Zabijak Anders, ktorý nesklamal

Zabijak Anders a jeho priatelia – kópia

Ak ste boli nadšení Storočným starčekom a sklamaní Analfabetkou, ste tu správne.
Že neviete, o čom hovorím? Neverím. No dobre, že ste to vy, tak špeciálne pre vás začnem nanovo (vy ostatní si zatiaľ dajte kávu alebo vyneste smeti).

Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol bol prvý megabestseller švédskeho spisovateľa Jonasa Jonassona. Sotva prevalcoval bránice čitateľov celého sveta, už ho sfilmovali, takže bolo otázkou času, kedy milého autora vydavateľstvo prinúti spísať ďalšiu knižku. Pochopiteľne rovnako zábavnú. Spomínate si ešte z detstva na povinné čítanie? Tak vedzte, že oveľa horšie je povinné písanie. Nečudo, že na trh prišla v postate identická kópia, v ktorej rozkošného starčeka vystriedala čudná dievčička bez základného vzdelania. Bez bázne a hany sa musím priznať, že som Analfabetku, ktorá vedela počítať nedočítala. Nudila ma.

Čudujete sa, že som k novinke Zabijak Anders a jeho priatelia pristupovala s pocitmi dieťaťa hľadiaceho v jedálni na pľúcka v smotane?  Už to, že ten titul neznel klasicky ako Nejaký niekto, ktorý niečo niekde dokázal bolo celkom príjemným osviežením. Dlhé názvy sú skrátka Jonassonova špecialita a musím uznať, že je to stále lepší spôsob tvorby názvu ako Nespútaná (divoká, vášnivá, tajomná, skrátka nejako vymletá) žena či Upírske hocičo.
Tak som sa pustila do čítania.
Ste zvedaví, ako to dopadlo? Nebudem vás napínať. Bolo to výborné, metaforické, ironické, trefné, vtipné, vážne a vôbec. Presne ako s tými pľúckami, ktoré sú napriek svojmu vzhľadu delikátnou lahôdkou. Užívala som si každú stránku. Ba čo stránku, každú vetu. Viac

Veľká noc je najkrajší sviatok v roku. Krajší, ako Vianoce

vesele

Ženy všeobecne nemajú rady Veľkú noc. Ja ju mám zo všetkých sviatkov najradšej.

Ako mladé dievča – už je to za nami, nemala som rada veľkonočné sviatky, podobne ako všetky moje príbuzné a kamarátky. Čoby tínedžerka očakávala som príchod šibaniachtivých spolužiakov, tasiacich korbáče, Pitralony a nivočiacich rodičovské koberce litrami povylievanej vody. Spolužiaci neprišli ani raz, spomínam si na nejakého syna predškolského veku susedy z neviemktorého poschodia s igelitkou a výrazom lačným po kindervajci a piatich vtedy ešte korunách. V škole som sa nemohla chváliť počtom modrín po korbáčoch, čo by mohlo byť zárodkom budúcich depresívnych stavov, keby na tom neboli aj ostatné spolužiačky podobne. Jednoducho, naši chalani boli leniví a šibať spolužiačky nechodili. Zato o pár rokov neskôr, čoby už stredoškoláčka s frajerom z dediny, som si užila šibačky a hlavne oblievačky viac, než mi bolo milé. Vedrá vody, vyliate na hlavu hneď po otvorení dverí, boli to najmenej. Ničím výnimočným neboli ani kúpačky vo vani plnej studenej vody, do ktorej ma mládenci preniesli priamo z postele ešte v nočnej košeli… A po vysušení a prezlečení ešte raz… S pribúdajúcimi rokmi šibačov ubúdalo a keď môj drahý syn vyrástol natoľko, že nepotreboval sprievod matky, aby sa prepravil za šibaniahodnými dievkami a žienkami, začala som vnímať Veľkú noc inak, ako nutné zlo. Odkedy chlapec chodí šibať sám, Veľká noc je pre mňa sviatkom a nie niečím, čo treba pretrpieť. Viac

Tom Fox: Dominus

dominus

Už dávno som nebola tak naštvaná, ako po prečítaní tejto knihy.
Viete, keby to bola somarina, tak ju niekde v tretine prestanem čítať a viac po nej neštekne pes. Toto bolo zákernejšie.
Totiž – od začiatku ma Dominus bavil a vôbec nie preto, že ho vydavateľ prirovnával k bestsellerom Dana Browna (nemalo ma to vlastne varovať?). Spisovateľ Tom Fox skrátka použil na čitateľa niekoľko zaručených lapiek. Príbeh situovaný za nám nedostupné vatikánske múry. Dobre vybratú dvojicu hrdinov, ale zase nie je príliš ideálnu. A do tretice detektívny príbeh s tajomstvom, ktorého odhalenia sa takmer neviete dočkať. Dej mal navyše správnu dynamiku, čo je v takomto type literatúry základ úspechu.
Fakt som sa na to každý večer tešila.

Lenže dnes, pár hodín po prekonaní cieľa, som nahnevaná. Nič z toho, čo čitateľ unavený všedným životom od dobrej oddychovky očakáva, sa nekonalo.
Žiadne vysvetlenia, žiadna katarzia. Len strieľačky ako v béčkovom filme. Autor sa s vysvetľovaním tajomstva v príbehu nebabral. Úplne zbabelo zvalil jeho riešenie na… (ak nechcete vidieť pointu, zakryte si pri nasledujúcej vete oči).
Vyriešil ho lacným zázrakom. Žiadne spokojné výdychy čitateľa, že všetko zapadlo do seba ako ozubené kolieska. Zlé zmizlo (alebo ho zastrelili), všetci sú happy. Hotový raj na zemi.
Škoda.

Viac

Do riti, ako ďalej? (II.)

adoritiTakú opicu sme nemali ani na po skúške z rímskeho práva, povedal Malý Robo bývalému spolužiakovi Gazdovi. Koľko to vlastne visíš? Položil napokon otázku, na ktorú Gazda čakal už od ranného telefonátu.

Hmm, to nie je práve málo, zareagoval Malý Robo, a nedal znať, že Gazda povedal o dosť menej, ako mali o Gazdových záväzkoch zistené oni. Asi mu bolo blbé priznať celú pravdu – ale prečo by s tým mal začínať práve teraz? S nami to splatíš skôr, nechal Malý Robo zaznieť do priestoru na úrade vlády. Malému Robovi cinkla smska od redaktora Nového času, stojaceho pred úradom vlády, tak sa s Gazdom rozlúčil – s Andrejom je to už preddohodnuté, vy sa potom pridáte, len nesmiete vyzerať ako nedočkaví, aby ste neprišli o voličov, zasmial sa Malý Robo a potľapkal Gazdu po zvesených plieckach.

Muszalj megtartanod nyolc kepviselot, musíš udržať osem poslancov, započul ešte Béla v telefóne, kým na druhom konci zložil Oszkár. Béla predtým skúšal vysloviť pochybnosť, či sa mu nerozpadne klub, ak Slováci nebudú ochotní podporiť Fica vo vláde, ale Oszkár ho upokojil, že odchod troch určite zvládnu, viac ich aj tak nebude, poznáš ich, upokojoval Bélu jeho šéf. Osem nám bude stačiť, navyše potrebujete aj klub. Rado tiež zaručuje výraznú väčšinu klubu v prospech vlády oligarchov, Okrem Beblavého je neistá už len jedna poslankyňa, rozptyľoval Bélove obavy milionár zo Žitného ostrova. S Andrejom je to už preddohodnuté, vy sa potom pridáte, len nesmiete vyzerať ako nedočkaví, aby ste neprišli o voličov, dopovedal Oszkár a Béla napokon kapituloval.

Kocky sú teda hodené.
Viac

A do riti (1)

adoritiA do riti, povedal oligarcha Jaroslav, keď uvidel na obrazovke výsledky exit pollu pre televíziu Markíza, tak ten volič, to povrchné hovno, to predsa len urobil. Vylial whisky, nalial si tequilu, lebo potreboval triezvu hlavu, a začal obvolávať ďalších oligarchov. Postupoval podľa zoznamu, ktorý si vytvorili pred štyrmi rokmi na utajovanom stretnutí na zámku Herálec – vyšlo to vtedy, malo by aj teraz, keď ide ešte o viac, niektorým aj o všetko, uškrnul sa Jaroslav a tešil sa najmä na reakciu Robovho Pandúra.

A do riti, povedal Veľký Robo, keď uvidel na obrazovke výsledky exit pollu pre televíziu Markíza, až takto to nikto z nás nečakal, vyťukal na mobile rýchlu voľbu s číslom jeden a v duchu rozmýšľal, ako čo najlepšie krstnému otcovi predložiť ďalší postup a koľko ho to bude stáť.

A do riti, povedal Malý Robo, keď uvidel na obrazovke prvé výsledky parlamentných volieb – ešteže sme tú Kotlebovu stranu nezrušili, ako niektorí naši navrhovali, takto nebudeme najväčší prúser volieb.
Viac

Ben H. Winters: Posledný policajt

Posledný policajt

Viete si predstaviť, čo by ste robili, keby ste mali pred sebou šesť mesiacov života?
Nemyslím len vy osobne. My všetci na Zemi.
Asi vám ako prvé napadne, že by ste si to poriadne užili. Nechali by ste robotu robotou a odcestovali niekam strašne ďaleko. Povedzme na Bahamy. Tam by ste prehajdákali všetky prachy. Možno by ste sa strašne opili a možno by ste konečne prefackali šéfa, čo vám odjakživa pil krv. Má to však háčik. Jednak by sa vykašľali na robotu aj obyvatelia Bahám, a tak by vám ani nemal kto namiešať drink s dáždničkom. A ani s tým fackaním by to nebolo také jednoduché, lebo však každý raz niekomu v živote stúpil na otlak, takže možno by stál zase niekto v rade aj pred vašimi dverami. Nakoniec, načo by sme sa mlátili, keď to o pol roka stratí zmysel úplne všetko?
Zaujímavý pohľad na túto (dúfajme) hypotetickú situáciu prináša Američan Ben H. Winters, ktorý vo svojom bestselleri tvrdí, že ľudstvo predsa len celkom rozum nepotratí. V jeho Poslednom policajtovi sa vlády tohto sveta v záujme pokojného “dožitia” občanov rozhodnú potrestať každý trestný čin a nepotrebujú pri tom nič viac ako zdĺhavý súdny proces. Vy by ste chceli stráviť svoje posledné dni v cele kvôli hlúpej krádeži?
To je ale len jedna z mnohých stránok života spoločnosti, ktorá sa dozvie, že na našu planétu sa nezadržateľne rúti asteroid Maia, pred ktorým sa nedá ujsť.
Viac

Toto nie je recenzia na Škandál v lepšej spoločnosti

Škandál v lepšej spoločnosti-obálkaNemôže to byť recenzia, pretože priateľom recenzie nepíšem, mohli by ma obviniť zo zaujatosti. Čítať , frflať alebo chváliť, to mi môj osobný kódex našťastie nezakazuje.

Lepšia spoločnosť z názvu knihy by nemala byť vulgárnym slovným spojením. Žiaľ, akosi sa nám posunuli pojmy a ovplyvnení Smotánkou a sociálnymi sieťami si pod tým predstavíme zmes mužov s vplyvom a prostriedkami a umelohmotných žien, odsatých, pripumpovaných a stále pripravených. Ponuka a dopyt, lov a ambície, všetko zbytočné šup pod kolesá a na odpadovú skládku. Toto ale nie je skutočná dobrá spoločnosť, toto sú ambicouzi, ako svojho času napísala spisovateľka Zdena Frýbová. Dobrá spoločnosť je morálna elita, s charakterom, integritou, vzdelaním, istou mierou zdržanlivosti. S tuto vzácnou odrodu sa v knihe dua Adriana Macháčová – Róbert Dyda nestretneme.

Autori vytvorili príbeh, ktorý vyzerá ako keby ho písali na základe skutočných udalostí. Žiaľ, realita je rovnako hnusná, ako ľudské charaktery ich postáv, často omnoho horšia. Príbeh ambiciózneho advokáta, lídra novej strany, ktorá má nakročené k významnej pozícii po blížiacich sa voľbách, je príbehom mnohých rýchlokvasných strán v našej krajine. To, že naspeedovaní muži potrebujú ako jeden z dôkazov svojej superiority aj trofejnú milenku, je samozrejmé. Zasa viď denná tlač. To, že manželka je často vyblednutý tieň s ústami v tvare depresívnej podkovy, je tiež dostatočne fotograficky zaznamenané. Hromada príživníkov, závistlivcov a polobláznov sa okolo tých mocných vznáša ako muchy nad …. veď vieme.

Viac