Keď si pozriete históriu mnohých veľkých príbehov či objavov, prídete na to, že stačilo málo a nemuseli sa vôbec stať. Keby Alexander Fleming nezabudol v laboratóriu misku s baktériami, ktorá splesnivela, zrejme by nikdy neobjavil penicilín. Najčítanejší svetový román za svoj vznik vďačí zrejme cestovnému poriadku britských železníc. Dvadsaťpäťročný Ken Follett pracoval ako reportér pre londýnsky denník Evening Post a keďže v mladosti jeho rodina patrila viac-menej k náboženskej sekte, ktorá sa vyhýbala kostolom, nemal žiadne znalosti o veľkoleposti cirkevných stavieb. Zohnal si preto príručku s prehľadom európskej architektúry. Jedného dňa ho redakcia vyslala na reportáž do mesta Peterborough. Vlak do Londýna mal odchod až o hodinu a tak sa rozhodol využiť voľný čas na návštevu miestnej katedrály, ktorá patrí k najkrajším ranogotickým stavbám v Anglicku. Mladému novinárovi natoľko vyrazila dych, že sa návštevy katedrál stali jeho koníčkom a táto jeho záľuba nakoniec vyústila k napísaniu Pilierov zeme, ktoré sú poctou stredovekým staviteľom.
Kým ich paperbackové vydanie sa vo Veľkej Británii vyšplhalo na špičku bestsellerov len na týždeň, v Nemecku vyšlo takmer 90 vydaní od pevnej väzby až po tz.v taschenbücher a v roku 2004 sa umiestnili na 3. mieste v ankete Unsere Besten (Naše najlepšie), ktorú organizovala v rokoch 2003-2008 nemecká televízia ZDF, hneď za Bibliou a Pánom prsteňov.
A bol večer a bolo ráno
Všetky predchádzajúce časti Kingsbridgskej ságy sú rámcované známymi udalosťami. Piliere zeme sa točia okolo vraždy Thomasa Becketa a potopenia tzv. Bielej lode, na ktorej sa nachádzal kráľov nasledovník. Román Na veky vekov rámcuje storočná vojna plus osud kráľa Eduarda II. a v Ohnivom stĺpe sledujeme snahu Španielska dobyť pomocou Armady, svojho slávneho loďstva, Anglicko za vlády Alžbety I.
Názov štvrtého príbehu Večer a ráno je „požičaný“ zo starozákonnej knihy Genezis, kde predel medzi tvorením sveta tvorí veta – A bol večer a bolo ráno (prvého až siedmeho) dňa. Avšak na rozdiel od predchádzajúcich častí sa neposúvame v čase o niekoľko storočí dopredu, ale autor sa rozhodol vrátiť na začiatok, aby porozprával čitateľom ako sa z malej dediny stali základy budúceho katedrálneho mesta.
Naposledy sa obzrel. Nad riekou sa týčil jeho most, ktorý od základov zmenil celú dedinu. Väčšina ľudí ju už nenazývala Drengov prievoz. Volali ju Kingsbridge, čiže Kráľov most.
Ocitáme sa tak v Anglicku v roku 997. Mladý staviteľ lodí Edgar čaká za úsvitu na svoju milovanú Sunni, s ktorou chce začať nový život. Preto ako prvý spozoruje na obzore nebezpečenstvo – dračie člny a to znamená jediné – smrť a skazu. Edgar sa snaží varovať obyvateľov Combe, ale už je neskoro. Vikingovia mesto vyrabovali a takmer úplne zničili. Mnoho ľudí zomiera včítane Edgarovej lásky a jeho otca. Popolom ľahla aj lodenica. Rodina má jediné východisko, opustenú farmu na samote ďaleko od pobrežia v dedine zvanej Drengov prievoz.
Zatiaľ čo Edgar bojuje o prežitie, na druhom brehu Lamanšského prielivu dcéra normandského grófa Ragna rieši svoju budúcnosť. Netuší, že láska k nastávajúcemu ju privedie do sveta, ktorý sa úplne odlišuje od toho, v ktorom vyrastala. Navyše v nepriateľskom prostredí, kde sa nachádzajú bezohľadní muži a žiarlivé ženy, nemá takmer žiadneho spojenca.
Mnohoženstvo, otroctvo, slabý kráľ
V rozhovoroch o vzniku Večera a rána priznal Follett, že pred jeho napísaním nebol nijak zvlášť zorientovaný v reáliách prelomu tisícročia. O to viac bol šokovaný zisteniami počas niekoľkomesačných rešerší. Vtedajší svet tvorili tri skupiny obyvateľov. Vikingovia, ktorí obsadili východné pobrežie Anglicka a dve storočia si vďaka svojej vojenskej nadvláde zásoby dopĺňali rabovaním prístavov miesto obchodovania s cudzincami. Normani, žijúci na území dnešného Francúzska, po všetkých stránkach politicky aj kultúrne najrozvinutejší z vtedajšej trojice a nakoniec domáci Anglosasi. Pôvodné obyvateľstvo ale nespájala nejaká spoločná identita. Nevyrážali do boja s pokrikom „Za Anglicko!“. Ľudia sa v tých časoch identifikovali s regiónom alebo mestom, kde žili. Aj po právnej stránke to bola nesúrodá krajina. Anglosaskí panovníci mohli len snívať o moci, ktorú mali ich nasledovníci v ďalších storočiach. Existuje mnoho zachovaných sporov medzi kráľom a jeho poddanými, kde boli jeho rozhodnutia úplne odignorované a on nemal takmer žiadne prostriedky, ktorými by si mohol vynútiť svoju vôľu.
Kým v Normandii otroctvo zaniklo, na britských ostrovoch aj vďaka Vikingom prekvitalo. Existovalo niekoľko trhov s otrokmi a v čase, keď sa odohráva najnovší román, tvorili otroci až desať percent obyvateľstva. Títo nemali žiadne práva a mohli byť svojím majiteľom doslova zodraní z kože aj pred samotným kráľom, ktorý nesmel zasiahnuť. Zabitie otroka bolo potrestané z dnešného pohľadu škandalóznym trestom, niekoľkodenným pôstom. Ďalším, z hľadiska dnešnej doby prekvapivým, aspektom vtedajšieho života bola existencia mnohoženstva vo všetkých vrstvách obyvateľstva. Ak sa spýtate, že ako to bolo možné v kresťanskom prostredí, odpoveď je jednoduchá. Vtedajšia cirkev nezastrešovala manželstvá. Tie sa uzatvárali ako zmluvy a svadba ako ju chápeme dnes, bola fakticky len hostinou, ale nie obradom pred oltárom. Preto sa bigamia nepovažovala za hriech. Aj proti otroctvu nevystupovala cirkev z takpovediac „ľudskoprávnych“ dôvodov, ale preto že nemohla ignorovať smilstvo. Otrokyne boli využívané primárne na prostitúciu, čo malo za následok aj rozsiahle šírenie pohlavných chorôb.
Follett pri študovaní zdrojov navštívil Múzeum vikingských lodí v Oslo, kde na vlastné oči videl zrekonštruované plavidlá a uvedomil si, akú hrôzu museli vyvolávať pri lúpežných nájazdoch. Ďalším významným zdrojom informácii pre neho bola tapiséria z Bayoux, 52 cm široký a 68,38 metrov dlhý, vyšívaný obraz znázorňujúci víťazstvo Normanov v bitke pri Hastings v roku 1066. Tradícia autorstvo pripisuje manželke Viliama Dobyvateľa Matilde, ale najskôr ho utkali mnísi v Kente na základe príkazu Viliamovho nevlastného brata biskupa Oda. Podstatné je, že sa na tomto stredovekom „komikse“ nachádza aj veľa informácii o každodennom živote, ktoré pozorný románopisec zakomponoval do svojej knihy.
Slabosť pre silné ženy a dôslednosť detailov
Hoci by sa zdalo, že ženy nemali v tých časoch žiadne slovo, nebolo to celkom tak. Veľkým vzorom pre Folletta bola Emma Normandská druhá manželka dvoch kráľov (Ethelreda II a Knuta Veľkého) a matka dvoch ďalších (Eduarda III. vyznávača a Hardiknuta). Bola ženou, ktorá si v totálne mužskej spoločnosti dokázala presadiť svoje slovo podobne ako o 150 rokov neskôr iná veľká kráľovná Eleonóra Akvitánska. Z toho dôvodu by Večer a ráno mohol mať podnapis Príbeh nevšednej normandskej vládkyne, nakoľko Ragna vysoko prevyšuje všetky postavy románu v každom smere.
Odjakživa bola neochvejnou zástankyňou práva a vybudovala si povesť zásadovej panovníčky. V Normandii ju volali Debora podľa starozákonnej sudkyne, v Outhenhame zase Ragna Spravodlivá. Bola skalopevne presvedčená, že zákon má platiť pre všetkých rovnako a mocnári nesmú ohýbať pravidlá pre svojich príbuzných.
Edgar ako top kladný hrdina je predovšetkým staviteľ a faktický stvoriteľ Kingsbridge a cez neho autor tlmočí najvýraznejšie poznatky o vtedajšej dobe. Ako sa stavali mosty, ako fungovalo peňazokazectvo, aké vzťahy boli medzi cirkvou a bežnými ľuďmi a taktiež na príbehu Edgarovej matky demonštruje, ako bolo treba zabezpečiť obživu pre každý hladný krk v rodine
Follett si dáva vždy veľký pozor, aby bol autentický, a preto aj tentokrát nepoužíva výrazy, ktoré nemohli okolo roku 1000 existovať. Ako zdôraznil v jednom podcaste, jeho postavy nevrhajú napríklad elektrizujúce pohľady. Pohlavná choroba, ktorá predstavuje v istom bode deja kľúčový zlom, sa nazýva cundria nemoc a nie syfilis, nakoľko toto pomenovanie po prvý raz použil taliansky lekár Girolamo Fracastoro až v roku 1530.Niekomu by sa mohlo zdať, že témy ako je homosexualita u vtedajších duchovných alebo násilie na ženách, sú zobrazené príliš moderne a stredovek ich natoľko neriešil, ale to je opäť len dôsledok toho, že autor dokáže svojmu čitateľovi prezentovať svoje detailné znalosti jazykom, ktorý informuje ale zároveň aj baví.
Amazon udáva odporúčaný vek čitateľov šestnásť a vyššie, čo je daň za mimoriadne autentické spracovanie. Kým pri svojom prvom bestselleri chcel Follett svojich čitateľov hlavne nadchnúť romantikou stredovekých katedrál, tu idú idylické obrazy bokom. Použitie neraz hrubých výrazových prostriedkov a scén nemusí vyhovovať každému, ale ich uhladzovanie by bolo klamaním čitateľa s ohľadom na drsnosť vtedajšej doby.
Večer a ráno je aj najútlejšia zo všetkých štyroch častí, má len 660 strán. Ak si vás predchádzajúce diely získali, znamená to, že sa budete musieť rozlúčiť skôr so svojim obľúbeným mestom a jeho hrdinami.
Vráti sa Follett ešte niekedy do Kingsbridge?
Na otázky ohľadne možného piateho návratu odpovedá pravidelne s odkazom na názov bondovky Nikdy nehovor nikdy. Aktuálne na ňom nepracuje, ale má nápady na možné pokračovania. Ostáva len dúfať, že nepodľahne ako Sean Connery finančnému tlaku a primárny impulz bude vychádzať zo snahy rozpracovať opäť nejakú historicky zaujímavú tému.
Ken Follett: Večer a ráno, Tatran 2021, preklad Jana Pernišová, 660 strán
Powered by Facebook Comments