Írsky spisovateľ John Boyne je slovenským čitateľom dobre známy. Vydavateľstvo Slovart publikovalo všetky jeho knihy pre mládež a román Neviditeľné besy srdca, ktorý sa stretol s veľmi priaznivým prijatím. Medzinárodne sa preslávil knihou Chlapec v pásikovom pyžame, za ktorú dostal niekoľko významných literárnych cien. Novinku Putovanie k bránam múdrosti opäť vydal Slovart v preklade Otta Havrilu. V The Sunday Express Magazine napísali, že autor bravúrne prerozprával dejiny celého ľudstva a v Daily Express doplnili:„Tento román je nielen dobrou, kvalitnou prózou z pera skúseného spisovateľa, ale aj novým vzrušujúcim čitateľským dobrodružstvom, vďaka ktorému sa zrazu pozriete na svet trochu inak.“
Po prečítaní anotácie môžeme nadobudnúť pocit, že pôjde o fantasy román, podobný slávnemu Atlasu mrakov Davida Mitchella. Istá podoba tu je, no dielo J. Boyna je iné. Núkajú sa dve možnosti, ako príbeh čítať. Či budeme presvedčení, že sa jedná o reinkarnáciu postáv naprieč storočiami alebo o náhodnú podobnosť ľudských príbehov. Druhú alternatívu totiž našepkáva prvá veta z anotácie: „Niektoré príbehy sú univerzálne.“ Na svete je predsa toľko ľudí a toľkí zdieľajú rovnaké alebo podobné osudy, až je to niekedy zarážajúce. Preto by sme mohli netradičnú knihu J. Boyna posudzovať aj z tohto pohľadu. Je na čitateľovi, ako dielo uchopí.
Rozprávanie o putovaní k múdrosti sa začína v roku 1 v Palestíne a končí v roku 2080 na vesmírnej stanici Atlatl. S bezmenným hrdinom sa neustále presúvame v čase a priestore po celom svete. Narodil sa v deň, kedy dal Herodes povraždiť všetkých chlapcov do dvoch rokov. Jeho otec bol jedným z vrahov. V päťdesiatich kapitolách, okrem vedľajších postáv, vždy vystupuje matka s menom na písmeno F, otec M, brat J, sestra A a bratranec H. Spomínam to preto, aby ste si z mien nerobili ťažkú hlavu, v každej kapitole sú iné a zodpovedajú tej-ktorej krajine, kde sa práve dej odohráva. Rozprávač je dobrý a citlivý muž. Osud mu nadelil umelecké schopnosti, no mnoho nešťastia a žiaľu v partnerskom živote. Brat je naopak výbušný, horkokrvný a rodinu opustí pri prvej možnej príležitosti. Ich cesty sa však stále pretínajú. Dej románu sa nedá priblížiť. Tam, kde sa jeden príbeh napríklad v Taliansku v roku 169 končí, na tom istom mieste s inými menami ale rovnakými udalosťami v roku 214 vo Švajčiarsku začína. Hlavný hrdina rastie, dospieva, žení sa, prichádza o to najdrahšie, utrpí zradu, kuje pomstu a medzitým je sochárom, kamenárom, rezbárom, výrobcom šperkov, topánok, odevov, staviteľom lodí, maliarom atď. Autor si vo väčšine kapitol vyberá roky, ktoré v histórii niečo znamenali. Môžeme sa teda ocitnúť na lodiach Krištofa Kolumba, v Sixtínskej kaplnke s Michelangelom, na pripravovanej svadbe Atillu Huna či na predstavení Williama Shakespeara.
Čas od času preblesne rozprávačovi v hlave obraz alebo spomienka na udalosti, ktoré v živote nezažil a predsa sú také živé. Stáva sa aj vám známe deja vu? Som presvedčená, že mnohým… V niektorých časových obdobiach stretáva slepú starenu. V Egypte mu pomohla prežiť bolesť zo straty. „Nesmieš sa vzdať,“ povedala a privinula mi hlavu na plece. „Čaká ťa ešte veľa životov, Mavierov syn, všetky ich vidím. Raz budeš žiť medzi hviezdami, to ti sľubujem.“ Myšlienka, že sa človek znova narodí je príťažlivá. Každý by mal šancu napraviť krivdy alebo odpykať zlo, čo spôsobil. A možno by sme sa iba točili v bludnom kruhu. Ktovie… Hlavného hrdinu poháňa vpred túžba po pomste, pretože mu strašným spôsobom ublížil blízky človek. Bude sa jej držať silou-mocou až do konca, alebo zvíťazí múdrosť a odpustenie?Nemôžem autorovi nevytknúť, že dostatočne neoddelil jazyk postáv konkrétnej doby, niektoré dialógy boli dosť nevydarené a pôsobili umelo. V rozličných kultúrach sa kĺzal po povrchu a nie celkom hodnoverne zobrazil vtedajší obraz človeka a spoločnosti. Samozrejme to vzhľadom na rozsah zachytenia dvoch tisícročí nebolo možné, ale azda rozumiete, čo chcem povedať.
Každopádne je to pútavé dielo, ktoré aj napriek určitým nedostatkom zaujme široké čitateľské publikum. Dobrodružstvo podané originálnym spôsobom funguje výborne, pretože Boyne nešetril ani napätím ani kreativitou. Menia sa ľudia, mená, krajiny, čo môže viesť k počiatočnej frustrácii, no po niekoľkých kapitolách uvidíte vzorec, podľa ktorého sa príbeh uberá. A či už budete pri čítaní veriť v reinkarnáciu, alebo sa budete na román pozerať ako na zmes podobných osudov ľudí po celom svete, oboje je správne. Cyklus života neustále pokračuje. Čo sa mohlo stať jednému v Iráne na začiatku prvého tisícročia, môže s malou zmenou detailov postretnúť iného v Austrálii v roku 1880. Je na človeku, či sa rozhodne putovať k múdrosti alebo k deštrukcii ľudstva.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments