Ready Player One – Hra sa začína

Dám vám test. Don´t worry, je krátky:

Aké zvuky by ste počuli
pri prehrávaní magnetofónovej kazety
s nápisom Pac-man?

Do ďalšieho kola postupujú všetci, ktorí aspoň matne tušia, čo je magnetofónová kazeta. Druhá otázka:

Vieš nájsť 42 rozdielov medzi pojmami
Star Wars a Star Trek? 

Ak neviete, dostanete ešte jeden život.

Prečo práve 42?

Budem milosrdná, vyhrali ste všetci. Len som vás chcela uviesť do spôsobu, akým sa odvíja dej knihy Ready Player One.
Spisovateľ Ernest Cline v nej nevymyslel nič svetoborné. Ide o klasickú naháňačku za pokladom, pri ktorej treba bojovať, plniť úlohy a prejaviť zručnosť, inteligenciu a vedomosti. Poklad je až neskutočne skutočný – ide o dedičstvo po miliardárovi Jamesovi Hallidayovi, ktorý je strojcom virtuálnej siete OASIS. Pri jeho hľadaní však nemusíte ani len vstať z kresla – vlastne v ňom sedieť musíte. Súťaž sa odohráva po roku 2039 a v nej všetko funguje zásadne vo virtuálnej realite. Opäť nič špecifické, Matrix tu už stotisíckrát bol a pochmúrna budúcnosť, v ktorej chýba ropa, jedlo či medziľudské vzťahy, je už hádam povinnou výbavou sci-fi literatúry.

Na jednej strane sú tu teda „dobrí“, v tomto prípade nezávislí súťažiaci, tzv. lobovci. Nemajú peniaze ani svetlú budúcnosť, sú však fanúšikmi počítačových hier a usilovne študujú všetky detaily Hallidayovho životopisu z osemdesiatych rokov 20. storočia, v ktorom to všetko začalo – nikdy totiž neviete, či nie sú kľúčom do ďalšieho levelu.
Hádajte, kto je na strane zla? Netreba dlho premýšľať – iste to musí byť niekto z nejakej strašnej bohatej korporácie , kto chce ovládnuť svet a neštíti sa pri tom porušovať pravidlá (a nie, tentoraz s tým nemá nič spoločné ani Soros, ani slobodomurári, ten niekto sa volá Nolan Sorrento).

Netreba zabudnúť ani na novodobejšie klišé. James Halliday je nerd a čudák s Aspergerovým syndrómom čoby výbavou všetkých géniov počnúc Sheldonom Cooperom, končiac Andym Warholom (leda by to boli mimozemšťania, ktorým zničili planétu).
Hlavná postava Wade tiež nezačal svoj život úspechom – sirota bez kamarátov a sociálnych zručností býva v gete naskladanom z kôpky karavanov u nevrlej tetky. Trávi čas pozeraním starých filmov a hraním hier. Jeho šťastné ja má na sebe navlečený mundúr so senzormi – vtedy sa už nevolá Wade, ale Parsifal. Vo virtuálnom svete je hviezdou odvtedy, čo našiel prvý kľúč k Hallidayovmu rozprávkovému pokladu a jej jasné, že sa za to stane tŕňom v oku nejedného lovca pokladu.
K tomu treba pridať zopár ďalších lobovcov skrývajúcich sa za dokonalé avatary, ktoré majú až príliš ďaleko od reality. Pokojne sa môže stať, že tvoj najlepší kamarát je v skutočnosti dvestokilová starenka, ktorá žije v kutlochu s desiatimi zapáchajúcimi mačkami (pochopiteľne fabulujem, hádam by som vám neprezradila pointu, že?).

Pýtate sa, prečo by vás Ready Player One mal chytiť za srdce, keď tu všetko v nejakej podobe bolo? Ernest Cline opäť použil starú overenú metódu. Pochopil, že ak do známej šablóny dosadí zručne porozprávaný príbeh, osladí ho láskou, retrospektívou a nostalgiou, namieša koktail, po ktorom sa len oblizneme. Mňam.
Čo sa týka mňa, viem isto, prečo som knihe podľahla. Kto by odolal, keď sa v texte objavujú odkazy na hudbu, či staré dobré filmy z rokov dospievania? Ach, tie časy, keď ste ako oko v hlave chránili tretiu kópiu Terminátora, hoci Sarah O´Connor na nej už trochu sčervenela. A ten pocit, keď ste prvý raz zdolali všetky úrovne Perzského princa… pixely boli vtedy také veľké, že aj koleso vyzeralo ako kocka a sny o celosvetovo prepojenej sieti boli absolútne sci-fi.
Autor sa navyše veľmi pekne pohral aj s detailami z budúcnosti. To, že budeme mať na sebe špeciálne obleky so senzormi, to už poznáme, ale detaily z vykonávania osobnej hygieny sú niečím, na čo myslí len máloktorý autor vedeckej fantastiky (áno, je to prízemná téma, ale priznajte sa, že aj vás z celej prehliadky hradov a zámkov najviac zaujíma, kam chodili ich obyvatelia na záchod). Veciznalí čitatelia si navyše zgustli na niektorých vydarených fikciách – ak ste našli tých 42 rozdielov z úvodného testu, tak pochopíte, prečo ma tak pobavil fakt, že staručkého Wila Wheatona zvolia v budúcnosti na čelo OASIS-u.

Preklad má na svedomí Michal Jedinák. Bol to od vydavateľstva dobrý ťah – kniha obsahuje niekoľko stoviek odkazov na reálne existujúcu science fiction a fantasy produkciu, čo by mohlo raz-dva skĺznuť do nezrozumiteľnej podoby, ak by sa názvy prekladali mechanicky bez znalosti problematiky (stačí si spomenúť na niekdajšiu snahu distribútorov uviesť Blade Runner ako Ostré komando).

Urobme si malú rekapituláciu a povedzme si, komu by sa Ready Playe One mohol páčiť.
Vyrastali v 70. alebo 80. rokoch?
Máte síce menej rokov, ale ste nerd a počítačový fanatik?
Ste milovníkom fantázie a sci-fi?
Radi čítate svižné a dobrodružné romány?
Milujete príbehy, v ktorých láska a pravda vyhrá nad zlom a lžou?
Ak ste aspoň raz odpovedali áno, viete, čo si zbaliť na dovolenku.

Ernest Cline
Ernest Christy Cline 
prišiel na svet v Ohiu v rovnakom roku ako jeho postava James Halliday (v knihe ho nechal umrieť ako 67-ročného, ale to si skontrolujeme až okolo roku 2039). Narodil sa v zapadákove s 25 kostolmi a 1 knižnicou, v dosť krutých časoch bez MTV a počítačových hier.  Matka ho navyše pomenovala po jednej z bábok Mupett show, čo iste každý uzná, neboli práve najlepšie vyhliadky do života. Bol však až príliš životaschopný – keď ročného Ernieho vytrhlo z rúk matky akési tornádo, takže ho našli ležať na kôpke haraburdia o 300 metrov ďalej, chýbala mu iba ľavá ponožka.
V detstve bol nútený navštevovať verejnú školu, navyše v príšernom oblečení (ako príklad možno uviesť nohavice s rôznofarebnou ľavou a pravou polovicou). Akoby toho nebolo dosť, v nedeľu ho navliekali do obleku, čo na ňom zanechalo príšerné (zväčša duševné) jazvy. Nečudo, že keď dostal svoje prvé Atari 2600, podľahol závislosti a trávil dni v samote s akýmsi Basicom (pramene neuvádzajú, či to bol rovesník alebo nie).
V puberte nakrátko odbehol ku gitare a so svojimi troma akordmi sa takmer stal rockovou hviezdou. Navyše začal kultivovať svoj zmysel pre módu osemdesiatych rokov (dal si narásť dlhú ofinu padajúcu do čela) a za 300 dolárov si obstaral svoje prvé ošarpané auto.
Temné obdobie uzavrel na oddelení technickej podpory akejsi počítačovej firmy (v našom románe potrestajú hlavného hrdinu za neplatenie dlhov podobným spôsobom).
Potom prišiel úspech – v roku 1998 napísal filmový scenár o obsedantných fanúšikoch Hviezdnych vojen Funboys a Hollywood po ňom kupodivu chňapol. Nakrútili ho síce až o desaťročie neskôr, ale Ernest si za honorár kúpil aspoň poriadnejšie auto. Až v roku 2010 nastal čas na prvý ozajstný román (to je ten, o ktorom sa tu píše), na ktorý si urobil chúťky akýsi Steven Spielberg, no hoci od jeho vydania už uplynulo pár rokov, stále sme ho v kinách nevideli (stránka IMDB uvádza rok 2018). Cline však nezaháľal a od roku 2015 sa na nebi bestsellerov vyhrieva aj jeho druhá riadna kniha Armada.
A aké auto má Ernest Cline dnes? Videli ste trilógiu Návrat do budúcnosti? Tak presne také.

Zdroj:  www.ernestcline.com

 

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť