Jo Nesbø: Smäd

Mám s ním dva problémy.
Za prvé neviem, ako ho skloňovať. Myslím Nesbøa. Alebo Nesboa… Nesba… nič z toho nevyzerá k svetu. A to si radšej ani neprestavujem, žeby som nedajbože išla niekam s Nesbom… Nesbøom… nikam spolu nejdeme a basta.
Druhý problém spočíva v mojej poriadkumilovnosti. Každú sériu musím čítať pekne po poriadku, takže som si radšej počkala, kým u nás vydajú úplne prvý príbeh detektíva Harryho Holea. To už ale všetci šaleli, aký je to parádny autor, predháňali sa v chválach, akoby išlo o rockovú hviezdu, a nie o chlastajúceho chlapa v strednom veku, s ktorým sa neradno kamošiť, lebo vám rovno môžu vystrojiť pohreb. A tak sa stalo, že kým som sa dočítala k údajne najlepším častiam série, už ma to prestalo baviť. Život je príliš krátky na to, aby som strácala čas niečím, pri čom tak trochu trpím, a teda rovno priznávam, že som sa s Harrym Holeom rozlúčila po piatej Diablovej hviezde.

Neviem, či to bolo božie vnuknutie alebo moja blahosklonnosť, čo ma primäli pustiť sa do najnovšieho Smädu.
A bol to dobrý nápad. S potešením som zistila, že od môjho posledného stretnutia s Harrym Holeom sa jeho osobný život celkom upokojil, a že jeho kamoška Rachel počas tých častí, ktoré som nedočítala, všetky tie jeho vyšetrovania prežila. Dokonca sa z nej stala pani Holeová. Živý a zdravý je aj jej syn Oleg, akurát nám trochu povyrástol a práve kráča v stopách svojho nevlastného otca. Vyzerá to aj na koniec kamarátstva Harryho s alkoholom – ono tie jeho delirické zatmenia ani náhodou neboli zábavné.
Bez straty kvetinky to tých päť častí, ktoré  nepoznám, prežil aj Ståle Aune, Harryho priateľ a neprekonateľný policajný psychológ. Hádam neprezradím veľa, keď poviem, že práve v jedenástej časti série bude v prípade tohto psychológa platiť osvedčené príslovie o bosých obuvníkových deťoch.
Vyzerá to teda na idylku.

No dobre, viem, že na idylkách dobré detektívky nestoja. Máme tu vraha, dokonca sériového. Ten vrah sa vám vyžíva v nápojoch, ktoré by sa pokojne mohli volať Bloody Mary, keby to nebolo príliš morbídne. Dievčatám totiž pije krv, čo nie je veľmi dobrý spôsob, ako skončiť svoj život.  Je to však moderný vrah. Svoje obete zháňa prostredníctvom tinderu, čo je vlastne zoznamka cez internet, teda niečo ako náš „partner na úrovni“ alebo skôr „pokec“. Spotrebu má vysokú, takmer šesť litrov krvi denne.

Na policajnom oddelení to už príliš nespoznávam. Vyšetrovateľkou je Katrine Brattová (vygúglila som si, že ju Harry pozná od siedmeho Snehuliaka). Sekunduje jej nie veľmi sympatický Truls Berntsen (pribudol v ôsmom Pancierovom srdci) a ako záporák  sa javí aj policajný prezident Mikael Bellman s rovnakým dátum „zrodenia“. Nováčikom tímu je sebavedomý mladík s bielymi zubami Anders Wyller, no nemilujte ho.

Obsah knihy si asi viete predstaviť – vraždenie, hľadanie stôp a minimálne jedna akcia, pri ktorej už-už máte páchateľa v putách a on vám ufrngne. Presne tak, ako sa to v kvalitnej detektívke žiada. Čo ma ale príjemne prekvapilo, bola jedna celkom milá Nesbøova… Nesbova… skrátka autorova finta. Spočíva v tom, že opisuje nejakú scénu, v ktorej sa už celkom dobre orientujete. Tešíte sa, že máte predstavu o postavách, čase a mieste. Lenže nie. Autor si z vás strieľa a má v hlave úplne iné postavy a miesta. Niekedy sa tešíte, lebo vďaka tomu nezomrie vaša obľúbená hrdinka, ale úplne cudzia dáma. Okej, sú to len literárne postavy, nad ich smrťou plakať vari nebudeme, ale čitateľa to aj tak poteší. A tak som si ani nestihla všimnúť, že som sa do knižky ponorila tak, že o nejakom utrpení nemohlo byť ani reči. Harryho Holea definitívne milujem (sorry Rachel).
A hádam si dočítam aj tých päť nedotknutých častí.

Do čítania, priatelia.

Jo Nesbø: Smäd, Ikar 2017

bux-325x52

Diáda

Diáda - počet článkov 111 .

Táto autorka je tu inkognito. Keby niečo, tak ste ju tu nevideli...

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments