Jaryk
14.7.2010 10:00 | Stalo sa to | Štefan Klein | Počet komentárov 2
Sedim a pozeram sa na tu vyzvu. Nechcem a nemozem byt ten co odignoruje spomienku na Jaryka. Rad by som dal dohromady nieco originalne, uzasne, primerane a nic ma nenapada.
Snad originalne bude len to, ze som uz mozno jediny co nepouziva diakritiku. Nie kvoli Jarykovi ale z lenivosti.
Zaciatky sme-l a Jaryk to splyva. Nieco ako sliepka a vajicko. Netusim co bolo skor. Jaryk bol osobnost, ktora svojim nasadenim dost udavala tempo a sposob zivota tejto komunity.
Blízke stretnutia druheho druhu – moje stretnutia s JFK
13.7.2010 12:13 | Stalo sa to | DNKa | Počet komentárov 4
Jaro Filip = pilif = JFK, teda Jaroslav Filip Keyboard, sedí mi pri pleci a dáva pozor, našepkáva aby som na nič nezabudla a hromží načo používam diakritiku, keď správna „netiketa“ velí písať bez nej, lebo tí čo budú čítať na UNIXe uvidia len smeti…
Jaro
12.7.2010 9:00 | Stalo sa to | Peter Lehotský | Počet komentárov 6
Zoznámili sme sa prostredníctvom e-mailovej diskusnej konferencie Sme-l. Písal sa začiatok leta 1997. Pracoval som vtedy v bratislavskom Rádiu Ragtime. Vďaka spolumajiteľovi sme mali na tú dobu nevídanú vec – pripojenie na internet prostredníctvom pevnej linky. Niečo ako dnešné DSL či optika. Obyčajne to stálo desaťtisíce, rádio to malo asi za nejakú symbolickú sumu. Normálni smrteľníci museli využívať pripojenie monopolných Slovenských telekomunikácií cez telefón. Volalo sa to dial-up a používateľ platil za každú minútu pripojenia. Rádiu vlastne vďačím za to, že som sa stal súčasťou slovenského internetového praveku. Ale o inom som chcel.
Žiť a zomrieť vo svete Joseho Saramaga
9.7.2010 9:00 | Čitateľský nedenník | Samo Marec | Napíšte komentár
Zásadný problém so zásadnými životnými otázkami je ten, že na ne neexistujú správne odpovede, alebo presnejšie, ak existujú, potom sú tých správnych odpovedí stovky. Vyplýva z toho samozrejme ďalšia otázka, ktorá celé predchádzajúce konštatovanie posúva do neznesiteľne začarovaného filozofického kruhu a síce, či sa vôbec oplatí nejaké odpovede hľadať. Keď si ju jedného dňa sám pre seba vyjasním, veľmi mi odľahne. Nebudem síce o nič múdrejší, ale budem mať o jednu otázku menej. Dovtedy to všetko bude len takým mlátením prázdnej slamy, že akože viem, že niečo viem. Hovnajs.
Joseph Heller: Hlava XXII
5.7.2010 2:00 | Čitateľský nedenník | Diáda | Počet komentárov 9
Áno, áno, máte pravdu, fakt neviem, čo sa k tomuto skvostu ešte dá povedať, aby som nebola trápna, intelektuálna, nudná, otravná a vôbec, nájdite si tých prívlastkov koľko chcete, ku všetkým sa priznávam. Na svoju obhajobu uvádzam toto:
Ľudí na tomto svete delím na tých, čo tú knihu čítali a okamžite sa do nej zamilovali a na tých, ktorí si prečítali pár strán a vybodli sa na to (nemám tu síce kategóriu “nečítal som a kašlem na to”, ale utopicky verím, že raz aj na nich dôjde a budú sa musieť zaradiť).
Tých prvých spoznáme ľahko, stačí na nich zrúknuť: “Vidím všetko dvojmo!”
Oni vyškerene odvetia: “Bolí ma pečeň!” a hneď ste kamoši.
Nemecké bestsellery – 25. týždeň
29.6.2010 16:00 | Čitateľský nedenník | Sue | Počet komentárov 3
Olivia Olivieri – Cicuškine zápisky
21.6.2010 12:30 | Čitateľský nedenník | D. Beran | Počet komentárov 6
Čím som starší, tým viac som presvedčený, že jednou z najdôležitejších vlastností, ktoré môžeme vlastniť, je zmysel pre humor. A ak sa náhodou akýmkoľvek spôsobom pripletieme k činnostiam, pri ktorých skladáme vedľa seba slová a vytvárame z nich vety, zdá sa mi, že zmysel pre humor sa stáva ešte dôležitejším. Nie je čudné, že vtipní a veselí ľudia, ktorí pri osobnom stretnutí sršia humorom, len čo začnú byť spisovateľmi, sa stávajú strašne dramatickými a strašne vážnymi? Neviem prečo to tak je, ale v súčasnej slovenskej literatúre je tak málo vtipu a humoru, až je to občas boľavé.
Moje privátne úvahy o homosexuálnom terore, ale aj inom…
18.6.2010 13:55 | Obuškom po hlave | tenjeho | Počet komentárov 11
Sedíme na káve vonku pred Euroveou. A naraz padla takáto otázka takpovediac ‚do placu‘:
„Chcel som ťa požiadať, keďže sa na veci pozeráš trochu inak ako Danko, o nejaký vývod. Čo ti priniesla celá atmosféra ‚pred‘ a ‚po‘ Gay Pride? Zúčastňoval si sa na diskusiách v súvislosti s vašou gay problematikou, tak ako si to všetko vnímal?“
Že je ten Robo provokatér? Však?
„Márnosť, čože to odo mňa chce?“ Pýtam sa vnútorne seba samého. „Preboha aký vývod?“
Haruki Murakami: Na jih od hranic, na západ od Slunce
16.6.2010 15:08 | Čitateľský nedenník | Diáda | Počet komentárov 5
Kokkjo no minami, taijó no niši.
Nie, nenadávam nikomu z vás, čitateľa si treba vážiť (najmä tých štyridsiatich dvoch, čo tu chodia pravidelne), akurát si neodpustím originálny názov knižky. Hoci ako nadávka to nie je zlé…ty kokkjo! No dobre, najprv si pretriedime čitateľov.
Takže šuflíček RADŠEJ NIE patrí nasledujúcim kategóriám:
Nemecké bestsellery
12.6.2010 9:00 | Čitateľský nedenník | Sue | Počet komentárov 3
Čo číta Nemecko? Prinášame vám prehľad nemeckých bestsellerov, ako ich zostavil týždenník Stern.
1. Tommy Jaud: Hummeldumm (Blbý ako čmeliak)
Dva týždne dovolenky v Namíbii – to znie ako dovolenka snov, divoká príroda, dobrodrudružstvo, sloboda. Ale v románe Tommyho Jauda sa zo sna, ako inak, stáva nočná mora. Pre hlavného hrdinu, Matze Kleina, „najhoršie dva týždne môjho života“. Matze sa vezie s priateľkou Sinou v malom autobuse krížom cez Namíbijskú púšť spolu s ďalšími deviatimi dovolenkármi. Román plný situačnej komiky, vtipných dialógov a poínt.
Kritiky čitateľov sa rozchádzajú. Tí, ktorí neočakávajú intelektuálnu literatúru, sa pobavia.
2. Henning Mankel: Der Feind im Schatten (Nepriateľ v tieni)
Kurt Wallander je opäť v akcii. Melancholický vyšetrovateľ dostal svoj posledný prípad, podivné zmiznutie veliteľa ponorky Håkana von Enke.
Nemeckí čitatelia si pred 12 rokmi zahundraného Wallandera doslova adoptovali a s ním aj dovtedy neznámeho švédskeho autora Henninga Mankela. Teraz prichádza čas na rozlúčku. Koniec jednej éry.
(Škoda, že od Mankela nebolo do slovenčiny nič preložené.)
3. Donna Leon: Schöner Schein (Krásny zovňajšok)
18. prípad komisára Brunettiho, tentoraz z obdobia, keď sa Neapol utápal v odpadkoch. Brunetti odhaľuje brizantné hospodárske a politické zápletky, ktoré sa presne takto mohli v Taliansku odohrať.
Obvyklá kvalita. Napínavé.
4. Cecilia Ahern: Ich schreib dir morgen wieder (Zajtra ti napíšem zas)
Po samovražde otca sa musí Tamara presťahovať z Dublinu na vidiek ku jednoduchým príbuzným. Matka upadne do depresie a Tamara, ktorá doteraz mala všetko, na čo si spomenula, sa cíti mimo veľkomesta úplne osamelá. Jedného dňa však objaví tajomný denník, v ktorom je spísaný celý jej budúci život – a síce vždy ten ďalší deň. Denník ju privádza ku skrytým tajomstvám jej rodiny a pomôže jej nájsť lásku a cestu k novej budúcnosti.
Názory na román sa rôznia, jedni ho považujú skôr za mládežnícke čítanie, iní za napínavé až do konca. Skalní čitatelia Ahernovej by povedali: Kniha ako vypraná v Perwole – voňavá, čistá, hebká.
5. John Irwing: Letzte Nacht in Twisted River (Posledná noc v Twisted River)
O túžbe a pominuteľnosti šťastia. Odysea kuchára a jeho syna na ceste cez New Hampshire a pol Ameriky, ktorú začala tragická zámena. Príbeh jednej veľkej a mnohých malých lások.
Podľa hodnotenia čitateľov to síce nie je najlepší Irwingov román, napriek tomu si ich získava svojim epickým pisateľským štýlom a presvedčivým zobrazením osudov troch ľudí.
« go back — keep looking »