Agáta Petrakovičová

Agáta Petrakovičová: Za písačky môže zdedené pero

Historička Agáta Petrakovičová dala svojej knihe krátkych textov výstižný názov Podenka. Podenky najdlhšiu časť života, asi jeden až dva roky, žijú pod vodou ako nymfy, po nedokonalej premene sú z nich na kratučký okamih tínedžeri a dospelý jedinec sa dožíva iba zopár hodín alebo dní. Presne takto sa nám môže javiť ľudský život. Preletí ako voda. Aj autorka to dobre vie a píše o sebe, „som tu v tele nymfy, vystrkujem hlavu nad ramená ako mucha, ktorá našla lekvár. Pomaly sa mením na podenku, hodiny, minúty, sekundy…“ Je druhorodenou dcérou Vincenta Šikulu a šikulovský odér a rozprávačský talent z knihy intenzívne cítiť. V ich rodine sa vraj do vienka dostávajú tri veci: pero, pohár a kopanec do zadku. Petrakovičová v role rozprávačky tvrdí, že zatiaľ všetky dary dostatočne neuchopila. Kopance sú súčasťou jej života ako dýchanie, pohár drží rovno a pevne. „A pero? Zatiaľ sa mi trasie v ruke, hoci ním dokážem urobiť zopár akrobatických kúskov! Som vyzbrojená genetickou informáciou.“ Žongluje so slovami, a precízne ich ukladá do riadkov, ba dokáže na tenkej paličke rozkrútiť celú kapitolu a z nej potom vyletujú fragmenty samostatných minipríbehov v nej učupených. O akom trasení pera to hovorí? V kapitole Farebné popoludnia opisuje okno v pracovni ako periskop nad mestom. Z neho pozoruje, čo sa deje na ulici i v chotári. Delí sa s nami nielen o vypočuté a odpozerané, ale aj o prežité. Skúma dopady všedného života aj s bizarnými momentmi na ľudské bytie. Z celkom obyčajnej veci akou je preplnená skriňa, dokáže vyčarovať cestu do rozprávky.

Z denníkových zápiskov

Písanie denníka môže mať terapeutický účinok. V tom sa zhodnú aj psychológovia, aj ľudia, ktorí si vedú denníky. Na obálke knihy je uvedené, že autorka si krátke texty taktiež pôvodne zaznamenávala do denníka. Akiste vybrala iba zlomok z napísaného a snáď sa dočkáme pokračovania. Na radu terapeutky jedného dňa znenazdajky chytila do ruky ono zdedené pero a na papier položila spomienky na detstvo, na rodinu a najmä na ľudí, ktorí už nežijú. „Chybou je, že som historička a zaujímajú ma ľudia, ktorí umreli. Pri písaní defilujú predo mnou moji blízki a moji obľúbenci.“ Ľudí z jej spomienok čitatelia nepoznajú (to privilégium patrí iba rodine a známym), no autorka ich farbisto vykresľuje a my máme pocit, akoby sme s nimi sedeli pri pohári modranského vína. Zoznamuje nás s ujom Jožkom, ktorý bol v base a nemá prst, s debnárom Paľom, kamarátkou Martou, keramikárom Jankom Jablonovským, ktorého do keramikárskeho múzea dotiahol rozprávačkin tatko na návštevu, s tetuškou Etuškou, vždy ustrojenou ako na ples, nemenovaným maliarom či keramikárom Ľudom. Ten sa zberá na onen svet a obdarúva ju džbánom, ktorý namaľoval pre jej tatka. „Poviem mu potom, že ho máš ty.“ Prím však hrá rodinný album a spomienky v ňom uchované.

Ilustrácie uznávaného keramika

Prvotný pocit, že vety sú príliš strohé, sa vytratil už na druhej stránke knihy. Páči sa mi poetika, ktorou mikropoviedky dýchajú. V textoch nechýba ani láskavý humor, ani dojímavé scény. Okrem pekných metafor a prirovnaní v nich nájdete ukrytý trebárs verš či hádanku. „Ja som uviazla v čase, v ktorom sa žije a nežije, umiera a neumiera.“ Keby som nevedela, že autorka pracuje v múzeu obklopená modranskou keramikou a často sedáva v archíve, kde pátra po minulosti, skladá ju a rekapituluje, dlho by som hľadala na hádanku odpoveď. Kniha je plná nádherných ilustrácií Heřmana Lansfelda, jedného z najuznávanejších keramikov, zberateľov a propagátorov džbankárstva z čias Československa. O tom, ako vstúpil autorke do života, sa dočítate v doslove. Prijmite pozvanie Agáty Petrakovičovej do krajiny, „kde sa hrozno sypalo, víno lialo do maľovaných džbánov a povetrím lietali pečené husi, vlastne kačice.“

(Agáta Petrakovičová Podenka, Slovart 2023)

Článok pôvodne vyšiel v Magazíne o knihách, nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť