„Jane Austenová, uhni z police! Prichádza tvoja moderná konkurentka Abbi Waxman,“ vyjadrila sa o románe Knihomoľský život Niny Hillovej bestsellerová autorka Kristan Higgins. Vydavateľstvo Lindeni urobilo vynikajúci ťah a okamžite po titule siahlo. Preklad zverilo do rúk Elene Guričanovej. Čo vám poviem, kniha sa čítala sama.
Tridsiatnička Nina Hillová je odjakživa introvertka. Ľudia ju vyčerpávajú. Síce ich má rada, no spoločnosť zvláda len v homeopatických dávkach – zriedená štipka jedu predsa môže liečiť. Vo svojej bubline je dokonale spokojná. Miluje knihy (neviem, či slovo miluje dostatočne vystihuje jej vášeň), pracuje v kníhkupectve Rytier po boku dvoch vtipných kolegýň. Okrem kníh ju zaujímajú kvízové súťaže, na ktorých sa zúčastňuje s trojicou priateľov. Dalo by sa povedať, že je chodiaca encyklopédia. Nuž, kto číta, veľa vie. Posledné dva body v rebríčku záľub tvoria kocúr a diár. Každý deň má starostlivo naplánovaný a iba v krajnej situácii dokáže plán pozmeniť. To je, samozrejme, vždy katastrofa. Ak je raz v denníku zapísané NIČ, neznamená to NIČ, znamená to ponor do sveta fikcie. Ani párom volov ju z pohodlného kresla s knihou v ruke nedostanete. Čo sa týka rodiny, žiadnu nemá. Matka si strihla krátky románik s akýmsi chlapíkom, porodila Ninu, aby ju po pár mesiacoch strčila do rúk pestúnke a opäť začala brázdiť svet s foťákom na krku. Posiela jej darčeky z celého sveta. Super, nie? Nina otca nikdy nepoznala, v detstve v podstate ani poriadne netušila, na čo sú vlastne otcovia. Brala ich ako príjemný bonus, asi ako bazén v záhrade, milého psíka alebo prirodzený sklon k čistej pleti. Utrpí poriadny šok, keď sa z úst právnika dozvie, že dosiaľ nepoznaný otec zomrel a ona (okrem iného) zdedila mnohopočetnú rodinu. Otec bol totiž riadny playboy. Načo jednu ženu, ak môžeš mať tri a viac?! Na scénu sa dostávajú starší i mladší súrodenci, synovci, netere… Niektorí sú milí, iní otrasní a neznesiteľní. Homosexuálny synovec (starší od nej) ju ubezpečí, že rodokmeň veľmi rýchlo pochopí. Pekne ho zalaminoval. Úzkosť, ktorá ju celý život sprevádza je na vrchole síl. Do toho sympaťák Tom a o úsmevné dramatické chvíle nebude nuda.
Kniha ponúka hrdinku, ku ktorej knihomoli rýchlo pocítia sympatie. Je sčítaná, vždy má naporúdzi nejaký úryvok, či asociáciu z kníh alebo filmov k aktuálnemu dianiu. Miluje Harryho Pottera, Jane Austinovú, Saroyana… Literatúru má v malíčku. Nábytok v obývačke tvoria samé knihy. Veľa z nás určite pozná pocit, že sa treba brzdiť v zhromažďovaní kníh. Nina má fajn recept. Je zásadová. Neprezradím 🙂
Abbi Waxman musí byť skutočne vtipná žena, pretože knižka srší situačným humorom a pri žiadnej epizóde nestratíte dobrú náladu. Ani v situáciách, kedy je Nina na dne, prípadne nezvláda tlak okolia, vám úsmev z pier nemizne. Dialógy s kolegyňami a objavenými príbuznými sú vtipné, niekedy ironické a inokedy šťavnato pikantné.
Nina bojuje proti chaosu, chcela by spoločnosť, ale túži aj po samote. Pri čítaní Saroyana ju mocne zasiahne veta malého Odysea: „Som osamelý, a ani neviem, čo mi v tej osamelosti chýba.“ Tento dvojitý zmätok veľmi dobre pozná. (Asi mnohí z nás.) Ešteže má okolo seba hŕstku ľudí, ktorí vedia ako na ňu. Bolo veľmi milé pozorovať, ako sa ju snažili priateľky postrkovať k vysnívanému „princovi“. Rovnako tak bolo príjemné pozorovať, či zapadne do novej rodiny. Mama v telefóne vlažne vzala na vedomie, že dávny partner je už na pravde božej, niečo plytko povzbudivé dcére zašemotila a už jej zas nebolo. Nina musí životný humbuk zvládnuť aj bez nej. Veď má dvadsaťdeväť rokov a v hlave tisíce literárnych hrdinov, nikdy nie je sama. Knihy sú predsa vynikajúci učitelia. Páčilo sa mi, ako zareagovala, keď sa v jednej vypätej chvíli rozplakala. „Ach, dočerta, pomyslela si Nina. Tuším som nechala otvorené okno, napršalo mi do očí.“ No nie je krásne cynická!? Určite si ju obľúbite.Popri čítaní som si k vtipným vetám a pasážam kreslila smajlíkov a poviem vám, je ich tam požehnane. Zo dva razy moje pochechtávanie a usmievanie vystriedal hurónsky smiech. Okrem zábavy čaká na čitateľov kopec zaujímavostí a faktov, ktoré si hlavná hrdinka drží v hlave a exceluje pri kvízoch a rozhovoroch. (To, že v mihalniciach žijú nejaké potvory som ozaj nepotrebovala vedieť.) Príbeh je prešpikovaný literárnymi a filmovými odkazmi. Je ich naozaj veľa, no príbeh o knihomoľke to množstvo bez problémov unesie. Na strane 338 začína scéna, pri ktorej vám možno pokazí frizúru a zježí vlasy na hlave. Nie od čitateľskej rozkoše, lež naopak. Také krásne klišé, až to bolí. A pokračuje ďalšími dvomi. Viete, čo je na tom najlepšie? Aj Nina, aj autorka to vedia. Abbi Waxmanová sa s nami hrá do poslednej strany. Nina hovorí: „To bolo asi najpresladenejšie klišé, aké mi kto kedy povedal. Tuším upadnem do diabetickej kómy.“
Jednohubka (a možno nie), ktorú si zamilujete, zabavíte sa a oddýchnete si pri nej. Azda sa necháte inšpirovať Nininým diárom, ktorého strany sú povkladané medzi jednotlivé kapitoly, alebo začnete nenápadne pozorovať ľudí a radiť ich do vymyslených kategórií, možno si zoradíte knižnicu podľa knihomoľkiných pravidiel, možno zatúžite, aby bola na vašej svadbe ťava (nebola to Ninina svadba), začnete usporadúvať literárne večere a introverti hádam konečne vytiahnu päty z domu (ok, stačí do najbližšej knižnice alebo kníhkupectva) a pustia k sebe nových ľudí.
Nina Hillová je úžasná priateľka. Teším ma, že sme sa spoznali. Som Nina 🙂
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments