poviedky

Ťažký život

By Martin Šuraba
13. decembra 2012

Mal som rád odchody z práce, vôkol fontánky a rozkreslených máp som kráčal. Archív ma napĺňal, nielenže som sa v ňom učil toľko krásnych vecí, ale uvedomoval som si, že vkuse riešim niečo iné. Dostal som sa do obdobia, keď som sa nebál nových vecí, ale vyhľadával ich. Chodieval som na pivo s Bratislavčanmi a viedli sme hrozné spory Východ-Západ a smiali sme sa. Najmä, keď som vysvetľoval rozdiel medzi Spišanmi a Abovcami, občas som zašiel k problematike OAI-PMH a LTP a ľudia rma nosili na rukách. Vraj to k pivu nepatrí, ale ich programovanie v Assembleri a knižnice v C++ boli na mieste.

Tento deň bol špecifický, snežilo a stromy boli štedré, snežilo sa z nich. Béla ma čakal pri vrátnici, dumali sme, či vypijeme Holbu, Krakonoša alebo Dudáka. „Ako to dnes šlo?“ Spýtal som sa ho a on mi povedal. „Bol u nás jeden chlap a vkuse rozprával o tom, že treba nám SW, kde je potrebné FAST vyhľadávač, Oracle databázu a nech je to napísané v Jave.“ Hovoril veselo.

„Veľmi lacné technológie.“ Uškrnul som sa popod fúzy, ktoré som si včera oholil.

„A ja tomu vôbec nerozumiem, inak ten chlap vkuse nám hovoril aký máme úbohý projekt, že sme mu mali poslať celý projekt a on to prehodnotí. A vkuse mlel čosi o SELECTE v SQL.“ Ryčal Béla ani tur a ja som pozeral.

„Ďalší Ján Ámos Komenský, čo? Hotový Orbis Pictus obsiahnutý v jednej vete.“ Nedal som sa zatajiť.

„Hodil by som mu hada do treniek, nech sa mu tam pošmatrá, nečistý hastroš. Vyzeral ako ten s tou lopatou zo Sám doma.“ Hovoril mi Béla svoje príhody a skúsenosti.

„Dnes by som šiel do Nuslí, tam majú ešte taký klasický pivovar. Človek si takto predstavuje pivovar, keď číta Haška a Ladu. Ozaj ako si na tom s peniazmi? Ja mám 70 korún a životopis Klementa Gotwalda v ruksaku. Keď tak ma doložíš, alebo mi pomôžeš ako Hašek často Ladovi pomáhal?“ Spýtal som sa ho.

„A ako to bolo? A ešte ten chlap písal, že v roku 1994 dostal podľa certifikácie HR KRŠ IQ 164 a že ma z peruánskeho jazyka 89 bodov. A celkovo, že skončil 405. z 154. v ročníku.“ Hovoril Béla.

„Aha, 164? IQ? To nebol počet exotických rastlín, ktoré oskúšal? To by celkom sedelo na to, aké bludy vynášal z pysku.“ Smial som sa.

A tak sme sa zviezli do Nuslí a potom sme zašli na flekovské a dali si aj pinkasovskú Plzeň. Ako sme tak sedeli už ani neznam, že vof jakej karčme, prišol za nama chlop. Ale pijany jak doga, taky, že ci pana beka.

„Ja vám vyveštím páni.“ Riekol chlapík. My obdarený pivom a hlavne IQ 164, sme sa pozreli na jeho gambu a riekli, „Nedbám.“

Chcel od nás 500 euro, my že dobre. Neviem síce kde by sme toľko peňazí vzali, ale pre to pobavenie ducha by sme to zobrali.

Chytil ma za ruku a ja som pocítil vo svojom tele takú erotickú chuť, že som div nelapal po dychu. „Vidím, že ste nervózny ako doga.“ Usmial sa na mňa a ja som mal chuť mu povedať od pľúc, že má také krásne nohy, až si ich mám chuť zavesiť nad posteľ.

Béla dostal záchvat smiechu a praskal pod stolom. Veštec sa mi pozrel úprimne do očú a ako Pocahontas prehovoril. „Nemáte na nič čas. To je ťažký ten život, čo?“

„Veru, ani 500 eúr na rozhadzovanie nemám.“ Predniesol som svoj prejav. Béla sa na neho pozrel a veštec mu pvoedal. „Stretnete sa so ženou, ktorá bude pekná.“ Povedal mu a on výbuch smiechu. „Áno, večer, keď prídem domov, sa s takou stretnem.“

„Žijete v beznádeji chlapci. Viete, bez žien je to ťažké, ale s nimi ešte ťažšie. Ale vy žijete v tranze. Najradšej by ste mali brať tabletky Krušný hárem. Budete veselý ako ja.“ Povedal to a chytil sa za prsia.

Ušli sme a smiali sa celú chvíľu. Domov som prišiel zo záchvatom smiechu a už sa mi vrhla do náručia. Bozkami nešetrila, ani rukami, košeľu som mal skôr dole ako vyzuté topánky. Skončili sme v sprche, obaja horúci, voňaví a šťastní.

„Milujem ten pocit, keď ma takto prekvapíš.“ Hovoril som jej, keď sme si čítali rozprávku. Milovala rozprávku Dievčatko so zápalkami. Aj som jej tak občas hovoril, dievčatkom bola. Vlastne tak som sa do nej zamiloval. Videl som jej detskú fotku v očiach. To ako sme si menili tričká (resp. ja som jej menil tričká za svoje ruky, ako ma naučila zbavovať sa svojho spodného prádla a ako sme spolu jazdili Krkonošami a ona sa mi oprela o plece a zaspala.)

Ležali sme v posteli, bola strapatá, pokrčená a voňala ženou. Ja som sa vyžíval v tom, že už nejaký piatok sa pri nej predvádzam. Čítali sme rozprávku O trpaslíkovi a javorovom liste. Celá rozprávka je o tom, že bol jeden trpaslík, ktorý miloval javor. Potom bol nejaký knihovník s jamkami pri úsmeve a miloval javorový sirup. Knihovník a trpaslík sa skamarátili a vyprášili holú riť kráľovi.

„Budeš ma kopať zhora?“ Spýtal som sa jej a vo svetle pomarančovej sviečky a odrazu snehu sa na mňa vrhla. Ja som jej dal tričko pod ruku a silno pritisol k sebe. „Nezabudol si? Si zloduch, lunt, hastroš, gajdoš, manstroš, márnivec, antikrist, arcijed, strigôň a hrozné bulo.“ A čím viac nadávok mi dávala, tým viac som jej to tričko vyzliekol.

Pred nejakým časom, keď som sa do nej zamiloval, boli sme na nejakej chate, kde bolo kopec ľudí. Šmatrali sme očami po sebe, smiali sa na seba a kľučkovali. Nejakým záhadným spôsobom sme zaspávali v jednej miestnosti. Ona na posteli a ja na nejakom matraci pri nej.

„Cítim sa veľmi pánsky, akoby si spal podo mnou.“ Povedala a začala sa hrozne rehotať.

„Pokiaľ veľmi nechrápeš, tuším by som sa na to poradil so svojim vnútrom.“ Rozosmial som sa ja.

„Ale to by si nevidel môj zadok.“ Šteklivo nadhodila.

„Mne to takto vyhovuje.“ Riekol som ako lastovička.

„Ako to?“ Spýtala sa ma prekvapene.

„ Kvety ako časť spodného prádla je sexi. Hlavne rozmýšľam, čo sú to za kvety. Rád by som ti potom také nosil.“ Povedal som jej a rozosmiala sa. Nezakryla sa, len sa pretočila smerom ku mne. „Na základe toho sa to zisťuje?“ Povedala a roztúžene sa na mňa usmiala.

„No samozrejme. Hádam ti nedonesiem myšší chvostík alebo pastiersku kapsičku.“ Povdedal som jej.

„Priznaj sa, že si ešte taký zadok nevidel?“ Zasmiala sa a ja som sa schuti zasmial.

Naše prsty sa stretli a keď človek zacítil ten pocit teplej ruky, povedal som jej, „A že ťa ešte taká ruka po zadku netľapala a ani to nechcem radšej skúmať. Potom by si nechcela nič iné, len aby ťa moja ruka tľapala.“

Ona sa rozosmiala a keď lapala po dychu, povedala, „A to ty ako vieš?“ Spýtala sa.

„Kopeš v noci?“ Opýtal som sa jej.

„Skôr zvyknem byť prítulná k svojmu psíkovi.“ A začala sa smiať.

„To je teda erotika jak sa patrí. Už len BOZP ju prekonáva.“ Smial som sa.

„Raz som mala kamarátku, čo vkuse plakala nad tým, že nedovolí rodičom, aby ju živili. To ale, že chlapi jej platili za výstrihy, to bolo v poriadku. Raz mi plakala o tom, že sa opila a ráno sa zobudila vedľa dvoch cudzích chlapoch a že sa cíti ako šľapka.“ Hovorila.

„A čo to má so psom?“ Povedal som jej svoj dotaz.

„No ona roztúžila chlapa a povedala mu, že „idem sa bozkávať so svojim psíkom a budem pri tom na teba myslieť.““ Dopoveala.

„Ona bola v poriadku?“ Začal som sa zaujímať o jej dušu. Telo poznačené bozkami psa ma nezaujímalo.

„Isteže. Hlavne, keď vyplakávala po nociach aká je nešťastná.“ Dopovedala mi.

„Budeš ma kopať v noci zhora?“ Spýtal som sa

„Je to dosť možné.“ Cez sviečku som videl roztúžený pohľad. Schválne sa chytro otočila, ja som ju šikovne pritiahl k sebe. Ona sa vzápätí otočila a vášeň začala účinkovať.

„Bál som sa, že posteľ by spadla.“ Hovoil som jej.

„Keď pôjdeme o mesiac na ples, vezmem si šaty, ktoré sa šikovne rozopínajú, súhlasíš?“ Usmiala sa a potom sa venovala môjmu krku.

Súhlasil som. A na to som myslel, keď som zaspával. Na ten ťažký život, ktorý som s ňou viedol.