Gay Pride 2012. Na ktorej strane policajného zátarasu?

Odťažitý úvod: Taká detská neférovka – piati štvrtáci zmlátil jedného. Vrámci pohovoru s rodičmi otec jedného z tých piatich poznamenal, ze ten jeden „provokoval, lebo je iný ako ostatní, tak tí piati boli vlastne v práve“ a výchovná poradkyňa doporučila, aby ten jeden „zapadol do kolektívu a neprovokoval“. Takže „Maul halten und weiter dienen, to je to nejlepší a nejkrásnější,“ hovorí Švejk a zdá sa, že to je méta. Nie pre mňa.

Maskotom historicky prvého Pridu v Bratislave je to dievčatko v ružovej šatôčke mávajúce vlajočkou a tešiace sa z hudby. Pretože bolo chránené z každej strany, nedostalo kameňom.

Emóciou bolo sklamanie. Sklamanie z toho, že Pride nie je karnevalová fiesta, lebo nieto čo oslavovať.

Maskotom tretieho Pridu je pre mňa policajt. Ľady sa pohli smerom dopredu a ochrana „jedných proti druhým“ bola skoro dokonalá, takže nedošlo vlastne ku kontaktu (odhliadnuc od dymovnice, ktorá našťastie nebola granát).

Ano, je to policajt. Ten chlap v uniforme, či pancieri, bez akéhokoľvek pozitívneho vzťahu k nejakým „teplým“,  uľačujúci si nadávkou dlhú sobotnú službu, tak isto ako bez pozitívneho vzťahu k Slovanistom, hokeju či pápežovi, stál „na stráži“, keď ho poslali.
Je to policajt, ktorý kráča vedľa sprievodu a  pokradmo zaraďuje, kto je teda tá lesba, čo sa drží za ruku s druhou lesbou, po očku sleduje dvoch chlapov pod dúhovu vlajkou, ktorí nie a nie začať robiť nejakú neprístojnosť, nedokáže schovať prekvapenie nad očividne heteropárikom s dieťaťom či dvoma starými babičkami…Policajt, ktorý celou cestou kráčal vedľa mňa a fixíroval tri maminy vychádzkovo až slušne oblečené, bez transparentu či zástavy a v očiach sa mu dalo čítať „čo tie tu chcú????“

A emócia? Občianska hrdosť.

Tento rok poctili Pride svojou návštevou „zástancovia tradičnej rodiny“ s transparentami Tisa a Hlinku a ja som ich videla. Nie nič mi neurobili…len vyzerali úplne…“ako ja“???!!!

Muži boli rovnako plešiví (vyholením jasne iba kryli nedostatok vlasov) ako môj muž, ženy mali rovnakú farbu vlasov ako ja a podobne veľký zadok, oblečené mali rovnaké čierne tričká (len na našich nebol nápis) a rovnaké rifle…pochopila som, prečo si ma každý policajt poriadne premeral „kam patrím“ a prečo som bola vďačný terčom vtípkov o tom, na ktorej strane policajného zátarasu budem pochovať, ale…
veď „oni“ sú takí istí ako ja, ty, on…

len my sme nezapadli do kolektívu, takže si myslia, že nás môžu???

„Čo som chcela“ vlastne ja na demonštrácii za registrované partnerstvá? Veď sa ma to netýka…moje manželstvo je platné už xx rokov, moje deti sú heterosexuálne orientované a moja rodina drží pokope.

To isté, čo na proteste proti korupcii či inej občianskej aktivite. Nie, neprišla som sa zabaviť. Nie sme vo Viedni…

Mňa sa to týka. Pochádzam totiž  „z Mesiaca“, odtiaľ, kde nesmú piati na jedného, lebo je iný a nedrží sa huba a nehrbí chrbát, ale sme hrdí na to, že sme občania.

Všetci rovnako.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť