Vydavateľstvo Slovart publikovalo koncom minulého roka McEwanov román Stroje ako ja a krátko na to slovenským čitateľom prináša aj ďalšiu novinku Šváb v preklade Otta Havrilu. Jedná sa o vtipnú obdobu jednej politickej frašky. Priznávam, sledovanie politiky nepatrí medzi moje koníčky, snažím sa byť v obraze, ale nejako extra sa do hĺbky neponáram.
Šváby milujú tmu a špinu, resp. bordel, kam oko dovidí. No a kto miluje „prítmie“, aby mohol kuť pikle a stvárať, čo sa mu zachce a robiť „bordel“? Správne! Politici. (OK, česť výnimkám) Sme toho svedkami každý boží deň. Novela Šváb je politickou satirou na brexit. Hlavnými aktérmi sú britskí politici, no paralela s akýmkoľvek štátom a jeho predstaviteľmi je zjavná. Cieľom novely je potešiť všetkých, ktorí si myslia, že brexit bol šialený nápad. Autor si uťahuje z Theresy Mayovej a Borisa Johnsona, ktorí sú predobrazmi hlavného hrdinu Jima Samsa, ale aj z Donalda Trumpa – tu Archieho Tuppera. Suchú nitku nenechal ani na zženštilom francúzskom prezidentovi Larousseovi. V podstate z celej politiky urobil cirkus plný šašov.
Narodil sa ako šváb, no jedného rána sa premenil na akúsi gigantickú obludu. V ústach mu čučal nepríjemný plátok mokrého slizkého mäsa a s úžasom hľadel na divné končatiny, ktorých bolo zrazu podozrivo málo. Aby som to nenaťahovala, zmenil sa na človeka. Nie ledajakého, rovno na britského premiéra Jima Samsa. Literatúry znalí fajnšmekri teraz určite zbystrili pozornosť a okamžite im v mysli vyskočila Kafkova Premena. V nej sa z človeka Gregora Samsu stáva hmyz, kdežto McEwan mení hmyz na pána tvorstva. V ministerských telách sa ocitli ďalší švábí druhovia. Stačilo, že sa na porade pozreli jeden druhému do očí a vedeli, koľká bije: „že majú rovnaký pôvod. Dve desiatky, výkvet národa, prišli prevziať a posilniť neisté vedenie.“ V každej rodine sa nájde čierna ovca. Jednému z druhov sa zrejme nepodarilo dostať do paláca a ušliapali ho na smrť, preto sa nemohol zmocniť tela ministra zahraničných vecí Benedicta St Johna. Toho sa musia čím skôr zbaviť. Človek je v ich radoch škodnou. Špinavá práca v politických kreslách čaká. Najdôležitejším poslaním „nového kabinetu“ je presadiť zákon o reverzalizme – ekonomickej teórii, ktoré prevracia finančné toky naruby. Čo to znamená? Tak napríklad, na konci pracovného týždňa zamestnanec odovzdá firme peniaze za odpracované hodiny, v obchode dostane zaplatené za nákup, hromadenie hotovosti je trestné, ostatné štáty musia zaplatiť, keď budú chcieť predávať tovar v Británii atď. Peniaze sa nebudú zarábať, ale rozdávať. Jedna celá kapitola je venovaná výkladu nového absurdného zákona. (A literatúry znalým fachmanom sa opäť vynorí asociácia, tentoraz Swiftov Guliver.) Šialenej myšlienky britského premiéra sa chytí aj americký prezident Archie Tupper. Oči mu zasvietia, keď zistí, že všetky doláre by mohli vo finále skončiť na jeho podnikateľskom účte.
Nečakajte len vtip a satiru, vyklíčia tiež strach a obavy, keď nám docvakne, že by sa táto groteska mohla stať skutočnosťou. A nielen to. Zimomriavky vyvoláva desivá podobnosť s dianím v realite. Sams šaškuje pri prílete lietadla s mŕtvymi rybármi a toť u nás doma nadskakuje niekto pri dovoze vakcín. To len taký malý príklad. Šváby chcú ovládnuť svet. Veď človek aj tak už akosi stráca ľudskosť a čaká len na príkazy zhora. (Istotne vám napadlo slovo ovce, tak hojne používané na sociálnych sieťach 😀 ) A taktiež nejde iba o brexit. Autor medzi riadkami poukazuje na skutočnosť, aké jednoduché je dnes vyrobiť politický škandál na objednávku, hodiť špinu na iného či klamať verejnosti do očí a nemihnúť pri tom ani brvou.Všetko, čo som doteraz od Iana McEwana čítala, bolo pre mňa lepšie ako Šváb, pretože ako som v úvode uviedla, politika nie je môj koníček. Čitateľ, ktorý ju má v malíčku, určite nájde množstvo iných nuáns a odkazov na britské a svetové politické dianie. Každopádne, McEwan je autor par excellence a som rada, že som si nenechala ujsť ani jeho čerstvú novinku.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments