Román Pod konármi udaly, označený za jeden z najlepších afrických románov roku 2015, je príbehom o dospievaní, inakosti, o nigérijskej histórii a kultúre. Je taktiež hlasom v boji za rodovú rovnosť, za práva LGBTI+ komunity, za oslobodenie od politického a náboženského útlaku v Nigérii, rodisku spisovateľky Chinelo Okparanty. Pokojne ho môžeme označiť za revolučný, nakoľko je to prvý africký lesbický román, ktorý rúca tabu okolo ženskej sexuality.
Je rok 1968 a v Nigérii zúri občianska vojna. Ulice sú posiate mŕtvymi telami, počas náletov sa ľudia ukrývajú v provizórnych bunkroch, často niet čo do úst vložiť. Po smrti otca posiela matka dospievajúcu dcéru Ijeomu na bezpečné miesto, kým si našetrí peniaze a nájde nový domov. Pod konármi stromu udala, ktorý symbolizuje plodnosť, sa Ijeoma zamiluje do siroty Aminy. Nielenže je vzťah medzi dvomi ženami tabu, ich vzťah porušuje pravidlá aj na náboženskej a etnickej úrovni. Jedna je kresťanka z kmeňa Igbov, druhá moslimka z kmeňa Hausov. Zakázaná láska sa prevalí, dievčatá sú od seba odtrhnuté. Ijeoma sa vracia k matke, vyzbrojenej kresťanskými textami, a začína sa „liečenie“. Denno-denne je bombardovaná citátmi z biblie. Dievča je na svoj vek nadpriemerne inteligentné, zamýšľa sa nad jednotlivými pasážami, snaží sa matke podať relevantné argumenty, spochybňuje biblické texty a domnelé pravdy o heterosexuálnej láske ako jedinej normálnej. No matka je slepá a hluchá. Autorka zachytáva rozpoltenosť hrdinky, túžbu zapadnúť a zároveň byť sama sebou. Portrét, ktorý namaľovala je zložitý a dojímavý.
Kriminalizovaná homosexualita
Ijeoma dospieva a vyrovnáva sa so svojou sexualitou uprostred obrovskej neznášanlivosti voči homosexuálom. Má pred sebou dlhú cestu, aby obhájila svoju inakosť, aby ju matka prijala takú aká je, aby zistila, ako prežiť v konzervatívnej kultúre. Žije v spoločnosti, kde je úlohou ženy vydať sa, poskytnúť telo mužovi, plodiť deti, a kde sú ľudské práva žien značne obmedzené. Okparanta vo svojom diele verne a citlivo zobrazuje nedovolenú lásku, tradície, náboženský fanatizmus, bolestivé straty a tragédie. Počas vojny sa ľudia ukrývali v bunkroch pred vojakmi a o pár rokov neskôr vidíme, ako sa Ijeoma krčí s inými ženami v podobnom kryte, aby unikli vražednému besneniu obyvateľov mesta pri záťahu na homosexuálov. Bolo bežné, že gejovia a lesby boli ukameňovaní, dobití či upálení. Homosexuálne správanie je aktuálne v 34 afrických krajinách kriminalizované. Nigéria tak učinila v roku 2014. V doslove Dobroty Pucherovej sa dočítame, že podľa antropologických výskumov boli africké spoločnosti pred príchodom kolonizátorov oveľa otvorenejšie k sexuálnej inakosti a vytvárali priestor pre rôzne sexuálne a rodové identity. „Homofóbiu súčasnej Afriky teda treba chápať v jej postkoloniálnom kontexte ako výsledok islamizácie a kristianizácie kontinentu.“ V románe hrá náboženstvo silnú rolu, nielen v matkinom násilnom preorientovávaní dcéry, ale aj ako pomyselná barla, ktorej sa Ijeoma chytá. Modlí sa, prosí Boha o rady a najmä o odpustenie, nakoľko matka jej inakosť nazýva „ohavnosť“ a ona s touto stigmou musí žiť a prežiť.
Volanie po spoločenskej zmene
Mnohí ľudia z LGBTI+ komunity sa prispôsobia spoločenským náladám a pravidlám, uzatvárajú vynútené sobáše, stávajú sa rodičmi a radšej celý život trpia, akoby mali byť pranierovaní a prenasledovaní. Príbeh Ijeomy je príbehom nádeje, zmierenia, lásky a odvahy. Okparanta patrí medzi autorky novej vlny afrického feminizmu, ktorý sa búri proti patriarchátu, náboženskému fundamentalizmu a rasizmu. Prostredníctvom silnej ženskej hrdinky volá po spoločenskej a politickej zmene.
Chinelo Okparanta Pod konármi udaly, prel. Alexandra Strelková, Inaque 2022
Recenzia pôvodne vyšla v Magazíne o knihách ( č.10/2022), nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments