Browsing Category : poviedky

– I did not sleep a wink! Anne sa tvárila nezaujato. Akoby to bolo bežné prebdieť celú noc. Listovala čosi na internete. Asi! Alebo kecala so svojimi priateľmi z Hamburgu. Možno s rodinou. 7.30. Peter tuší, že Anna ho nepoteší ani jediným slovom. Na to má akúsi odťažitú náladu. Sám nevedel , prečo jej to povedal. (Možno preto, aby sa s ním podelila o jeho ponurosť…

Znelo to ako prasknutie suchého konára. Nepravdepodobné v podzemnej garáži nákupného centra. Žena padla vedľa svojho auta. Nestihla si pritisnúť ruky na brucho a dvadsať sekúnd udivene civieť do kamery. Toto bol reál. Bolesť trieskala mozog o lebku a odporný pocit tela roztrhaného na kúsky, kde sa každý kúsok triasol a chladol, jej povolil jedinú myšlienku: Kde je to vysoko…

Jediný zvonček vo vchode, na ktorý môžu zazvoniť, kedy sa im zachce. Zojka naň už dočiahne. Občas keď zazvoní, sa dvere aj otvoria. Silvio je pochudnutý. Ale stále má v zásobe čokoládu. Zojka hodí očkom na mamu. Môžeš, hovoria Vandine oči. Silviova korytnačka sa volá Cassiopeia. Nie podľa súhvezdia. Podľa Endovho Hodinového kvetu. Škrečok predtým sa volal Bezuchov. Ten bol jasnejší.…

Sidi má slabosť pre stojacie lampy. Pre ich stojaté, nehybné svetlo. Svit Johannovho monitora je príliš živý, pulzujúci, vtieravý. Ako svetlo reklamy na náprotivnej budove, ktoré sa natíska cez štrbiny zavretých žalúzií do spálne. Sidi ho musí uprene pozorovať, kým nezaspí. Aj keď zavrie oči, cíti ho za viečkami. „Vieš, ako vyzerá naozajstná tma?“ pýta sa Johanna. Johann krčí plecami.…

Mladý kráľ sa chvíľu díval na fľašu, ktorú vykopol z piesku na brehu. Nevzbudzovala dôveru. Keď z nej nohou oškrabal hlinu, čo uľpela na jej povrchu, nevedel sa rozhodnúť, či je prázdna, alebo nie. Nakoniec sa pre ňu predsa zohol a s trochou námahy otvoril zhrdzavené viečko. Celkom dobre nepochopil, čo sa v tej chvíli stalo. Akoby z fľaše so…

Obidvaja sedeli na lavičke v malom parku oproti multifunkčnej budove Junior. Vedľa seba, pri nohách, mali položené preplnené igelitky, plné všakovakých rároh a špinavého oblečenia do zimnejšieho počasia, hoci vonku bolo nad 35°C v tieni. Dvaja chlapi mali napriek tomu na sebe aj dlhé, umastené košele, rozgajdané, visiace nad pásom ponad opasok džínsov. Jeden zelenkastú a druhý zľahka zafarbenú do modra. Keby nebol…

D sa dnes v práci nepretrhlo. Ako štvrtá/ý operátor/ka manipulačnej linky firmy na výrobu multivitamínových potravinových doplnkov značky“Netreba vám už nič iné“ (svetoznáma značka NVUNI) ani nemalo dôvod. Prešlo sa intravilánom šestnásteho centra, vzpurne šliapúc na dlaždice, nie na pohyblivý chodník, nič si nekúpilo a keď prišlo domov, neprihlásilo sa na Sieť. D bolo iné. Nikto mu to nesmel pripomínať,…

Dívam sa na jej útlu ruku, ktorou si podopiera tvár – ruku bez manikúry, s nakrátko zastrihnutými nechtami, možno aj ohryzenými, na konci dlhých, štíhlych prstov, máličko zhrubnutých v drobných kĺbikoch. Ruka sa ohýba v útlom zápästí ako labutia šija, no chýba jej grácia bielych krásavíc. Pod tenkou bledou kožou s chorobne žltkastým nádychom presvitajú modrasté žilky. Ten zvláštny nádych má aj…