Do riti, ako ďalej? (II.)

adoritiTakú opicu sme nemali ani na po skúške z rímskeho práva, povedal Malý Robo bývalému spolužiakovi Gazdovi. Koľko to vlastne visíš? Položil napokon otázku, na ktorú Gazda čakal už od ranného telefonátu.

Hmm, to nie je práve málo, zareagoval Malý Robo, a nedal znať, že Gazda povedal o dosť menej, ako mali o Gazdových záväzkoch zistené oni. Asi mu bolo blbé priznať celú pravdu – ale prečo by s tým mal začínať práve teraz? S nami to splatíš skôr, nechal Malý Robo zaznieť do priestoru na úrade vlády. Malému Robovi cinkla smska od redaktora Nového času, stojaceho pred úradom vlády, tak sa s Gazdom rozlúčil – s Andrejom je to už preddohodnuté, vy sa potom pridáte, len nesmiete vyzerať ako nedočkaví, aby ste neprišli o voličov, zasmial sa Malý Robo a potľapkal Gazdu po zvesených plieckach.

Muszalj megtartanod nyolc kepviselot, musíš udržať osem poslancov, započul ešte Béla v telefóne, kým na druhom konci zložil Oszkár. Béla predtým skúšal vysloviť pochybnosť, či sa mu nerozpadne klub, ak Slováci nebudú ochotní podporiť Fica vo vláde, ale Oszkár ho upokojil, že odchod troch určite zvládnu, viac ich aj tak nebude, poznáš ich, upokojoval Bélu jeho šéf. Osem nám bude stačiť, navyše potrebujete aj klub. Rado tiež zaručuje výraznú väčšinu klubu v prospech vlády oligarchov, Okrem Beblavého je neistá už len jedna poslankyňa, rozptyľoval Bélove obavy milionár zo Žitného ostrova. S Andrejom je to už preddohodnuté, vy sa potom pridáte, len nesmiete vyzerať ako nedočkaví, aby ste neprišli o voličov, dopovedal Oszkár a Béla napokon kapituloval.

Kocky sú teda hodené.
Viac

A do riti (1)

adoritiA do riti, povedal oligarcha Jaroslav, keď uvidel na obrazovke výsledky exit pollu pre televíziu Markíza, tak ten volič, to povrchné hovno, to predsa len urobil. Vylial whisky, nalial si tequilu, lebo potreboval triezvu hlavu, a začal obvolávať ďalších oligarchov. Postupoval podľa zoznamu, ktorý si vytvorili pred štyrmi rokmi na utajovanom stretnutí na zámku Herálec – vyšlo to vtedy, malo by aj teraz, keď ide ešte o viac, niektorým aj o všetko, uškrnul sa Jaroslav a tešil sa najmä na reakciu Robovho Pandúra.

A do riti, povedal Veľký Robo, keď uvidel na obrazovke výsledky exit pollu pre televíziu Markíza, až takto to nikto z nás nečakal, vyťukal na mobile rýchlu voľbu s číslom jeden a v duchu rozmýšľal, ako čo najlepšie krstnému otcovi predložiť ďalší postup a koľko ho to bude stáť.

A do riti, povedal Malý Robo, keď uvidel na obrazovke prvé výsledky parlamentných volieb – ešteže sme tú Kotlebovu stranu nezrušili, ako niektorí naši navrhovali, takto nebudeme najväčší prúser volieb.
Viac

Ben H. Winters: Posledný policajt

Posledný policajt

Viete si predstaviť, čo by ste robili, keby ste mali pred sebou šesť mesiacov života?
Nemyslím len vy osobne. My všetci na Zemi.
Asi vám ako prvé napadne, že by ste si to poriadne užili. Nechali by ste robotu robotou a odcestovali niekam strašne ďaleko. Povedzme na Bahamy. Tam by ste prehajdákali všetky prachy. Možno by ste sa strašne opili a možno by ste konečne prefackali šéfa, čo vám odjakživa pil krv. Má to však háčik. Jednak by sa vykašľali na robotu aj obyvatelia Bahám, a tak by vám ani nemal kto namiešať drink s dáždničkom. A ani s tým fackaním by to nebolo také jednoduché, lebo však každý raz niekomu v živote stúpil na otlak, takže možno by stál zase niekto v rade aj pred vašimi dverami. Nakoniec, načo by sme sa mlátili, keď to o pol roka stratí zmysel úplne všetko?
Zaujímavý pohľad na túto (dúfajme) hypotetickú situáciu prináša Američan Ben H. Winters, ktorý vo svojom bestselleri tvrdí, že ľudstvo predsa len celkom rozum nepotratí. V jeho Poslednom policajtovi sa vlády tohto sveta v záujme pokojného “dožitia” občanov rozhodnú potrestať každý trestný čin a nepotrebujú pri tom nič viac ako zdĺhavý súdny proces. Vy by ste chceli stráviť svoje posledné dni v cele kvôli hlúpej krádeži?
To je ale len jedna z mnohých stránok života spoločnosti, ktorá sa dozvie, že na našu planétu sa nezadržateľne rúti asteroid Maia, pred ktorým sa nedá ujsť.
Viac

Toto nie je recenzia na Škandál v lepšej spoločnosti

Škandál v lepšej spoločnosti-obálkaNemôže to byť recenzia, pretože priateľom recenzie nepíšem, mohli by ma obviniť zo zaujatosti. Čítať , frflať alebo chváliť, to mi môj osobný kódex našťastie nezakazuje.

Lepšia spoločnosť z názvu knihy by nemala byť vulgárnym slovným spojením. Žiaľ, akosi sa nám posunuli pojmy a ovplyvnení Smotánkou a sociálnymi sieťami si pod tým predstavíme zmes mužov s vplyvom a prostriedkami a umelohmotných žien, odsatých, pripumpovaných a stále pripravených. Ponuka a dopyt, lov a ambície, všetko zbytočné šup pod kolesá a na odpadovú skládku. Toto ale nie je skutočná dobrá spoločnosť, toto sú ambicouzi, ako svojho času napísala spisovateľka Zdena Frýbová. Dobrá spoločnosť je morálna elita, s charakterom, integritou, vzdelaním, istou mierou zdržanlivosti. S tuto vzácnou odrodu sa v knihe dua Adriana Macháčová – Róbert Dyda nestretneme.

Autori vytvorili príbeh, ktorý vyzerá ako keby ho písali na základe skutočných udalostí. Žiaľ, realita je rovnako hnusná, ako ľudské charaktery ich postáv, často omnoho horšia. Príbeh ambiciózneho advokáta, lídra novej strany, ktorá má nakročené k významnej pozícii po blížiacich sa voľbách, je príbehom mnohých rýchlokvasných strán v našej krajine. To, že naspeedovaní muži potrebujú ako jeden z dôkazov svojej superiority aj trofejnú milenku, je samozrejmé. Zasa viď denná tlač. To, že manželka je často vyblednutý tieň s ústami v tvare depresívnej podkovy, je tiež dostatočne fotograficky zaznamenané. Hromada príživníkov, závistlivcov a polobláznov sa okolo tých mocných vznáša ako muchy nad …. veď vieme.

Viac

Slovenský volič, záhadná čierna skrinka

Person voting
Person voting

„Prečo ľudia volili tak, ako volili? Prečo milovali a potom zase opúšťali politické strany a ich lídrov, aby si vzápätí našli nových? Aké vzorce volebného správania sa na Slovensku vynorili a aké boli a aké sú profily voličov rôznych strán? O volebnom správaní sa v uplynulých rokoch napísali stovky štúdií a analyzovali tucty výskumov. Napriek tomu ostáva slovenský volič v mnohom záhadnou čiernou skrinkou, klbkom ťažko pochopiteľných motivácií, neraz skôr príkladom pre psychoanalytika ako sociológa.“

Napísala sociologička Oľga Gyarfášová v texte Voľby a voliči, uverejnenom v roku 2010 v publikácii Kde sme? Mentálne mapy Slovenska (IVO, Kalligram 2010). Teda ešte pred voľbami v roku 2010, ktorými sa dostala k moci vláda Ivety Radičovej. Odvtedy prebehli na Slovensku ešte troje parlamentné voľby (2010, 2012 a 2016) a už teraz sa teším, ako budú sociológovia a politológovia a filozofi a analytici a psychoanalytici a komentátori písať o rozhodnutí slovenských voličov v marci 2016.

S touto licenciou na porovnateľný neúspech začudovaného Janka – v pozícii športového redaktora a zostavovateľa prílohy O knihách v denníku Sme – si dovolím ponúknuť niekoľko krátkych poznámok a postrehov – navyše, veľmi sa mi hodia do relácie Rádia Lumen Zaostrené, kde budem v pondelok 7. marca s Janom Baránkom glosovať, čo sa (nám) prihodilo v tú sobotu 5. marca.

Na úvod sa budem citovať, lebo nič výstižnejšie som sa doteraz nedočítal – „keby som to mal zjednodušiť, tak poviem, že štandardné strany dlhodobo srali na voličov a oni sa teraz vysrali na štandardné strany“ (čím myslím strany ako KDH, Most-Híd, SDKÚ – DS, Smer – SD). Áno, aj Smer začleňujem medzi strany, na ktoré sa vysrali ich voliči – pád z 1 milióna 134 280 hlasov v roku 2012 na 737 481 v roku 2016, t.j. o 396 799 voličov menej, sa inak pomenovať nedá.

A ešte, žeak najviac získali tí, čo najviac odmietali Fica, pochopia to tí, čo chcú s ním ešte stále vládnuť“?

A ešte, že máme na výber dva zlepence (čo konštatujem s osobitnou chuťou – Ficov a Sulíkov). Že preferujem ten Sulíkov zlepenec, je snáď pochopiteľné.
Viac

Ako Nemci a Angličania odhŕňajú sneh

pregnant-393364_640

V Nemecku odhrabávajú sneh. V Nemecku až príliš oduševnene odhrabávajú sneh. Na začiatok malá odbočka od materskej témy. V Nemecku má každý bytovka svojho domovníka, ktorý je okrem iných vecí zodpovedný za odhrabávanie snehu a všetci domovníci to robia náramne poctivo. Znamená to, že ak v noci trochu nasneží, buďte si istí, že o piatej ráno sa z činžiakov vyhrnú všetci domovníci a pustia sa do čistenia chodníkov. Nepomáhajú im pritom len lopaty, vyzbrojení sú malými zhŕňačmi, ktoré hučia a svietia. A keďže v Nemecku sneh v zime cestárov na rozdiel od Slovenska nezaskočí, k malým zhŕňačom sa pridajú aj veľké zhŕňače z komunálnych služieb. Takže ak náhodou nesledujete počasie a neviete, že v noci snežilo, o piatej ráno sa to zaručene dozviete z hluku pod oknami. Teda, ak máte smolu, že máte ľahký spánok ako ja a bývate na prvom poschodí, spálňové okno nad vchodovými dverami.

Naša slečna sa narodila do najusneženejšieho a najzimšieho týždňa v Mníchove a…o pol piatej sme ukončili kŕmenie, dcéruška spokojne zaspala, ja som sa uložila na spánok s tým, že o dve-tri hodiny zasa vstanem, aby sme nakŕmili, prebalili… a tušíte, čo sa stalo… spím pár minút a… odhŕňanie snehu pod oknom, hluk pod oknom, ešteže máme vonkajšie žalúzie a nevidím tie červené majáky zo zhŕňačov… Ja ich zabijem, zabijem… ja chcem spať! Nespala som, hodinu som to počúvala, spala možno pár minút a potom sa zobudila slečna… Ja milujem túto nemeckú pripravenosť a precíznosť, jednoducho milujem…

Viac

Šesťtýždňové peklo

pregnant-393364_640

Užívaj si, kým sa to dá, lebo potom… Tak toto som počúvala posledné týždne svojho tehotenstva (asi rovnako ako otázku, či budem rodiť na Slovensku alebo v Nemecku). Áno, viem, potom to nastane, len som stále nevedela, ako si mám posledné týždne tehotenstva užívať. Moje tehotenstvo bolo totálne bezproblémové, ešte pár dní pred pôrodom som zúrivo vysávala, šnúrky na topánkach som si dokázala zaviazať aj v deň pôrodu, atď, atď… takže som si užívala tie posledné dni, pretože potom…

Prišlo potom, jeden exkolega (samozrejme zaslúžilý otec) to charakterizoval takto: prvých šesť týždňov je peklo, potom je to ešte rok nafigu a od troch rokov je to brnkačka. (Pre istotu ma zaujímalo, aká je charakteristika obdobia od jedného do troch rokov dieťaťa– vraj dieťa je malý trotl, na ktorého stále treba dávať pozor, veľa sa smeje, je už parťák a je to taký oddaný psík). Šesťtýždňové peklo máme úspešné za sebou. Šesťtýždňové peklo pozostávalo z kŕmenia, prebalovania a spania. Svoje tehotenstvo a materstvo z času na čas rozoberám s jednou študentkou medicíny (asi najsamlepšou, aká kedy študovala  🙂 ), a z jej múdrych rád do života ma najviac zaujala táto: Dieťa si do ôsmich mesiacov svojho života myslí, že ono a matka sú tá istá osoba. Pre istotu som si to dala zopakovať, či som tomu dobre porozumela. Áno, porozumela som tomu dobre. Akože na toto ako došli? – Vraj, vedci mávajú čudné výskumy… Uhm… môj muž usúdil, že ten výskum možno pozostával z odpočúvania matiek, ktoré sa vyjadrujú v prvej osobe množného čísla. Vykakali sme sa, napapali sme sa, atď… Študentka medicíny hovorí, že to malo trochu vedeckejší podtón. Takže moje dieťa jedlo, bolo prebalované a spalo… a ja som teda jedla, tiež som chodila na toaletu a (ne)spala som… prvé dva týždne boli šialené, potom som si už našla nejaký systém, ale aj tak to nie je oných sladkých osem hodín neprerušovaného spánku. (Pri písaní týchto riadkov naša malá princezná pri mne spokojne odfukuje. Mala by som spať tiež a nie ťukať do klávesnice…)

Počas šesťtýždňového pekla sme sa s manželom intenzívne venovali byrokracii. Vyplniť šialené množstvo formulárov, aby som dostala materskú – v nemčine múdro nazvané Elterngeld (čiže rodičovské peniaze, sú v tom dvaja, nielen matka) a detské prídavky (Kindergeld). Počas vypĺňania formulárov si pán David Cameron presadil, že v EÚ sa cudzincom nebudú vyplácať prídavky v plnej miere, ale len vo výške prídavkov z krajiny, z ktorej papa pochádza (lebo väčšinou ide o cezpoľného otecka). Teda ak dieťa nie je práve v danej krajine, ale za tým poľom. Netýka sa nás to, ako by si niekto zasa mohol myslieť, pretože v slovenských médiách sa ihneď objavili články s titulkom, že Nemci nebudú dávať cudzincom rodinné prídavky a už som čakala, ako mi niekto bude zdesene posielať odkazy na dané články. Ale možno aj motyka vystrelí, spomenula som si na jedného Čecha, ktorý sa na internete podelil so svojím príbehom. Úrad mu detské prídavky najprv zamietol. Dôvod? Čečensko – čiže krajina, z ktorej pochádzate – nie je členom Európskej únie.
Viac