One night stand

Špeciálna vôňa hostelového posteľného prádla. Vyleštená kúpeľňa, zabalené mydielka, exoticky pôsobiace šampóny. Izba pre jedného s posteľou pre dvoch.
Zas cítila, že presne stojí na plyne svojho života.

Odletová hala a nuda v tranzite, dokonalá veľkosť palubnej batožiny alebo dobrý obed, od ktorého treba odložiť účet.
Bola na ceste. Ďaleko od dennej normy toho istého muža, dieťaťa, naberanej záclony v kuchyni. Mestá s podobnými hotelmi a nepodobnými taxíkmi, rovnakými obchodmi a rôznymi prízvukmi.
Teraz to ovládala sama, obmedzovaná len vyučtovaním cesťáku.
Zjavil sa vždy v správny čas – raz nesmelý mladý kolega, inokedy osamelý muž z hotelovej haly, v prípade núdze náhodná známosť z vedľajšieho sedadla v lietadle.
Zaberal vždy na to isté, nezáväzný úsmev, pár jednoduchých náznakov…
najobyčajnejšia posteľná romantika s trochou korenia cudzej reči a nezáväznosti krstných mien v dokonalej istote ďalšieho nestretnutia.
Pri rannej káve už nebolo podstatné akú mal tvár, ostával len príjemný pocit.
Cestou naspäť obligátne duty free zbytočnosti a v taxíku domov pôvodná tvár bez titulkov.
Náhražka slobody dvanásťkrát do roka.

„Vieš, že ti bol ten tvoj neverný?“ hysterizovala kamarátka.
„One night stand,“ pribila jej zdesený výraz na tvár odpoveďou a len stranou utrúsila „dúfam“.