Ďalšia brutálna „lahôdka“ z pera majstra psychotrilerov je už na pultoch kníhkupectiev vďaka vydavateľstvu Tatran a prekladu Andreja Záhoráka. Nevedela som sa dočkať. Všetky Fitzekove romány som doslova zhltla na jedno otvorenie knihy. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Jednoducho som nedokázala knihu odložiť, kým som neotočila poslednú stránku. Vždy si vychutnám aj netradičné poďakovanie autora. Tentoraz ho vyjadril formou pitevnej správy.
Sebastian Fitzek si v prípade tejto knihy prizval na spoluprácu najznámejšieho nemeckého súdneho lekára a medzinárodne uznávaného odborníka v oblasti forenznej psychológie Michaela Tsokosa. Jeho rady týkajúce sa práce v pitevni dodali Izolovaným poriadnu šťavu a uveriteľnosť.
Hlavu mŕtvej nasmeroval tak, aby v otvorenej ústnej dutine videl malú medzeru presne nad okrajom chýbajúcej hornej čeľuste. Priložil tam dláto, aby zväčšil otvor. Potom z lebečnej spodiny pinzetou vybral malé cudzie teleso, ktoré videl na röntgenovej snímke.
„Nie je to náboj. Vyzerá to ako železné puzdro,“ zamrmlala Yaová.
Nie. A nie je to ani úlomok.
Izolovaní sa u mňa po dočítaní zaradili na prvé miesto v rebríčku kníh autora. Vybojovali si aj ďalšie prvenstvá, a to v brutalite, napätí a dynamike deja. Nevediac, do čoho idem, som urobila chybu a kdesi v polovici knihy som sa rozhodla, že si obalím nervy čokoládou. A to som nemala robiť. Viete si predstaviť prečo. Detailné opisy nazerania do mŕtvych ľudských tiel vám žalúdok na pokoji nenechajú v žiadnom prípade.
Konečne sa dostávam k načrtnutiu deja. Ilustrátorka Linda utiekla pred svojím ex na ostrov, ktorý sa vďaka silnému orkánu mení na nedostupné miesto. Stále však nemá pokoj a cíti, že na ostrove nie je sama. Vydesená uteká z domu a na pláži nájde mŕtvolu muža. Muž mal pri sebe tašku a v nej zvoniaci mobil. Linda ho zdvihne a to nemala robiť. Ozve sa jej súdny lekár, ktorému niekto uniesol dcéru a odkaz na jej záchranu našiel v lebke brutálne znetvorenej ženy pri obhliadke na patológii. Nachádzal sa tam totiž lístok s dcériným menom a telefónnym číslom zavraždeného muža. Patológ uprosí Lindu, aby mu pomohla. Lindinou úlohou je urobiť obhliadku tela nájdenej mŕtvoly, či sa tam nenachádzajú ďalšie indície. Začína sa boj o záchranu dievčaťa.
Autopsií je v románe niekoľko. Patológ inštruuje Lindu len telefonicky, pretože orkán stále zúri. Ona plní svoje úlohy v pitevni na ostrove. No stále sa necíti a ani nie je v bezpečí. Poviem vám, napätie sa dalo krájať! Opisy pitiev, vrážd, napadnutí a úmrtí sú veľmi detailne napísané. Bŕŕŕ… Tipovala som páchateľa, no Fitzek čitateľom nedovolí odhaliť vraha skôr, ako chce on. Hrá s čitateľom nervydrásajúcu hru až do úplného záveru. Konečné rozuzlenie a vysvetlenie je pre mňa vždy šokujúce.„Čo ak ma indície nemajú priviesť k mŕtvolám, ale k ľuďom, ktorí sú ešte nažive? Čo ak som našiel prvú indíciu týkajúcu sa Erika neskoro? Čo ak sme sa stali súčasťou zvrátenej a zároveň dobre premyslenej hry a v tele, ktoré leží pred vami, sa skrýva meno obete, ktorú ešte môžeme zachrániť?“
Strach je ako zle vycvičený bojový pes. Keď zacíti krv, neudržíte ho na vôdzke. Keď je človek vystavený smrteľnému nebezpečenstvu, okamžite sa objaví a zmení sa na intenzívny prírodný živel. V extrémnej situácii má človek iba dve možnosti – bojovať alebo utiecť.
Aj keď už je páchateľ jasný, čitateľ si stále nemôže byť istý. Veď ako, prečo, kedy…? Až v samom závere nám autori naservírujú logické argumenty a vysvetlí všetky zahmlené skutočnosti. Nemôžem nespomenúť jeho kritiku súdneho systému v Nemecku. Kniha obsahuje úryvky novinových článkov, kde sa dozvedáme, že sexuálne zločiny sú postihované nižšími trestami ako napríklad peňažné podvody. A to je veru silná káva!
Kedy vyjde ďalšia kniha? Sem s ňou! Sebastian Fitzek dokáže vyvolať neskutočnú hrôzu a napätie. A ja sa tak rada sem-tam bojím. Ale len v bezpečí svojej izby.
Napísali ste román Izolovaní s Michaelom Tokosom. Ako sa vám písalo vo dvojici?
Bola to veľmi pekná skúsenosť. K písaniu sme pristupovali bez márnivosti, platila zásada – lepšia myšlienka prebíja dobrú. Keby sme obaja trvali na svojich stanoviskách, mohlo to dopadnúť úplne zle.
Kde píšete najradšej? Potrebujete izoláciu od vonkajšieho sveta alebo je vám to jedno?
Potrebujem pekný výhľad. Práve nesúlad medzi desivými činmi, o ktorých píšem, a krásnym okolím, v ktorom sa nachádzam, ma inšpiruje. Preto sa môj písací stôl nachádza pri okne s výhľadom do tichej záhrady.Viac odpovedí zo zákulisia tvorby Sebastiana Fitzeka nájdete v rozhovore pre Magazín o knihách
Román bol v roku 2018 v Nemecku sfilmovaný.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments