Fitzek Cesta domov

Sebastian Fitzek Cesta domov

Ak by sa mala do jednej vety zhrnúť podstata nového románu Sebastiana Fitzeka Cesta domov, ktorý vychádza vo vydavateľstve Tatran takmer zároveň s originálom, najlepšie by bolo nechať prehovoriť jednu z jeho postáv: „Kontroluj každý krok svojej ženy, inak stratíš kontrolu nad vlastnými krokmi.“ 
Je sobota, krátko po 22. hodine.  Jules Tannberg vypomáha na dobrovoľnej tiesňovej linke, na ktorú môžu ženy zavolať, ak po ceste domov pociťujú úzkosť alebo možné ohrozenie. Pokojný a zvučný mužský hlas by im mal poskytnúť pocit bezpečia a privolať pomôcť v prípade pochybností. Ale prvý hovor, ktorý prijme je úplne opačný prípad. Klara už dávno nemala strach. Po živote plnom brutálneho násilia zo strany manžela, našla šťastie v náručí  milenca.  Aspoň si to myslela do okamihu, keď nezistila, čo sa nachádza vo vnútri jeho plávajúcej postele. Stala sa obeťou kalendárového vraha, ktorý jej oznámil dátum jej smrti – 30. november, do ktorého ostávajú už len dve hodiny.  Jules sa snaží mladú ženu upokojiť a zabrániť jej v zúfalstve, ale veľmi rýchlo zistí, že Klára nie je jediná, ktorej hrozí smrteľné nebezpečie.

Ak sa ti do tridsiateho novembra nepodarí ukončiť manželstvo s tvojím mužom, na úsvite ťa zabijem…

Fitzekove romány vychádzajú viac menej v ročných intervaloch a väčšinou v októbri nielen preto, že sa vtedy koná frankfurtská Buchmesse, ale obdobie prechodu jesene do zimy považuje za ideálny čas na čítanie. Aj keď nepracuje na viacerých knihách naraz, prvotné impulzy bývajú neraz staršie. Cesta domov vďačí za svoj vznik e-mailu, ktorý dostal pred desiatimi rokmi na adresu uvádzanú na konci svojich kníh od dobrovoľníčky na rovnomennej telefónnej službe, s tým či by to prípadne nebol zaujímavý námet pre nejaký jeho psychotriler.  Tiesňovú linku tohto typu iniciovala pôvodne priamo polícia v Štokholme. V Nemecku tento typ aktivít štát nepodporuje. Existuje ale dobrovoľnícka služba Heimweg Telefon (www.heimwegtelefon.net), v rámci ktorej môže na číslo 030/120 74 182  zavolať  ktokoľvek v piatok a sobotu od 20:00  do 3:00 a v nedeľu až štvrtok medzi 20:00 až 12:00 nasledujúceho dňa a trénovaní pracovníci mu urobia sprievodcu domov. Na rozdiel od knihy nie je obmedzená na ženy.

Nikdy nemeň víťaznú schému. Aj tak by sa dalo parafrázovať dávne pravidlo futbalového trénera Anglicka, ktoré zodpovedá spôsobu, akým Sebastian Fitzek úspešne dobýva nemecký knižný trh. Na čitateľa čaká divoká jazda rozprávaná z pozície dvoch hlavných hrdinov s nečakanými zvratmi v závere takmer každej kapitoly. Čím boli za čias Pavla Dobšinského Prostonárodné rozprávky, sú dnes psychotrilery, ktoré mávajú väčšinou dobrý koniec. Rovnako ako ich o vyše sto rokov starší predchodcovia, sú ale plné násilia. V rozprávke o vlkovi a Červenej čiapočke je každému jasné, že títo dvaja nepôjdu na romantické rande. Zožratie na konci vnímame tým pádom skôr metaforicky. Lenže spôsob, akým uvažujú niektoré z postáv Cesty domov o ženách, má ďaleko od rozprávky.

„Ženy sú ako plamene,“ filozofoval Martinov otec v synovej prítomnosti a Martin opakoval jeho slová tak často, že ich Klara poznala naspamäť. „Sú rovnako krásne a vyžarujú teplo, ťažko im odolať. Ale beda ti, ak sa s nimi zapletieš a dostaneš sa k nim príliš blízko. Spália ťa. Ženy využívajú telo muža a jeho dušu ako potravu. A keď ho zožerú a on ako muž úplne vyhorí, takto posilnené sa zmocnia ďalšieho. Ešte jasnejšie, väčšie a horúcejšie ako predtým zlákajú novú obeť.“ Klara zatvorila oči, ale slová, ktorými Martinov otec otrávil svojho syna, jej v hlave neutíchli:
„Môžeš urobiť iba jedno, aby si sa pred ženami ochránil: Nedovoľ, aby sa ich oheň príliš rozhorel. Nedaj im priveľa priestoru. Priveľa kyslíka. Vždy maj po ruke niečo, čím môžeš plameň znížiť, alebo ak bude treba, aj zadusiť, ak vieš, ako to myslím.“
***
„Až dnes som pochopil, čo mi chcel povedať: Ženy treba držať pri zemi. V nutnom prípade musím zničiť ich sebavedomie, aby ony nezničili mňa. Tak ma učili odmalička.“

Cesta domov je najmä nemeckou kritikou označovaná za Fitzekovo najbrutálnejšie dielo. On sám sa ohrádza, že v minulosti prišiel už aj s drsnejšími scénami. Na začiatku románu cituje správy, podľa ktorých každá štvrtá žena v Nemecku zažila najmenej raz v živote fyzické alebo sexuálne násilie zo strany svojho partnera.  Ženy, ktoré mu boli v detstve vystavené zo strany rodičov, zažili v dospelosti týranie zo strany partnera trikrát častejšie. Citlivejšie vnímanie násilnosti vo Fitzekovej novinke spočíva najskôr v tom, že hoci autor neopisuje skutočné príbehy, je to pre niektorých čitateľov až príliš známa téma, než aby považovali scény ponižovania manželiek a matiek za čosi abstraktné.

Rebríček predajnosti ako aj recenzie nielen skalných fanúšikov ukazujú, že jeho publikum je s novým románom nadmieru spokojné. Možno sa Fitzek venuje vážnej téme literárne fastfoodovo, ale je to trojhviezdičkový kuchár, ktorý vie pokrm primerane žánrovo ochutiť a a podať ho priam na striebornom podnose. A vďaka svojej popularite určite dostane informáciu o možnej pomoci k ľuďom, ktorí ani netušili, že čosi podobné existuje. Z toho hľadiska možno len súhlasiť s tými, ktorí považujú Cestu domov za autorovo najlepšie dielo.

Sebastian Fitzek: Cesta domov. Tatran, 2020, preklad Zuzana Kovačiková

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť