Kráľovské dvory boli preslávené okrem bohatstva aj zväčša excentrickými panovníkmi, ešte viac však ich milostnými avantírami so ženami (a mužmi) všetkých vtedajších spoločenských kategórií. Ak by sme chceli na prstoch spočítať, koľké z nich sú všeobecne známe, asi by nám nestačili len dve ruky. No ak sa zamyslíme nad ženou, ktorá v kráľovi vyvolávala kučeravé myšlienky a nerobila si nič z toho, že ju vďaka pletkám poznal celý monarchistický svet, jednomyšlienkovo alebo jednohlasne zvíťazí Madame de Pompadour.
Markíza de Pompadour sa narodila ako Jeanne-Antionette Poisson v roku 1721 do meštiackej rodiny. Historici sa ani v jej prípade nevedia celkom zhodnúť v jej pravom pôvode a to, či bol jej otcom niekdajší chudobný mešťan a časom zámožný obchodník s plátnom a zásobovateľ francúzskej armády, François Poisson, alebo to bol finančník Charles-François Paul Le Normant de Tournehem. Ako sa hovorí, istá je len matka a tou bola dcéra obchodníka s obilím, ktorý sa vďaka svojej práci tiež stýkal s vplyvnými ľuďmi, Luisa-Madeleine La Motte. Krásna a vypočítavá Luisa-Madeleine sa pred sobášom s Poissonom živila ako gardedáma bohatých mužov z vyššej spoločnosti. Zlé jazyky hovorili, že sobáš bol pre ňu len zábezpekou života na vysokej nohe. Zrejme jej nestačila ani manželova peňaženka a vo svojej práci pokračovala aj po narodení detí. Vraj mala viacerých milencov a v tomto prípade (a ešte pred svadbou) rezonovalo meno Charles-François Paul Le Normant de Tournehem.
Asi by ste nepredpokladali, že časom vydržiavaná dáma študovala v kláštore, ale bolo tomu tak. Vedela, že život v kláštore je pre ňu nepredstaviteľný a nepatrila medzi najväčších snaživcov, ale výhodou jej bola prirodzená inteligencia. Otec kvôli finančným ťažkostiam od rodiny odišiel a čo bolo na tú dobu neobvyklé, matka Jeanne-Antoinetty požiadala o rozvod. Z ťažkostí rodinu vyhrabal spomínaný finančník a údajný otec budúcej milenky kráľa Ľudovíta XV. Dcéru si Luisa-Madeleine odviedla z kláštora, aby s nej urobila vzdelanú mladú dámu, ktorá si mužské osadenstvo podmaní nielen vonkajšou krásou, ale najmä rozhľadom a znalosťami. Aby získala potrebné poznatky jej rozmarnej matky, o vzdelanie sa jej postaral de Tournehem. Otvoril jej dvere do sveta divadla a kultúry, literatúry a kníh, ktoré milovala. Vďaka tomu sa stretávala s aristokraciou a inteligenciou (medzi inými boli v okruhu jej dobrých známych Montesquieu a Voltaire) na prestížnych parížskych večierkoch.
Lepší a hodnotnejší status jej mal zabezpečiť až sobáš so synovcom de Tournehema. Charles-Guillaume d´Etiolles bol členom nižšej šľachty, ale vďaka bohatému strýkovi mal záruku do budúcnosti – spolu s Jeanne-Antionette mali byť jeho priamymi dedičmi. Porodila mu dve deti, no obe zomreli. Obývali spolu s manželom Etiolles, rozľahlé sídlo v Paríži, v ktorom šikovná žienka zriadila súkromné divadlo. Sama v ňom účinkovala ako herečka a speváčka a hostia si jej nadanie nevedeli vynachváliť. Medzi pravidelnými návštevníkmi nechýbali umelci, spisovatelia a šľachtici. Pozemky Etiolles hraničili s pozemkami kráľovských poľovných revírov. Neraz vzhliadla Jeanne-Antoinette na love aj samotného kráľa Ľudovíta XV. Pravidelné, ale náhodné stretnutia sú len nevinné susedské. Všetko zmení až počas ženby kráľovského syna.
V roku 1745 Ľudovít XV. usporiadal svadobný ples, kde zavítali aj manželia d´Etiolles. A práve tu sa začala najväčšia ľúbostná kráľovská avantíra. Zaľúbili sa do seba tak expresne a vášnivo, že Ľudovít XV. sa postaral o rozvod manželov d´Etiolles. Samotná Jeanne-Antoinette bola zaskočená takou rýchlou reakciou zo strany kráľa a jej manžel bol natoľko v šoku, že hrozil samovražednými sklonmi. Kráľ si svoju lásku plánoval krátko na to nasťahovať k sebe do Versailles. Aby mohla byť plnohodnotnou členkou kráľovského dvora, musela sa pýšiť titulom, ktorý jej chýbal. Ľudovít XV. ani v tomto prípade nazaháľal a kúpil svojej milenke voľný titul – markízy de Pompadour. Netrochárčil a k titulu jej venoval zámok s rovnakým názvom.
Fakt, že v jej žilách nekolovala „pravá“ šľachtická krv, sa podpísal pod to, ako bola vnímaná v spoločnosti. Hoci oplývala bohatými vedomosťami a okrem toho bola skutočne krásna žena, ani to nedokázalo presvedčiť pyšnú šľachtu. Deti kráľa jej dávali pravidelne pocítiť, že u nich doma nie je vítaná. V slzách sa preto neutápala, ba priam naopak, naďalej udržiavali styky s umelcami a bola veľkou podporovateľkou umenia viacerých druhov. Výnimočná bola aj v tom, že nikdy na svoj pôvod nezabudla. Titul markízy de Pompadour bol pre ňu skôr formálnou záležitosťou. Ako jediná spomedzi kráľových mileniek sa správala úctivo k jeho manželke (v tej dobe bolo bežné, že kráľovský palác okrem manželky obývali aj milenky). Vďaka umeniu a vzdelaniu, ktoré podporovala, získavala veľký vplyv. Založila vojenskú akadémiu, zachránila upadávajúcu výrobňu porcelánu a vďaka jej snahe dnes poznáme Encyklopédiu a súborný Rozumne koncipovaný slovník vied, umení a remesiel. Mala rada nehnuteľnosti, ktoré s radosťou skupovala alebo dala vybudovať. Patril jej nesmierny prehľad vo veciach politických a stala sa kráľovou poradkyňou.
Markíza prekonala viacero potratov a to sa prejavilo na jej zdraví. Bola slabá, často odpadávala, ale chcela byť vždy po ruke kráľovi. Neskôr sa u nej začali prejavovať znaky tuberkulózy. Rozmarný kráľ jej podlomené zdravie a načas menšie ukazovanie sa s ním na večierkoch považoval za ochladenie jej vzťahu voči nemu, preto sa vydal na lov do iných rajónov. Síce časom ostali len priateľmi, pozornosť kráľa jej patrila do smrti, robila totiž niečo, čo by dokázala len žena s naozaj silným žalúdkom – vyberala mu milenky a tie ubytovala v samostatnom dome.
Časom začala krajina pociťovať finančnú krízu a viac ako inokedy sa prehlbovali rozdiely v spoločnosti. Markízu neobľuboval chudobnejší ľud práve za jej mrhanie peniazmi. Obviňovali ju za vojenské neúspechy, nakoľko bola kráľovou poradkyňou a mala priamy vplyv na politiku. Jej mysľou stále behali myšlienky o umení, spoločnosti a kráľovi, preto zanedbávala svoj zdravotný stav, ktorý sa rapídne zhoršil na jar v roku 1764. Jej telo vybičovali mnohé potraty, stres a zlá hygiena, ktorá bola v tých časoch bežná. V jednu noc dostala vysoké horúčky a ráno sa už nezobudila. Pochovali ju v Paríži, ale jej hrobka bola zničená počas Veľkej francúzskej revolúcie. Po jej smrti klebety utíchli a mnohí priznali, že bola najkrajšou a najinteligentnejšou kráľovou milenkou.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.