Čierno-biele QR kódy

V tanci stačí gesto,qrcode
aby pochopila žena, že točiť sa má.

Tak aj na pocity niekedy postačí ti ikona.
Ako unavený spisovateľ
dívaš sa na námestie,
ešte nedoznel tvoj ortieľ,
už zvieraš dlane v päste.

Prejedáš sa, človek, lebo blíži sa ti doba spotreby?
Rýchlo píšeš dodatky do zmluvy,
čo privedie ťa do záhuby?
Pokračovanie článku »

Pia Juul – Vražda na Hallandovi

315_vrazda_hallanda_obalka_webVečer pozerala s partnerom televíznu detektívku. Ona pila kávu, on pivo. On sa potom rozhodol pre nočný spánok, ona pre písanie. On si pre svoju nečinnosť vybral spálňu, jej činnosť sa mala odohrávať v pracovni. Ona po dlhom čase našla v noci inšpiráciu, on skoro ráno stratil to najcennejšie, život. Hovorí sa, že najlepšie je zomrieť v spánku, bezbolestne a vo vlastnej posteli. To však nebol jeho prípad. Skonal neďaleko vlastného domu, zabitý strelnou zbraňou a bez rozlúčky.

Když se člověk rodí, udělají všichni krok vzad, když umírá, všichni se hrnou podívat. (Montaigne)

Pôvodne som bol presvedčený, že sa vrhám na ďalšiu severskú krimi. Ono to tak po prvých stranách aj vyzeralo. Teda všetko išlo presne podľa zaručeného scenára. Severská autorka, vražda v názve knihy, smrť už na úvodných stranách, tieň podozrenia padajúci na osobu s blízkym vzťahom k obeti, severský chlad a temnota blížiace sa k idylickým obydliam obyvateľov malého mestečka.

Obeťou je on, Halland. Prvou podozrivou je ona, Bess. Bess je spisovateľka v najlepších rokoch, ktorú život oberá o všetko. Už predtým ju kvôli závislosti od alkoholu opustil zákonitý manžel, tým sa pretrhli aj putá s dcérou, matkou a aj so starým otcom. Po tejto záhadnej vražde však zostala úplne sama. Možno však práve toto vždy chcela. Možno ani nikdy nemala ľudí v láske. Pokračovanie článku »

Najvzácnejšia návšteva za minulý rok

dievcatkoJediný zvonček vo vchode, na ktorý môžu zazvoniť, kedy sa im zachce. Zojka naň už dočiahne.

Občas keď zazvoní, sa dvere aj otvoria.

Silvio je pochudnutý. Ale stále má v zásobe čokoládu.

Zojka hodí očkom na mamu. Môžeš, hovoria Vandine oči.

Silviova korytnačka sa volá Cassiopeia. Nie podľa súhvezdia. Podľa Endovho Hodinového kvetu.

Škrečok predtým sa volal Bezuchov. Ten bol jasnejší. Tým sčítanejším. Pre tých menej sčítaných bol tiež jasný – chýbal mu kus ucha.

Silvio preloží kôpku kníh zo sedačky, aby si mohli sadnúť. A odhrnie tie, čo sú na stole, aby mal kam položiť tri šálky s čajom. Ako tri sestry.

Pokračovanie článku »

Juraj Červenák – Krv prvorodených

krvA je to tu! Po Mŕtvom na Pekelnom vrchu je na svete voľné pokračovanie tejto originálnej slovenskej historickej detektívky s názvom Krv prvorodených (Kapitán Stein a notár Barbarič na stope vraha v rudolfínskej Prahe). Priznám sa, že na ďalší Červenákov literárny počin zo série Kapitán Stein a notár Barbarič som čakal ako kura na sopeľ. Áno viem, hnusné prirovnanie, ale v prípade tejto drsnej žánrovej prózy sedí ako riť na šerbli. Krv prvorodených, ktorú sám autor familiárne nazýva „Krvička“, je totižto opäť skvelá historická detektívka, s prímesou krvi a iných ľudských telesných tekutín, tak typických pre neskorostredoveké riešenie konfliktov a veľkomestské zločinecké podsvetie.

Po úspešnom banskoštiavnickom prípade, kapitán Joachim Stein – rytier zo Striebornej skaly a hrdina protitureckých vojen, Matej Barbarič – bývalý notár kráľovského mesta Banská Štiavnica, a kaprál Bohdan Jaroš – syn staromestského pražského kata, vstupujú do hriešneho mesta pražského, aby vyriešili zamotaný prípad brutálnych vrážd prvorodených detí významných pražských osobností a hodnostárov. Do Prahy sú vyslaní z poverenia arcivojvodu Mateja Habsburského, ktorého brat Rudolf II. Habsburský je vládcom ríše a Praha je jej hlavným mestom.

Už po prvej knihe (Mŕtvy na Pekelnom vrchu) som pozitívne hodnotil profiláciu troch hlavných postáv, pričom kladné hodnotenie po druhej knihe vylepšujem o ďalšiu hviezdičku. Dôvodom tohto môjho prilepšenia je ďalšie rozvinutie jednotlivých charakterov a vyváženosť priestoru, ktorý postavy od autora dostali. Pomerne väčší priestor nezískal len Barbarič, ale aj dovtedy mĺkvy kaprál Jaroš, vystupujúci z tieňa kapitána autoritatívneho Steina. Pokračovanie článku »

Revolúcia

Jedni nechápu, druhí už aj odpustili.
Tretí klaňajú sa čiernym obrazovkám.
Ticho prišlo k obratu.

Ako za vojny
tak i teraz, za pochodu,
surovo,
a bez návodu,
učíme sa ovládať facebook, e-maily.
Pokračovanie článku »

Bridget Jonesová – Zbláznená do chlapa

Bridget Jonesová - Zbláznená do chlapaBridget Jonesová je určite mnohým známa. Nielen vďaka knihám anglickej autorky Helen Fieldingovej, ale aj vďaka filmovým spracovaniam prvých dvoch kníh serie, v ktorých hlavnú úlohu hrá Renée Zellweger. V tretom pokračovaní serie Bridget Jonesová má Bridget 51 rokov, trpí nadváhou a slová “stredný vek” sú jej nočnou morou.

Od knihy som nič neočakávala a vyplatilo sa. Zbláznená do chlapa je príjemný príbeh, v ktorom nájdete svojský humor hlavnej hrdinky, miestami budete nad jej činmi krútiť hlavou a potom jej držať palce, aby v spleti neúspechov zažila aj nejaké to víťazstvo. Bridget som si sprvu nevedela obľúbiť, pretože jej činy a názory mi prišli trápne, ale ako príbeh napredoval zistila som, že to k nej patrí a hocijakú zmenu nemám očakávať. Približne v polovici knihy som si ju obľúbila, pretože je svojská a na nič sa nehrá, aj keď sa snaží veľa vecí napraviť väčšinou to vypáli opačne, ako si to predstavuje.
Pokračovanie článku »

Vy ešte nepoznáte kapitána Báthoryho?

cervenakRada sa odpútavam od vlastnej reality. Romantizácia života typu “doprácezpráce” ma už dávnejšie prešla a utiecť do prírody či zmeniť tapety je náročné hlavne časovo. Aha ano, čas, to najvzácnejšie korenie v mojej kuchyni…

Kedysi bola pre ľudí zaujímavé odreagovanie ďalekými krajinami. A tak si mohol kľudne Sienkiewicz vymýšľať o Afrike, May o Divokom západe, Exupéry romantizovať Južnú Ameriku či Wolanowski Japonsko. Toto nám skazilo podstatné scvrknutie glóbusu jednak tým, že zacestovať si viacmenej kamkoľvek je problém výlučne finančný a druhak maximalizáciou dostupných informácií. Čo už ma odreaguje, keď si prečítam, že vo Vladivostoku sú rovnaké paneláky a v Lime majú MacDonald….

Tak nám, zatvrdeným romantikom ostávajú už len tie doby minulé. Adson z Melku, sudca Ti či Sano Ičiró riešia úplne iné problémy ako zaťažujú mňa…a skúste si to ísť overiť do hlbín času. Tak tam zapadám a odmietam sa vrátiť…

“Na zadumaných tvárach sa mihotalo ohnivé svetlo, v kútoch sa zimnične chveli tiene. Do ticha znel šuchot dažďa a cupot kvapiek, “Táto noc je dobrá len na jedno,” povedal Gradovič. Spýtavo naňho pozreli. “Na strašidelné historky”…..

Pokračovanie článku »

Orhan Pamuk: Tichý dom

domOrhan Pamuk získal Nobelovu cenu za literatúru v roku 2006 a časopis TIME ho zaradil medzi sto najvplyvnejších ľudí na svete. Je teda považovaný za jedného z najinšpiratívnejších postmoderných literátov. Jeho knihy boli preložené do viac ako 50-tich jazykov, pričom špecifikom jeho celoživotného diela je akési hľadanie melancholického espritu rodného mesta, a to v kontraste stretu kultúr, medzi Západom a Východom.

Aj jeho v poradí druhý román Tichý dom (1983) je vsadený do jeho materského, teda tureckého prostredia. Ústredným motívom je rodinné stretnutie u starej matky, ktorá očakáva vo svojom dome v Džennethisare – niekdajšej dediny neďaleko Istanbulu, návštevu vnúčat – budúcnosť rodu. Deväťdesiatročnej vdove Fatme pred príchodom pokrvných príbuzných robí spoločnosť sluha Redžep – nelegitímny manželov syn, ktorý spolu so svojou zverenkyňou predstavuje akúsi živú minulosť rodiny.

Od rodinných stretnutí sa často očakáva súzvuk, no skutočnosť však býva iná, hlavne ak sa názory a predstavy členov rodiny diametrálne rozchádzajú. Je tomu tak aj v prípade tejto konkrétnej famílie, ktorej členovia sú uväznení v dichotómii medzi tradíciou – islamom a modernizmom – sekularizmom. Na rodinnom príbehu sa Pamukovi podarilo dokonale vykresliť vnútorný konflikt celej krajiny, ktorej bipolarita nie je daná len geografickou polohou, ale aj útrobnými zápasmi západných a východných hodnôt,  pričom do konfliktu vstupuje aj túžba po zachovaní vlastnej identity a integrity. Pokračovanie článku »

tučko

tuckoKeď som bola malá, úplne mikro, nechcela som jedávať. Mama vravela, že som ju trápila skorým vystávaním a nejedením. Keď som mala tak štyri-päť rokov, otec ma donútil zjesť rybaciu polievku. Neodídeš od stola, pokiaľ tanier nebude prázdny – moja generácia toto pozná.

Na základnej a strednej som športovala veľa.Či to bol volejbal, korčule, lyže, turistika. Jedávala som normálne, ako každé decko.

Päťdesiat kíl som mala naposledy vo veku trinásť rokov. A bolo mi to jedno. Je mi to jedno dodnes.

Strašne ma nasiera, keď decká v citlivom, predpubertálnom veku niekto uráža kvôli váhe. Deti sa vytiahnu, tá detská baculatosť sa stratí, ale tie urážky ostanú. Tvárime sa, že nie ale je to tak. A bolí to aj po dvadsiatich. Nežer toľko, viac sa hýb, dávaj si na seba pozor a podobne.

Dospelým sa nesmelo odporovať Takže zaťať zuby a držať hubu a krok. V hlave však išlo ,,nežeriem, hýbem sa, každý deň sa vážim, grciam jedlo celodenne, v noci sa budím na nočné mory“.

Dívam sa na svoje foto z detstva a často konštatujem, že som bola pekné decko. v rámci možností. Určite by som sa necharakterizovala ako tučniak, tak ako to robili ľudia okolo mňa.

BMI index bol vždy v norme. Keď som bola staršia, utešovala som sa tým, že aj Marylin by bola na túto dobu tučná.
Na výške som zhodila asi pätnásť kíl. Po rokoch som sa rozhodla, že seriem na váhu, vážiť sa nebudem a ak sa niekomu nepáči, nech sa mi do tej mojej veľkej riti onéee….. strčí.

Bola som spokojná, aj tak som bola stále tučniak, ale v mojich očiach to bolo v poriadku. Šesdesiat kíl vs stosedemdesiat cm je OK. A je! A módni stajlisti, nech vás aj trafí. Štyridsať kilová žena nie je žena. Tento kult je zlý. Veľa žien ním trpí, lebo sú predsúvané také ideály krásy, že máte chuť kočke povedať, že ,,cica, chod sa nažrať“. Nie najesť ale nažrať, pretože je to viac ako nutné.
Pokračovanie článku »

Samovražda žrebcom

kovalykĎalšia finalistka anasoft litery 2014, ďalšie štíhle dielko, čo mapuje jeden ľudský život. Dievča Karolínu sledujeme od štádia prenatálneho až do postmortálneho. Socialistické detstvo a zbabraná karpatskodemokratická dospelosť, príbeh milión. Ak by sa niečím neozvláštnil, škoda by ho bola vôbec napísať. Dieťa preto dostane do vienka zvláštnu schopnosť rozoznávať pod povrchom súčasných tiel staré duše. Kráľovné, bojovníčky, staré indiánky, zmyselné Indky, egyptskí kňazi, či len kamene a ničota, to sú tí pradávni paraziti za oponou z mäsa a kostí.

Keďže by jedna podivná vlastnosť neutiahla dej, ktorý má ambíciu byť viac, než len krátkou poviedkou, treba ďalšiu ingredienciu. Treba pridať kone. Kone sú nádherné, kone sú vnímavé, kone dojmú. Hlavná hrdinka spolu s priateľkou Romanou nachádza v jazdiarni útechu, tak potrebnú pri pohľade na marazmus rozostavaného sídliska, kde nútene žijú, na život pomaly pustnúcej matky, či v druhom prípade brutálneho otca. Keď sa Karolína dostane k tréningu voltíže, akejsi gymnastiky na konskom chrbte, nájde zmysel života, objaví dokonca doteraz skrytú vlastnú starú dušu, cirkusovú krasojazdkyňu. Dáma na koni potrebuje potlesk a publikum, dovtedy žije, dovtedy kvitne.
Pokračovanie článku »