Tatran nelení a stará sa o našu duchovnú potravu nielen čo sa beletrie a rozprávok týka, ale po motivačných knihách Kaviareň na konci sveta a Návrat do kaviarne na konci sveta od Johna Streleckeho prichádza s bestsellerom New York Times pod názvom Nespútaná v preklade Simony Klimkovej. Autorkou je aktivistka, rečníčka, duchovná líderka a spisovateľka Glennon Doyleová. Začínala ako blogerka a úprimne sa delila o svoje osobné príbehy a postrehy o svete a živote. Blog Momastery sa stal senzáciou. Je preto samozrejmé, že sa vrhla aj na písanie kníh. Nespútaná je už treťou knihou.
V úvode tvrdí, že v desiatich rokoch začínajú deti upúšťať od toho, kým sú a stávajú sa tými, ktorých z nich chce mať svet. Začína sa oficiálny proces krotenia. Každý vyfasuje svoju vlastnú klietku. Tá jej bola poriadne tesná a zažila v nej strašné veci. Od bulímie a depresie cez alkohol a rôzne závislosti až po nevydarené manželstvo. Keďže u nej úplne absentuje hanblivosť, nemala problém o všetkom otvorene blogovať a neskôr písať v knihách.
Šťastie v láske sa na ňu usmialo až po rokoch v nie práve najšťastnejšom manželstve. Partner ju podvádzal a donekonečna sa odpúšťať nedá. Vzťah ochladol a jediné na čom záležalo boli ich tri deti. Bola nespokojná celé roky. Na jednej autorskej konferencii sa stal, ako sa hovorí, zázrak. Stačil jeden pohľad do očí neznámej ženy a zamilovala sa. V tej chvíli vedela, že už nič nebude ako predtým. Rozhodla sa, že už nikdy samu seba nezradí a pôjde za šťastím. Je spokojná v naplnenom vzťahu a cítiť to z každého slova.
Raz jej jedna priateľka povedala, že stať sa plnohodnotným človekom neznamená byť permanentne šťastným, ale precítiť všetko – zlé aj dobré. Táto informácia ju zasiahla a otvorila oči. No a ona teraz svoje postrehy a prežité udalosti sprostredkúva nám. Robí to nenásilným spôsobom. Vôbec sa nemusíme stotožniť s každým jej slovom, nežiada to od nás. Dala na papier svoje myšlienky, pocity, rady, čriepky zo života a je na čitateľovi, čo si z toho vyberie a nad čím mávne rukou.
Nebezpečenstvo motivačných kníh vidím v tom, že niekedy dokážu čitateľov tak trocha vrhnúť do pochybností. Naozaj sa to dá takto? Dokázala by som to aj ja? Zdá sa mi, že v mojom živote je všetko zle… Pomoc! Môžeme mať pocit, že nie sme schopní urobiť zásadné rozhodnutia, že nemáme dosť sily a prichádza frustrácia. Glennon to robí inak, hovorí o sebe, neradí, necháva nás, aby sme v knihe našli podobnosti so svojím životom. Ale s rukou na srdci priznávam, že ma chvíľami štvala a veru aj rozosmutnila presne pre veci, ktoré som spomenula vyššie. Niekto má šťastie, iný zas nie. Rovnako je to aj s odvahou.Byť statočná znamená vzdať sa ostatných, aby si ostala verná sama sebe. Toto je podľa Glennon sľub sebaistého dievčaťa. V mojej recenzii je vytrhnutý z kontextu a môže pôsobiť sebecky. Nie je to tak. Vzdať sa ostatných neznamená zapudiť ich, práve naopak, ľúbiť, podporovať, počúvať, priateliť sa, ale nie konať tak, aby boli oni spokojní a my nešťastní a frustrovaní. Zdravá sebeckosť je tá najlepšia vec.
Veľmi sa mi páčili aj úvahy, rady a odporúčania ohľadom výchovy detí. Prostredníctvom svojej rodiny modeluje rôzne situácie a rozpráva, ako sa vyrovnala s rodinnými problémami. Z rozprávania cítiť, že z dcér a syna vychováva naozaj sebavedomých a odvážnych mladých ľudí.
Steinbeck raz povedal: „A teraz, keď už nemusíš byť dokonalá, môžeš byť dobrá.“ Celé roky mala autorka citát na stole a jedného dňa si pomyslela: Som unavená z toho byť dobrá. Som taká unavená! Zmenila ho na: Keď už nemusíme byť dobré, môžeme byť slobodné. Nie, nezačala byť zlá, len sa prestala „rozdávať“ pre iných. Táto myšlienka mi asi najhlasnejšie rezonuje v hlave. Ak budeme zlí, môže nás to zabiť, no to isté sa dá očakávať pri prílišnej dobrote. Všetko s mierou.
Úplne na záver spomeniem historku s Oprah Winfreyovou. Raz spolu sedeli v kuchyni pri stole a známa moderátorka sa jej spýtala, na čo je v živote najviac hrdá. Glennon spanikárila a poprela hrdosť, odvetila, že je vďačná. Oprah ju hneď zotrela: „Nerob to. Nebuď skromná. Maya Angelou (americká spisovateľka, poetka, scenáristka a aktivistka) hovorievala: Skromnosť je naučená pretvárka. Nechceme skromnosť, chceme pokoru. Pokora vychádza zvnútra.“ Na jej slová myslí autorka každý deň. Vravia jej: Ak predstieraš, že si hlúpa, slabá a pochabá, ideš proti sebe, mne a svetu. Vždy, keď predstieraš, že si menejcenná, berieš iným ženám možnosť plnohodnotne žiť. Nezamieňaj si skromnosť za pokoru. Skromnosť je chichotajúca sa lož. Divadielko. Maska. Falošná hra. Nemáme na to čas.
Kniha je písaná ženou, o ženách a pre ženy. Som však presvedčená, že by mohla byť dobrým nástrojom na zmenu životného štýlu a pohľadu aj pre mužov. Môžu sa na svoje partnerky pozrieť novými očami a v neposlednom rade nájsť v texte veľa dobrého i pre seba.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments