Zdravotné postihnutie, starecká demencia a náboženský fanatizmus
Študentka Nina neplánovane otehotnie a stane sa matkou. Všetci rodičia vedia, že materstvo prináša veľa radosti ale aj starostí. V lepšom prípade dominuje radosť. V Nininom je to, žiaľ, naopak. Robko sa narodil s vážnym zdravotným postihnutím a s podporou jeho otca rátať nemôže. Tlačí sa v malom byte s rozvedenou matkou a senilnou babkou. Babkinou úvodnou vetou „Ninočka, odnes to preč, veď ti to umrie!“ sa celkom bez príkras začína príbeh, ktorý dokáže čitateľom poriadne zamávať. Katarína Fedorová úprimne a skutočne natvrdo opísala problémy, s ktorými sa na Slovensku stretávajú rodiny s deťmi s rôznymi postihnutiami.
Ne/fungujúca pomoc štátu
Starostlivosť o postihnuté dieťa je v rodinách zvyčajne doménou matky. Práve ona v najväčšej miere prežíva obavy a strach a trávi s ním veľa času. Pridružuje sa pocit spoločenskej izolácie, prichádzajú obmedzenia v pracovnom uplatnení, koníčkoch aj v inej sebarealizácii. Nina má šťastie. Stretne bývalého spolužiaka Martina. Horlivý katolík, vlajkonosič na pochodoch proti interrupciám, natrieš ho na chlieb. Nine prekáža jeho fanatická viera, v duchu sa z nej neustále vysmieva, ale uvedomuje si, že potrebuje pomoc a oporu muža. Vie, že s Robkom to bude čoraz náročnejšie. „Nadrapovať sa s ním, bojovať, večne ho niekam pchať a odniekiaľ vyberať, polohovať a pretáčať, hádať, čo ktorý škrek presne znamená.“ S manželstvom získava aj láskavú svokru, a tak sa môže angažovať v Aliancii, kde sa združujú ľudia so zdravotným znevýhodnením a snažia sa presadiť svoje práva a vybojovať lepšie životné podmienky. Nina sa dostáva až na ministerstvo, raduje sa, aká bude užitočná, že vymyslí nové riešenia a nastaví systém pomoci. Lenže všetci dobre vieme, ako to v našom štáte ne/funguje, a vie to aj Fedorová, nakoľko pomáha pacientom v oblasti sociálneho zabezpečenia, spolupracuje s Ligou proti rakovine a Platformou rodín detí so zdravotným znevýhodnením. Určite sa pri výkone svojej práce stretla s praktikami a byrokraciou v štátnom sektore a svoje skúsenosti preniesla do príbehu.
Smútok sa dá niekedy zvládnuť iba hnevom
Nina čoraz viac podlieha zúfalstvu a jej frustrácia rastie úmerne so zhoršujúcim sa babkiným stavom. Krátko po svadbe je totiž postavená pred úlohu postarať sa aj o ňu. Prežíva obrovský tlak a emocionálne vypätie. Martin všade vidí božiu lásku, babka trpí stareckou demenciou, vykrikuje, sťažuje sa, že hladuje, prežehnáva malého Robka a popod nos si šomre „zaklínadlá“. Niet sa čo diviť, že vyčerpanú Ninu čas od času prepadajú desivé myšlienky. „Keď babku zazrie, nezriedka ju túži dokopať. Trhať jej vlasy, vyhodiť veci z obloka. Prestaň už konečne!“ Láska sa mieša s nenávisťou a súcit s bezmocnosťou.
Zúfalstvo zabalené do cynizmu
Možno sa niekomu budú zdať mnohé pasáže príliš expresívne, ale Fedorová otvára problém, o ktorom treba hovoriť a práve takýto drsný spôsob pridáva príbehu uveriteľnosť a údernosť. Svoju ťažkú tému odľahčuje veľkou dávkou cynizmu, irónie a sem – tam primieša čierny humor. Vďaka tomu nie je text patetický a nežmýka z čitateľa emócie za každú cenu. No aj tak sa im v konečnom dôsledku neubránime. Finále vyráža dych a skôr ako Ninu odsúdite, skúste sa dobre a skutočne hlboko zamyslieť. Katarína Fedorová na sto stranách pôsobivo a štylisticky zručne spracovala náročnú tému, ktorú väčšina z nás zrejme pozná iba z televíznych reportáží či rozprávania známych. Knihu prečítate za krátky čas, no myšlienky na ňu vám zamestnajú myseľ nadlho.
(Katarína Fedorová Vyššia moc, Slovart, 2022)
Článok bol pôvodne uverejnený v Magazíne o knihách ( č. 6/2022), nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments