Browsing Category : poviedky

Trilobit

My nie sme hlupáci!

By | Komentáre vypnuté na My nie sme hlupáci!

Po skončení poslednej vojny, pri ktorej prišla o život polovica ľudstva, sa tí, čo prežili, rozdelili na dva tábory. Jedni vraveli, že bolo na škodu zísť zo stromov. Pesimisti im oponovali tvrdením, že najväčším omylom bolo vynorenie sa z hĺbky praoceánu. Názory na seba narážaju ako meče, ich sila hlasito stupňuje. Nikto už nie je schopný počúvať toho druhého .…

Read More »

Bezsenná noc

By | Komentáre vypnuté na Bezsenná noc

– I did not sleep a wink! Anne sa tvárila nezaujato. Akoby to bolo bežné prebdieť celú noc. Listovala čosi na internete. Asi! Alebo kecala so svojimi priateľmi z Hamburgu. Možno s rodinou. 7.30. Peter tuší, že Anna ho nepoteší ani jediným slovom. Na to má akúsi odťažitú náladu. Sám nevedel , prečo jej to povedal. (Možno preto, aby sa s ním podelila o jeho ponurosť…

Read More »

Artefakt detektívky

By | Komentáre vypnuté na Artefakt detektívky

Znelo to ako prasknutie suchého konára. Nepravdepodobné v podzemnej garáži nákupného centra. Žena padla vedľa svojho auta. Nestihla si pritisnúť ruky na brucho a dvadsať sekúnd udivene civieť do kamery. Toto bol reál. Bolesť trieskala mozog o lebku a odporný pocit tela roztrhaného na kúsky, kde sa každý kúsok triasol a chladol, jej povolil jedinú myšlienku: Kde je to vysoko…

Read More »

Najvzácnejšia návšteva za minulý rok

By | Komentáre vypnuté na Najvzácnejšia návšteva za minulý rok

Jediný zvonček vo vchode, na ktorý môžu zazvoniť, kedy sa im zachce. Zojka naň už dočiahne. Občas keď zazvoní, sa dvere aj otvoria. Silvio je pochudnutý. Ale stále má v zásobe čokoládu. Zojka hodí očkom na mamu. Môžeš, hovoria Vandine oči. Silviova korytnačka sa volá Cassiopeia. Nie podľa súhvezdia. Podľa Endovho Hodinového kvetu. Škrečok predtým sa volal Bezuchov. Ten bol jasnejší.…

Read More »

Sidi hľadá tmu

By | Komentáre vypnuté na Sidi hľadá tmu

Sidi má slabosť pre stojacie lampy. Pre ich stojaté, nehybné svetlo. Svit Johannovho monitora je príliš živý, pulzujúci, vtieravý. Ako svetlo reklamy na náprotivnej budove, ktoré sa natíska cez štrbiny zavretých žalúzií do spálne. Sidi ho musí uprene pozorovať, kým nezaspí. Aj keď zavrie oči, cíti ho za viečkami. „Vieš, ako vyzerá naozajstná tma?“ pýta sa Johanna. Johann krčí plecami.…

Read More »

Kráľ, džin a dva tablety

By | Komentáre vypnuté na Kráľ, džin a dva tablety

Mladý kráľ sa chvíľu díval na fľašu, ktorú vykopol z piesku na brehu. Nevzbudzovala dôveru. Keď z nej nohou oškrabal hlinu, čo uľpela na jej povrchu, nevedel sa rozhodnúť, či je prázdna, alebo nie. Nakoniec sa pre ňu predsa zohol a s trochou námahy otvoril zhrdzavené viečko. Celkom dobre nepochopil, čo sa v tej chvíli stalo. Akoby z fľaše so…

Read More »

Očarené duše

By | Komentáre vypnuté na Očarené duše

Obidvaja sedeli na lavičke v malom parku oproti multifunkčnej budove Junior. Vedľa seba, pri nohách, mali položené preplnené igelitky, plné všakovakých rároh a špinavého oblečenia do zimnejšieho počasia, hoci vonku bolo nad 35°C v tieni. Dvaja chlapi mali napriek tomu na sebe aj dlhé, umastené košele, rozgajdané, visiace nad pásom ponad opasok džínsov. Jeden zelenkastú a druhý zľahka zafarbenú do modra. Keby nebol…

Read More »

Návrat k modrej (Modrej) lagúne

By | Komentáre vypnuté na Návrat k modrej (Modrej) lagúne

D sa dnes v práci nepretrhlo. Ako štvrtá/ý operátor/ka manipulačnej linky firmy na výrobu multivitamínových potravinových doplnkov značky“Netreba vám už nič iné“ (svetoznáma značka NVUNI) ani nemalo dôvod. Prešlo sa intravilánom šestnásteho centra, vzpurne šliapúc na dlaždice, nie na pohyblivý chodník, nič si nekúpilo a keď prišlo domov, neprihlásilo sa na Sieť. D bolo iné. Nikto mu to nesmel pripomínať,…

Read More »

múza

By | Komentáre vypnuté na múza

Dívam sa na jej útlu ruku, ktorou si podopiera tvár – ruku bez manikúry, s nakrátko zastrihnutými nechtami, možno aj ohryzenými, na konci dlhých, štíhlych prstov, máličko zhrubnutých v drobných kĺbikoch. Ruka sa ohýba v útlom zápästí ako labutia šija, no chýba jej grácia bielych krásavíc. Pod tenkou bledou kožou s chorobne žltkastým nádychom presvitajú modrasté žilky. Ten zvláštny nádych má aj…

Read More »

Šáločka zo Sèvres

By | Komentáre vypnuté na Šáločka zo Sèvres

„K niektorým ľuďom si nájdeme cestu až po smrti.“ I. Na jej hrobe boli každú nedeľu čerstvé kvety. Všimla som si to, keď som sa prestala vláčiť na cintorín každý deň ako zbitý pes a v duchu zavýjať od bolesti nad vlastnou stratou, vtedy, keď som už prichádzala nenáhlivým krokom a s mamou som začala viesť dlhé nežné dialógy, ktorých repliky sme počuli len my…

Read More »

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy.

Zavrieť