajú sa do zadných radov knižníc, aby sa čas od času vynorili a dostali dospelých do pomykova, že „toto“ si akosi v čase malín nezrelých nevšimol…a vznikajú otázky, na ktoré sa ťažko odpovedá.Citát: On odvetil, že keby bol Maďarom, tiež by smútok zachoval, ale keď ním nie je, necíti sa zaviazaný k tomu. „Ba áno, Maďar ste, bo ste sa v Uhorskej krajine (Magyarorszag) narodili a nie v slovenskej!“
Komentár: „Mami, to boli v tom čase všetci SNSáci?“
Komentár 2 (inteligentnejší): „My sme sa učili, že vtedy boli Slováci čechoslovakisti. Ale toto je predsa proslovenské. Tak ako?“
Zdroj: Čítanka pre prvú triedu stredných škôl /t.č. šiestaci/ 1933
O použitej literatúre: Je asi po otcovej sestre, ktorá ešte stihla chodiť do školy za prvej Československej republiky. Ako sa na ňu pamätám, nebola nijak zvlášť národne orientovaná, keďže doma hovorili prevažne maďarsky a jej otec bol úradníkom v službách československej republiky.
Otázka: Kde končí pre moje deti vlastenectvo a začína nacionalizmus?
Citát: Štyri týždne bolestí a útrap. Pri ostatnej operácii povedal svojej matke: „Mamička neplač, ja viem, že musím umrieť za Hitlera.“
Komentár: „To vtedy naozaj niekto chcel zomrieť kvôli Hitlerovi?“
Komentár 2: „Tam by sa dalo dosadiť akékoľvek iné meno a bol by z toho kladný hrdina. Blbé…“
Zdroj: Čítanka a učebnica čítania pre meštianske školy /t.č. piataci/ 1940
O použitej literatúre: Je bezpečne brata mojej mamy, ktorý zomrel v roku 1944. Rozhodne bez snahy zomrieť či už za Hitlera alebo proti nemu. Na zachovanej fotke ma blond ofinu a podľa babkiných spomienok chcel byť právnikom.
Otázka: Naozaj, keby tam bolo „za Stalina“ tak retorika môže ostať a máme hrdinského pioniera, hoci Vasku Trubačova. Kde začína a končí hrdinstvo minulého storočia?
Citát: Hovorí sa, že skutočne veľký človek nikdy neumrie. Či zomreli Lenin a Stalin, dvaja najväčší géniovia našej doby, čo stvorili nový svet zbavený vykorisťovania po stáročnom, tisícročnom otroctve človeka?“
Komentár: „To je nestráviteľné aj so šlahačkou. To sú géniovia akej doby???“
Komentár 2: „Za tým článkom sú otázky. Jedna z nich je, čo je stalinská cesta…ktovie, čo by som vtedy odpovedal, keď teraz viem, že vraždenie vlastných ľudí a ničenie hospodárstva.“
Zdroj: Čitanka pre 5 ročník všeobecnovzdelávacích škôl 1955
O použitej literatúre: Patrila strýkovi. Vtedy mu bola genialita Stalina či kohokoľvek iného úplne ukradnutá, ani si ju nevšimol. Zaujímavé to začalo byť až pár rokov potom, keď bol vysokoškolák a veril naivnej myšlienke, že komunistická strana bude taká ako ľudia, ktorí sú v nej a socializmus je zreformovateľný, z čoho ho vyliečili až sovietski vojaci, ktorí obsadili letisko, kde bol práve na vojne a skoro ho zastrelili.
Otázka: Prečo už ani moji puberťáci neveria, že existuje niekto, kto „stvorí“ lepší svet? Nebolo tým naivným vtedy ľahšie?
Citát: „Ja som iba maličká pionierska iskrička
ale ľúbim všetko krásne, rodnú zem a nebo jasné.
A za to, že denne znova do radosti môžem rásť
Ďakujem ti rodná strana, ďakujem ti drahá vlasť.“
Komentár: „Jé, to by som sa ľahko naučila, dobre sa to rýmuje.“
Komentár 2: „To je aký výmel mozgu? Štvrtá čítanka, štvrté polické zriadenie a v podstate furt to isté…!“
Zdroj: Čítanka pre prvý ročník základnej školy 1978
O použitej literatúre: Čítanka čo oslovila Betku, veď je ako prváčka cieľová skupina nemôže byť moja, ja som v roku 78 mala prvú triedu dávno za sebou, ktovie, kde sa vzala v mojej knižnici. Uznávam, že rytmicky opakované nezmysly sa pamätajú skvele. Ktovie čím budú vymývať jej hlavičku. Ja som v jej veku bola už presne inštruovaná, čo sa hovorí doma a čo v škole a že sa to nesmie mýliť.
Otázka: Čo sa dozvie v priebehu ďalšieho školského roka, aké antagonizmy čakajú ju?
Citát: „A tak jsem začal psát tuhle knížku a teď když je dokončená, chtěl bych ji věnovat všem československým dětem, kterým má pomoci, aby nezapoměly jazyk svých rodiču.“
Komentár: „To je z tej prvej citovanej knihy z roku 1933?“
Komentár 2: „Somár, to je emigrantská knižka. Len fakt sa ten kruh nejak uzatvoril.“
Zdroj: Kučera: Hledejte bílý Mercedes 1978
O použitej literatúre: Táto slabo napísaná beletria je jasná, na prednej strane je manželovo meno aj s vtedajšou adresou. Rovnako ako vtedajší emigranti sa rozčulujem, že moje deti zanedbávajú svoju druhú reč a občas im strkám pod nosy IDčka, kde je tá istá adresa ako v knihe, na namotivovanie zlepšenia známok a konverzačného potenciálu v nemčine. Ani sa nesnažia pochopiť, čo na odvare z Foglara, ktorý sa odohráva v Holandsku bolo „zakázané“.
Otázka: Naozaj, prečo kedysi stačilo, aby niečo bolo zakázané, aby tomu stúpla čítanosť?
Prestalo pršať. Ukončili sme filozofovanie a vyrazíme na výlet.
Veď na nezodpovedateľné otázky sa odpovedať nedá. Ani keď je k dispozicii dostupná literatúra.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments