Veľká noc je najkrajší sviatok v roku. Krajší, ako Vianoce

vesele

Ženy všeobecne nemajú rady Veľkú noc. Ja ju mám zo všetkých sviatkov najradšej.

Ako mladé dievča – už je to za nami, nemala som rada veľkonočné sviatky, podobne ako všetky moje príbuzné a kamarátky. Čoby tínedžerka očakávala som príchod šibaniachtivých spolužiakov, tasiacich korbáče, Pitralony a nivočiacich rodičovské koberce litrami povylievanej vody. Spolužiaci neprišli ani raz, spomínam si na nejakého syna predškolského veku susedy z neviemktorého poschodia s igelitkou a výrazom lačným po kindervajci a piatich vtedy ešte korunách. V škole som sa nemohla chváliť počtom modrín po korbáčoch, čo by mohlo byť zárodkom budúcich depresívnych stavov, keby na tom neboli aj ostatné spolužiačky podobne. Jednoducho, naši chalani boli leniví a šibať spolužiačky nechodili. Zato o pár rokov neskôr, čoby už stredoškoláčka s frajerom z dediny, som si užila šibačky a hlavne oblievačky viac, než mi bolo milé. Vedrá vody, vyliate na hlavu hneď po otvorení dverí, boli to najmenej. Ničím výnimočným neboli ani kúpačky vo vani plnej studenej vody, do ktorej ma mládenci preniesli priamo z postele ešte v nočnej košeli… A po vysušení a prezlečení ešte raz… S pribúdajúcimi rokmi šibačov ubúdalo a keď môj drahý syn vyrástol natoľko, že nepotreboval sprievod matky, aby sa prepravil za šibaniahodnými dievkami a žienkami, začala som vnímať Veľkú noc inak, ako nutné zlo. Odkedy chlapec chodí šibať sám, Veľká noc je pre mňa sviatkom a nie niečím, čo treba pretrpieť. Viac

Tom Fox: Dominus

dominus

Už dávno som nebola tak naštvaná, ako po prečítaní tejto knihy.
Viete, keby to bola somarina, tak ju niekde v tretine prestanem čítať a viac po nej neštekne pes. Toto bolo zákernejšie.
Totiž – od začiatku ma Dominus bavil a vôbec nie preto, že ho vydavateľ prirovnával k bestsellerom Dana Browna (nemalo ma to vlastne varovať?). Spisovateľ Tom Fox skrátka použil na čitateľa niekoľko zaručených lapiek. Príbeh situovaný za nám nedostupné vatikánske múry. Dobre vybratú dvojicu hrdinov, ale zase nie je príliš ideálnu. A do tretice detektívny príbeh s tajomstvom, ktorého odhalenia sa takmer neviete dočkať. Dej mal navyše správnu dynamiku, čo je v takomto type literatúry základ úspechu.
Fakt som sa na to každý večer tešila.

Lenže dnes, pár hodín po prekonaní cieľa, som nahnevaná. Nič z toho, čo čitateľ unavený všedným životom od dobrej oddychovky očakáva, sa nekonalo.
Žiadne vysvetlenia, žiadna katarzia. Len strieľačky ako v béčkovom filme. Autor sa s vysvetľovaním tajomstva v príbehu nebabral. Úplne zbabelo zvalil jeho riešenie na… (ak nechcete vidieť pointu, zakryte si pri nasledujúcej vete oči).
Vyriešil ho lacným zázrakom. Žiadne spokojné výdychy čitateľa, že všetko zapadlo do seba ako ozubené kolieska. Zlé zmizlo (alebo ho zastrelili), všetci sú happy. Hotový raj na zemi.
Škoda.

Viac

Do riti, ako ďalej? (II.)

adoritiTakú opicu sme nemali ani na po skúške z rímskeho práva, povedal Malý Robo bývalému spolužiakovi Gazdovi. Koľko to vlastne visíš? Položil napokon otázku, na ktorú Gazda čakal už od ranného telefonátu.

Hmm, to nie je práve málo, zareagoval Malý Robo, a nedal znať, že Gazda povedal o dosť menej, ako mali o Gazdových záväzkoch zistené oni. Asi mu bolo blbé priznať celú pravdu – ale prečo by s tým mal začínať práve teraz? S nami to splatíš skôr, nechal Malý Robo zaznieť do priestoru na úrade vlády. Malému Robovi cinkla smska od redaktora Nového času, stojaceho pred úradom vlády, tak sa s Gazdom rozlúčil – s Andrejom je to už preddohodnuté, vy sa potom pridáte, len nesmiete vyzerať ako nedočkaví, aby ste neprišli o voličov, zasmial sa Malý Robo a potľapkal Gazdu po zvesených plieckach.

Muszalj megtartanod nyolc kepviselot, musíš udržať osem poslancov, započul ešte Béla v telefóne, kým na druhom konci zložil Oszkár. Béla predtým skúšal vysloviť pochybnosť, či sa mu nerozpadne klub, ak Slováci nebudú ochotní podporiť Fica vo vláde, ale Oszkár ho upokojil, že odchod troch určite zvládnu, viac ich aj tak nebude, poznáš ich, upokojoval Bélu jeho šéf. Osem nám bude stačiť, navyše potrebujete aj klub. Rado tiež zaručuje výraznú väčšinu klubu v prospech vlády oligarchov, Okrem Beblavého je neistá už len jedna poslankyňa, rozptyľoval Bélove obavy milionár zo Žitného ostrova. S Andrejom je to už preddohodnuté, vy sa potom pridáte, len nesmiete vyzerať ako nedočkaví, aby ste neprišli o voličov, dopovedal Oszkár a Béla napokon kapituloval.

Kocky sú teda hodené.
Viac

A do riti (1)

adoritiA do riti, povedal oligarcha Jaroslav, keď uvidel na obrazovke výsledky exit pollu pre televíziu Markíza, tak ten volič, to povrchné hovno, to predsa len urobil. Vylial whisky, nalial si tequilu, lebo potreboval triezvu hlavu, a začal obvolávať ďalších oligarchov. Postupoval podľa zoznamu, ktorý si vytvorili pred štyrmi rokmi na utajovanom stretnutí na zámku Herálec – vyšlo to vtedy, malo by aj teraz, keď ide ešte o viac, niektorým aj o všetko, uškrnul sa Jaroslav a tešil sa najmä na reakciu Robovho Pandúra.

A do riti, povedal Veľký Robo, keď uvidel na obrazovke výsledky exit pollu pre televíziu Markíza, až takto to nikto z nás nečakal, vyťukal na mobile rýchlu voľbu s číslom jeden a v duchu rozmýšľal, ako čo najlepšie krstnému otcovi predložiť ďalší postup a koľko ho to bude stáť.

A do riti, povedal Malý Robo, keď uvidel na obrazovke prvé výsledky parlamentných volieb – ešteže sme tú Kotlebovu stranu nezrušili, ako niektorí naši navrhovali, takto nebudeme najväčší prúser volieb.
Viac

Ben H. Winters: Posledný policajt

Posledný policajt

Viete si predstaviť, čo by ste robili, keby ste mali pred sebou šesť mesiacov života?
Nemyslím len vy osobne. My všetci na Zemi.
Asi vám ako prvé napadne, že by ste si to poriadne užili. Nechali by ste robotu robotou a odcestovali niekam strašne ďaleko. Povedzme na Bahamy. Tam by ste prehajdákali všetky prachy. Možno by ste sa strašne opili a možno by ste konečne prefackali šéfa, čo vám odjakživa pil krv. Má to však háčik. Jednak by sa vykašľali na robotu aj obyvatelia Bahám, a tak by vám ani nemal kto namiešať drink s dáždničkom. A ani s tým fackaním by to nebolo také jednoduché, lebo však každý raz niekomu v živote stúpil na otlak, takže možno by stál zase niekto v rade aj pred vašimi dverami. Nakoniec, načo by sme sa mlátili, keď to o pol roka stratí zmysel úplne všetko?
Zaujímavý pohľad na túto (dúfajme) hypotetickú situáciu prináša Američan Ben H. Winters, ktorý vo svojom bestselleri tvrdí, že ľudstvo predsa len celkom rozum nepotratí. V jeho Poslednom policajtovi sa vlády tohto sveta v záujme pokojného “dožitia” občanov rozhodnú potrestať každý trestný čin a nepotrebujú pri tom nič viac ako zdĺhavý súdny proces. Vy by ste chceli stráviť svoje posledné dni v cele kvôli hlúpej krádeži?
To je ale len jedna z mnohých stránok života spoločnosti, ktorá sa dozvie, že na našu planétu sa nezadržateľne rúti asteroid Maia, pred ktorým sa nedá ujsť.
Viac

Toto nie je recenzia na Škandál v lepšej spoločnosti

Škandál v lepšej spoločnosti-obálkaNemôže to byť recenzia, pretože priateľom recenzie nepíšem, mohli by ma obviniť zo zaujatosti. Čítať , frflať alebo chváliť, to mi môj osobný kódex našťastie nezakazuje.

Lepšia spoločnosť z názvu knihy by nemala byť vulgárnym slovným spojením. Žiaľ, akosi sa nám posunuli pojmy a ovplyvnení Smotánkou a sociálnymi sieťami si pod tým predstavíme zmes mužov s vplyvom a prostriedkami a umelohmotných žien, odsatých, pripumpovaných a stále pripravených. Ponuka a dopyt, lov a ambície, všetko zbytočné šup pod kolesá a na odpadovú skládku. Toto ale nie je skutočná dobrá spoločnosť, toto sú ambicouzi, ako svojho času napísala spisovateľka Zdena Frýbová. Dobrá spoločnosť je morálna elita, s charakterom, integritou, vzdelaním, istou mierou zdržanlivosti. S tuto vzácnou odrodu sa v knihe dua Adriana Macháčová – Róbert Dyda nestretneme.

Autori vytvorili príbeh, ktorý vyzerá ako keby ho písali na základe skutočných udalostí. Žiaľ, realita je rovnako hnusná, ako ľudské charaktery ich postáv, často omnoho horšia. Príbeh ambiciózneho advokáta, lídra novej strany, ktorá má nakročené k významnej pozícii po blížiacich sa voľbách, je príbehom mnohých rýchlokvasných strán v našej krajine. To, že naspeedovaní muži potrebujú ako jeden z dôkazov svojej superiority aj trofejnú milenku, je samozrejmé. Zasa viď denná tlač. To, že manželka je často vyblednutý tieň s ústami v tvare depresívnej podkovy, je tiež dostatočne fotograficky zaznamenané. Hromada príživníkov, závistlivcov a polobláznov sa okolo tých mocných vznáša ako muchy nad …. veď vieme.

Viac

Slovenský volič, záhadná čierna skrinka

Person voting
Person voting

„Prečo ľudia volili tak, ako volili? Prečo milovali a potom zase opúšťali politické strany a ich lídrov, aby si vzápätí našli nových? Aké vzorce volebného správania sa na Slovensku vynorili a aké boli a aké sú profily voličov rôznych strán? O volebnom správaní sa v uplynulých rokoch napísali stovky štúdií a analyzovali tucty výskumov. Napriek tomu ostáva slovenský volič v mnohom záhadnou čiernou skrinkou, klbkom ťažko pochopiteľných motivácií, neraz skôr príkladom pre psychoanalytika ako sociológa.“

Napísala sociologička Oľga Gyarfášová v texte Voľby a voliči, uverejnenom v roku 2010 v publikácii Kde sme? Mentálne mapy Slovenska (IVO, Kalligram 2010). Teda ešte pred voľbami v roku 2010, ktorými sa dostala k moci vláda Ivety Radičovej. Odvtedy prebehli na Slovensku ešte troje parlamentné voľby (2010, 2012 a 2016) a už teraz sa teším, ako budú sociológovia a politológovia a filozofi a analytici a psychoanalytici a komentátori písať o rozhodnutí slovenských voličov v marci 2016.

S touto licenciou na porovnateľný neúspech začudovaného Janka – v pozícii športového redaktora a zostavovateľa prílohy O knihách v denníku Sme – si dovolím ponúknuť niekoľko krátkych poznámok a postrehov – navyše, veľmi sa mi hodia do relácie Rádia Lumen Zaostrené, kde budem v pondelok 7. marca s Janom Baránkom glosovať, čo sa (nám) prihodilo v tú sobotu 5. marca.

Na úvod sa budem citovať, lebo nič výstižnejšie som sa doteraz nedočítal – „keby som to mal zjednodušiť, tak poviem, že štandardné strany dlhodobo srali na voličov a oni sa teraz vysrali na štandardné strany“ (čím myslím strany ako KDH, Most-Híd, SDKÚ – DS, Smer – SD). Áno, aj Smer začleňujem medzi strany, na ktoré sa vysrali ich voliči – pád z 1 milióna 134 280 hlasov v roku 2012 na 737 481 v roku 2016, t.j. o 396 799 voličov menej, sa inak pomenovať nedá.

A ešte, žeak najviac získali tí, čo najviac odmietali Fica, pochopia to tí, čo chcú s ním ešte stále vládnuť“?

A ešte, že máme na výber dva zlepence (čo konštatujem s osobitnou chuťou – Ficov a Sulíkov). Že preferujem ten Sulíkov zlepenec, je snáď pochopiteľné.
Viac