Čitateľský nedenník

Snobský čitateľ

By Martin Šuraba
9. februára 2013

Už dopredu hovorím, že budem sarkastický. Je istá skupina ľudí, ktorej sarkazmus vadí, preto mám k vám nasledujúcu prosbu. Ak vám tento článok patrí, pošlite mi prosím na účet 5000 eúr. Veľmi rád navštívim Filipíny a dám si do kože pribíjať klince, lebo som voči vám spáchal hrdelný zločin. Úprimne sa vám ospravedlňujem a dúfam, že mi raz odpustite tento ozrutný skutok.

Pevne verím, že sa v tomto článku nájdete a zatúžite ma hodiť na hranicu. Vďačne vám poslúžim, lebo ja som tak trochu masochista a mám rád publicitu, keď mi niekto ubližuje. V každom prípade ja vás z celého srdca obdivujem a napíšem, o čom sa chcem dnes baviť.

Budem veľmi srdečný a priateľský. Dobrota je mojim menom, a preto si tento článok nazvem veľmi mierumilovne a chvályhodne. Drahí priatelia, tento článok je tak trochu o vás, nazývam vás snobskí čitatelia. Pomocou niektorých svojich príhod a skúsenosti mi dovoľte napísať vám tak trošku od pľúc, ako vás veľmi obdivujem.

Čo je to snobský čitateľ? Ja viem, že sa nezhodneme na jednotnej definícií, veď k čítaniu (ehm, k prezeraniu písmen) máme všetci vlastné príbehy. Zhodneme sa na tom, že čitateľ je človek, čo číta knihy. Snobský čitateľ je čitateľ, ktorý musí intelektuálne veci čítať. S veľkou hrdosťou v srdci priznávam, že snobský čitateľ som ja. Vždy držím ruku v knihe, aby sa na mňa pozerali ľudia a ukazovali prstom. Veľmi ma poteší pohľad druhých ľudí, keď sa na mňa pozerajú sťaby som fetoval. Vtedy do môjho vnútra príde nový pocit. Ak sa voľakto pozrie na mňa s obdivom, srdce piští blahom, ja si vezmem hrebeň a začnem sa česať. Som drsný chlapec a čítam len drsné knižky, ale to s tým nesúvisí.

Snobský čitateľ nikdy nepôjde do knižnice. Knižnice a knihovníci sú jeho úhlavní nepriatelia. Pretože on chce mať všetky knihy doma na poličke. V knižniciach podľa neho pracujú zakomplexovaní dementi a knihy sú tam staré a páchnu po acetóne. V knižniciach človek nájde knihy, o ktorých sa nerozpráva počas sledovania Mrakodrapu, preto pre snobského čitateľa nie sú dôležité. Knižnice neposkytujú intelektuálny obraz doby, predstavujú voľačo divné. Však ste už boli dakedy v knižnici, nemusím vám písať ako to vyzerá. Snobský čitateľ tam nevkročí, lebo je to pod jeho úroveň. Takisto z knižnice sa nedajú požičať knihy domov navždy.

Snobský čitateľ nikdy nevojde do antikvariátu, nikdy si odtiaľ nekúpi knihu. Ako hovoril jeden môj vyučujúci na vysokej škole: „Majte rozum!“. Čo vás napadne prvé slovo pri slove antikvariát? Len mi prosím vás nepíšte, že antikvariát vo vás evokuje niečo magické a tajomné. Sentimentálne reči si nechajte, keď budete svojim drahým polovičkám vypisovať, že ich nechcete stratiť a podobné zmysluplné veci. Nech mi nikto netvrdí, že antikvariát v ňom neevokuje staré knihy. Prečo snobský čitateľ nikdy nenavštívi antikvariát? Pretože nie je zberateľ.

Snobský čitateľ má obrovský literárny prehľad, vie napríklad, že Coelho a Kafka nežili v jednom storočí. Vskutku veľmi obdivuhodné a daroval by som mu svoj 9 ročný plat za takéto výkony. Takisto miluje všetky knihy, o ktorých sa hovorí a nevie povedať, čo na nich miluje. Dokáže 4 hodiny rozprávať o tom aký je Coelho super, aké nádherné poviedky píše Dominik Dán, a keď sa ho človek spýta a o čom to je, otvára ústa a začne hovoriť o počasí. (PS, veľmi ma poteší ako mi budete dotknuto písať o tom, ako nenávidím Coelha a Dominika Dána.)

Snobský čitateľ vie akú knihu mám kúpiť frajerke, mame, kamarátovi, hárekrišnovi a ja neviem komu ešte. Úprimne sa priznám, že takého človeka potrebujem, aj keď si idem kúpiť do potravín jedlo. Možno by mi poradil, že čo si mám kúpiť na večeru. Či to bude syr alebo rybacia nátierka.

Snobský čitateľ sa rád prezentuje koľko toho prečítal. Zabudol však, že čítanie knihy je tak trošku ako žiť život. Život nie je šprint, ale maratón. Snobskému čitateľovi sa nejako podarí prečítať za deň 8 kníh. (Z toho trikrát prečíta Vojnu a mier.) Takisto necíti potrebu hovoriť o tom, aké boli tie knihy skvelé a ako sa od nich nedokázal odtrhnúť a odbehnúť na WC. (Veru, domácnosť, kde ten človek číta knihy musí voňať hnojom a senom od králikov.)

Snobský čitateľ je veľmi skromný a strašný introvert. Keď sa niekto o knihách rozhovorí, on tam príde s úsmevom na perách. Strepe sa to do stredu publika, skloní gebuľu na zem a povie. „Keď človek prečíta za deň Marxov Kapitál, tak ho nejako bolia oči.“ A potom odíde preč.

Takže ja uzatváram svoju homíliu o snobskom čitateľovi. Je možné, že ste takého čitateľa ešte nenašli. Je možné, že ich stretávate mnoho. Musím sa vám priznať s úcty k druhým ľuďom. Som schizofrenik, a preto som písal viac-menej o sebe. Prosím, buďte ku mne dobrí!

S úctou a láskou

snobský čitateľ

PS: Dúfam, že ste sa urazili do nepríčetnosti a teraz režete voodoo bábike ruky a zuby. Už viem, prečo ma bolí ta osmička.