Myšlienku napísať niečo o Súmraku mám viac-menej v hlave, odkedy som videl tretí filmový diel tohto pop-kultúrneho zjavu. Aj keď je to zrejme ako nosenie dreva do mora. Lebo ako vravel kedysi Július Satinský, načo nosiť drevo do mora, keď ho stačí odniesť do lesa.
So Súmrakom mám ale problém. Na jednej strane ako človek, ktorý strávil bolestivé dospievanie nenaplneným diagonálnym pohľadom skrz pol triedy na spolužiačku, úplne chápem aké muky minimálne mužská časť prežívala. Môj melancholický intelektualizmus taktiež nemá problém, keď ho vidí v knižných veľkonákupniach na vrchných rebríčkoch. K ženskej literatúre a literatúre pre ženy mám kunderovsko-truchlivý vzťah a moje intelektuálno sa búri len proti paknihám typu Chatrč.
Na druhej strane musím súhlasiť plus–mínus s čitateľmi, ktorých reprezentuje názor Stephena Kinga, že Meyerová je mizerná autorka. Z literárneho hľadiska sa vôbec nečudujem ľuďom, ktorí si vlasy trhajú po celú dobu, čo sú to schopní čítať. Či už zo štylistiky, dialógov, dejových zvratov a v neposlednej miere z brutálneho prerobenia doteraz zaužívaných pravidiel vampírizmu. A filmy na tom nie sú o nič lepšie. Natočené druhou ligou sa komerčne pohybujú okolo pokračovaní Doby ľadovej, ktorá je síce fajn, ale ďalší šušľajúci Sid by človeka asi už zahlušil.
Podľa mojej mienky ale Súmrak nie je ani literatúrou ani filmom. Súmrak je sen a posolstvo. Preto necháva tak málo ľudí chladným a skôr platí, že buď ho milujete alebo neznášate. Na sny sa nedá pozerať bežnými kritériami.
Keď sa spýtate nejakej zasnívanej fanynky, čo ju na ňom zaujalo, úplne dá bokom všetky výtky, ktorými Súmrak zasypávajú samozvaní „mienkotvorní“ recenzenti. Vysoko pravedpodobne bude vzdychať nad úžasným, pozorným a počúvajúcim Edwardom, ktorý je vždy v strehu. Vzhľadom na to, ako plocho je napísaná jeho večná láska, môže byť Bellou každá čítajúca, počúvajúca alebo pozerajúca sa žena.
A tu je práve podľa mňa háčik a memento celého Súmraku. Meyerová „kápla“ na to, že facebooková generácia má v bežnom živote úplne prazákladné komunikačné problémy. Muži nenapĺňajú ženám ich sny a náhradou im je v roku 1901 narodený upír, ktorý je vo všetkých bodoch dokonalý a ešte aj ten sex chce staromilsky až po svadbe. Problém je, že po zavretí knihy alebo odchode z kina natrafia nie že na rovného, ale na čo i len podobného, iba zriedkavo.
Ktovie čo príde po Súmraku. Neprekvapilo by ma, ak by sa opäť objavilo podobne blikajúce výstražné svetielko. Preto nehaňme ho a buďme mu vlastne vďační, že nás upozorňuje, že je tu nedostatok tých najbežnejších ľudských potrieb – komunikovať a mať rád. V budúcnosti s tým bude treba niečo robiť, lebo skúsenosť si nevygooglia. 🙂
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments