Sedeli sme v krčme a liali do seba ďalšie pivo. Obaja trošku pripití, trieskali pohármi po stole a smiali sme sa. Najprv sme sa bavili o šoškovkách, potom o okuliaroch a nakoniec sme si všímali čašníčku. Vlastne, ono to nebolo nakoniec, ale celý čas. Luskali sme veselo o tom ako nám fyzikárka na strednej škole čítala Alberta Einsteina a ja…
Sedel som v práci a olúpal si mandarínku. Spomenul som si na detstvo. Kedysi behával po Košiciach malý Martin a možno bol aj dobrý. Olúpal si mandarínku a kôru nechal vysušiť na papieri. Napadlo mi to aj vtedy, veď mi bude moja pracovná miestnosť voňať. Vonku aj tak boli oranžové stromy. Ktosi mi zaklopal na dvere. „Máš návštevu.“ A bola…
30. októbra 2012
Čas plynul a my sme sa medzi sebou častejšie budili. Ja vlastne ani neviem kto si ku komu doniesol veci. Spoločne sme si prali spodné prádlo, či iné drobnosti. Utierali sme sa do spoločných uterákov a jedli zo spoločného krajca chleba. Z nejakého dôvodu sa nám to zapáčilo, dokonca sme na seba preniesli aj svoje slabosti. Volala ma posledným romantikom…
Ja neviem čím to je, ale na jeseň človeku prídu do hlavy spomienky a má chuť o nich rozprávať. Sedieť v pivnici, piť medové pivo, voňať cesnakový chlieb a syr jesť o dušu. Na jeseň sa možno povrávajú príbehy, lebo sa vtedy aj konali. A ja mám jeden príbeh, o ktorom túžim rozprávať. Tak sa posadajte okolo misy pirohov a…
Kráčal som z práce domov a myslel na to, čo ma bude o pár týždňov čakať. Prídu svätomartinské hody a to bude kopec radosti. Husacina a vychladené pivo. Vôňa pagáčov a oškvarkov a isto aj nejaké neposedné dievča, čo sa bude chcieť vykrúcať a zlostiť moje kútiky pri smiechu. Ako som tak kráčal z práce, bola hrozná hmla. Zeleň už…
Ráno som sa zobudil čerstvý, oblečenie hneď pri posteli a ja som sa usmial. Spomenul som si na to, čo som včera vyvádzal, ako sme rumázgali cestou zo šenku a ako sme odprevádzali dievča. Páčila sa mi, inak by som sa pri nej neperdvádzal. Niektorých vecí sa človek nezbaví, ostanú v ňom. A ona sa mi páčila celý večer. Hádzali…
18. októbra 2012
Všetci sme boli kedysi deti, chodievali sme na banány v čokoláde a nosili rozgajdanú košeľu v nohaviciach. Milovali sme cukrovú vatu a pery sme mali polepené od všeličoho. Jedli sme piesok a stromy voňali lepšie ako mamine buchty. Ja som nosil modré tričko a ona farebné šaty. Ani neviem čo som si na nej všimol ako prvé. Človek nevedel ani…
Vždy som sa nechal nachytať na Majine: Čo z teba mám? Všetko nechávaš len na mňa, pánko má navarené, opraté, upratané… Skúsil som nakúpiť: Načo si doniesol špicatú ryžu, kto to bude jesť? Povysával som: Vieš čo, daj sem ten vysávač. Nemôžem sa na teba pozerať, zostáva za tebou viac špiny, než pred tebou. Umyl som riad: To čo tu je…
Pondelok 23. apríl 2012 „Čo má toto znamenať?“ otŕča mi Miro pred nosom biele boxerky s čiernym playboy zajačikom. Vyprsknem. „Uf, aké sexi!“ „Tak tebe je to ešte aj smiešne, Jela!“ zhrozí sa a nafúkne ako holub pri dvorení. No on má sotva takýto úmysel. Vyzerá skôr akoby sa chcel pustiť do súboja. Našuchorí si pierka a zahrvolí: „Kde sa…
Hana sa uprene zadívala na svoj odraz v zrkadle. Mala dni, kedy sa toho pohľadu bála. Oči zodvihla ledva do polovice, vždy iba po miesto, kde jej na krku divo pulzovala fialová tepna. Vyššie nikdy nešla, pretože si myslela, že znova nájde tú neznámu tvár stareny s veľkými vystrašenými očami. Zakaždým sa jej z nej prevrátil žalúdok celkom naruby. Mávala…
Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info
Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.