Ak ste si niekedy položili otázku, čo je kniha, prípadne čím všetkým je kniha, pravdepodobne ste sa dopracovali k toľkým odpovediam, že možno by bolo ľahšie pýtať sa, čo a čím nie je. Postmodernistický spisovateľ Martin Kasarda má okrem iného jasno v tom, že kniha nie je jogurt. Zároveň si uvedomil, že na Slovensku neexistuje dielo, ktoré by sa zaoberala témou tohto produktu. Keďže je aj vysokoškolským pedagógom a má inšpiratívnu manželku, vyriešil to najlepším možným spôsobom. Napísal ho a dal mu názov Kniha – najväčší vynález ľudstva s podtitulom Ako úspešne vyrobiť a umiestniť knihu na trhu. Slovenský čitateľ tak dostáva po prvý raz komplexnú analýzu fenoménu, ktorý má veľmi špecifické postupy tvorby, spracovania a následného umiestnenia na trh.
Ak sa venujete recenzovaniu kníh, bolo by veľmi užitočné vychádzať z Kasardovej definície: „Recenzia musí spĺňať niekoľko štandardov. Po formálnej stránke musí obsahovať základné bibliografické údaje ako sú meno autora, názov diela, vydavateľstvo. Pokiaľ ide o prekladový text, je dôležité uviesť aj meno prekladateľa, ktorý je svojím spôsobom spoluautorom textu. Recenzia je kritickým zhodnotením diela, nielen jednoduchým informačným textom. Z aparátu literárnej kritiky preberá najmä spôsob hodnotenia diela ako estetického kultúrneho produktu, ale aj ako diela s významným etickým a spoločenským aspektom. Recenzentovou úlohou je jasne definovať čitateľovi s akým typom knihy prichádza do kontaktu, je vhodné zaradiť autora a dielo do súvislostí literárnej prítomnosti. Recenzia nemá byť prerozprávaním dejovej zložky, aj keď je nepochybne dôležité upozorniť na to, o čom vlastne kniha je. V nasledujúcom texte sa preto budeme snažiť tieto body dodržať.“
Hoci si je autor vedomý toho, že veľkú časť svetovej produkcie netvorí beletria, vo svojej publikácii sa primárne zameral na bežný spotrebiteľský knižný trh a rozdelil ju na nasledujúce časti
- Čo je kniha?
- Ako vzniká kniha alebo cesta od rukopisu k čitateľovi
- Ako predať knihu?
- Kniha v digitálnom prostredí: Najnovšie trendy komunikácie
Denne vyjde na celom svete údajne 5- až 7-tisíc knižných titulov. Podľa štatistík UNESCO predstavuje ročný prírastok 2,2 milióna novo napísaných exemplárov. Kasarda hovorí, že „kniha sa dá chápať ako jeden z najuctievanejších obradných predmetov. Je súčasťou rituálov, ktoré sa dennodenne opakujú v chrámoch celého sveta. Môžeme sa na ľudskú civilizáciu pozerať očami vojen, súperení rôznych panovníkov a štátov, vývoja technológií zbraní, v jednotlivých zlomových momentoch však prídeme k poznaniu, že za dramatickými zmenami v spoločnostiach sa nachádzajú ideológie a poznanie reprezentované aj písmom a knihami.“ Na inom mieste zdôrazňuje, že kniha je svojím spôsobom luxusný tovar, ktorý nie je nevyhnutný pre život ako taký. Pre niekoho môže byť šokujúca informácia, že vyše 62 % dospelej populácie na Slovensku si knihy nekupuje vôbec.
Kniha – najväčší vynález ľudstva, ktorá vyšla vo vydavateľstve Grada, spĺňa všetky atribúty odbornej publikácie. Napriek tomu nie je určená len ľuďom, ktorí sa pohybujú v prostredí knižného trhu, ale hlavne tzv. bežným čitateľom pomôže pochopiť na akých princípoch funguje písanie, vydávanie a propagácia kníh. Orientáciu pri čítaní uľahčuje aj použitie iného písma pri definíciách a dôležitých sumároch a rámčekov pre informácie populárne náučného charakteru (v jednom z nich sa napríklad nachádza príbeh prvého bestsellerového autora – reformátora Martina Luthera).
Domáca tvorba kontra preklady
Ak si vezmete do rúk nejaký titul vydaný pred rokom 1990, takmer určite v tiráži nájdete údaj o počte výtlačkov, nezriedka vyšší ako 10 000 exemplárov. V súčasnosti ho tam už nenájdete a počet kusov sa dá len odhadovať. Podľa Kasardových zistení má kniha domáceho autora prvotný náklad 1 000 až 2 000 kusov. Autori, ktorí majú na konte už niekoľko úspešných titulov, čo v preklade znamená, že vypredali kalkulovaný náklad, môžu štartovať s nákladmi 5 až 10 000 kusov. V prípade najpredávanejších autorov typu Dominik Dán, Táňa Keleová-Vasilková môže predstavovať úvodný náklad aj 20- či 30 000 kusov. Bližšie informácie ako sú autori platení a aké percento z ceny titulu im na Slovensku vo všeobecnosti ostáva, nájdete v knihe. Nápoveda – z písania kníh sa okrem malého okruhu ľudí na domácom trhu neuživí nikto.
Samostatnou témou v rámci vydávania je prekladová literatúra. Jej prednosťou je, že zahraničný titul prešiel redakčným spracovaním a sú známe aj reakcie čitateľov. Zároveň ale neznamená, že ak niečo bolo bestsellerom vo svete, úspešne sa uchytí na domácom trhu. Príkladom by mohol byť napríklad dánsky spisovateľ Jussi Adler-Olsen, ktorý láme rebríčky v Nemecku, ale na Slovensku prvý diel oddelenia Q prepadol a kto chcel poznať pokračovanie, musel siahnuť minimálne po českých prekladoch.
Význam vydávania zahraničných autorov ilustruje Kasarda na diele Yuvala Noaha Harariho Sapiens, ktoré keby malo vzniknúť na Slovensku, musel by na nej pracovať niekoľko rokov tím odborných pracovníkov. Niekoľko tisíc predaných exemplárov by navyše nepokrylo náklady na takúto prácu, preto je výhodnejšie tento typ literatúry prekladať.
Cesta od nápadu po vytlačenú knihu na polici
Publikovanie kníh sa často označuje za alchýmiu, keďže sa vopred nedá určiť, aký nápad osloví davy. Aj keď časť knižnej produkcie má pôvod vo verejných objednávkach, napríklad učebnice, veľká časť vydaných titulov nevzniká na základe nejakého zadania. Knižný trh funguje na ponukovom systéme. Kasarda už v motte svojho titulu hovorí, že nečítaná kniha nemá hodnotu a preto sa detailne venuje tomu, ako sa z niekoho nápadu stáva hodnotný produkt a kto všetko sa na tom podieľa.
Aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať samozrejmé, písanie má svoje veľmi pevné pravidlá a ak zasadíte dej do nejakého všeobecne známeho prostredia a žánru, musíte sa držať faktov. Ako sa píše v knihe v historickom románe z 15. storočia nemôžu jednoducho šľachtici jesť zemiaky. Ak si túto nezrovnalosť nevšimnú autori či autorky, je povinnosťou nasledujúceho článku, aby túto chybu v texte opravil. Redaktori alebo aj korektori musia popri kontrole gramatiky a štylistiky dozrieť aj na správnosť napísaného. Lebo ako odznelo na jednej besede o dôležitosti editorskej práce, ak v knihe bude postava v roku 1968 platiť tisíckorunáčkou, určite sa nájde niekto, kto si to všimne a dá to najavo spôsobom, na ktorý všetci na tvorbe zúčastnení tak skoro nezabudnú.
Hoci sa hovorí, že knihy by sa nemali súdiť podľa obálok, faktom ostáva, že hrajú často kľúčovú úlohu pri ich kúpe. Je preto pochopiteľné, že v rámci „výrobného procesu“ nie je možné túto tému obísť a v knihe nájdete odpovede napríklad o účasti autorov na ich finálnej podobe alebo ako vydavateľstvá pracujú vo vizuálnej rovine s knižnými alebo autorskými sériami.
Aj v rámci predaja kníh platí, že si konzumenti všímajú značku, v tomto prípade vydavateľstvo, ktoré môže byť zárukou kvality ponuky ale v mnohých prípadoch aj varovaním pred možným sklamaním z nekvalitného spracovania či už obsahu samotného alebo vytlačených exemplárov. Značkou sú pochopiteľne aj autorky a autori a pri tých najpopulárnejších kupujúci nerieši zväčša obsah, ale chce nového Dána či Červenáka.
Hoci Martin Kasarda ostáva v drvivej väčšine svojej knihy neutrálny, predsa len robí na jednom mieste výnimku, keď spomína literárne ceny. Všíma si predovšetkým najprestížnejšiu domácu Anasoft literu, v rámci ktorej sa do roku 2017 nedostávala do finále tzv. žánrová literatúra. Vzápätí ale nastala situácia, že sa porota verejnosti ako keby ospravedlňovala, že do výberu zaradila dielo, v tomto prípade Trhlinu Jozefa Kariku, ku ktorému „chováme predsudky“. Kasarda to komentuje nasledovne: „Vnímanie „popkultúrnej“ literatúry a rôznych žánrových foriem vyzerá ako čosi, čo nie je vhodné reflektovať na Parnase vážnej literárnej kultúry. Pripomína to scénu z Malého princa, kde astronóm v tureckom oblečení nemôže pred akademikmi obhájiť objav novej planétky, lebo má čudný odev, ale keď vystúpi v predpísanom obleku, tak je jeho objav akceptovaný.“
Knižný marketing a sociálne médiá
Záverečná časť knihy je venovaná propagácii v digitálnom prostredí. Aj keď niektoré pasáže, týkajúce sa napríklad reklamy na internete, nemusia byť laikom príliš zrozumiteľné, predstavujú veľkú pomôcku najmä pre ľudí, ktorí sa rozhodnú vydávať knihy vlastným nákladom alebo len v elektronických verziách.
Pre máloktorý produkt či už bežnej alebo luxusnej spotreby hrajú sociálne médiá takú úlohu ako v prípade knižného trhu. A tento trend sa určite nezastaví, lebo či sa to niekomu páči alebo nie, čoraz viac budú pribúdať ľudia, ktorí vyrastali s mobilmi v kočíkoch a všetko podstatné pre svoj život hľadajú na virtuálnych platformách.
Prostredie sociálnych sietí je veľmi pestré a obsadili ho aj rôzne typy čitateľov. Od fanúšikovských skupín a žánrových webstránok až po tzv. „bookfluencerov“. Rub a zároveň aj líc tohto prostredia je, že používa uvoľnenejší jazyk, čiže neberie na zreteľ pravidlá a tradície literárnej kritiky, čoho dôsledkom je na druhej strane vysoká miera subjektívnosti a povrchnosti. Ak vás zaujíma influencerský svet, alebo by ste sa chceli do neho v budúcnosti pridať, nájdete v knihe veľa užitočných rád.
Kasarda v závere svojej publikácie hovorí: „Knihy nezaniknú, nestratia sa a prežijú aj ďalšie desaťročia a storočia. Technologické novinky, ktoré prídu na trh, si budú skôr hľadať miesto a konkurenčné výhody v prostredí digitálnych technológií. Kniha ako výborné pamäťové médium, poskytovateľ vzdelania i zábavy bude aj naďalej produktom, ktorý bude saturovať potreby istej dôležitej a vplyvnej skupiny obyvateľov – ľudí, ktorí tvoria vedu, výskum, kultúrne prostredie.
Titul ako je Kniha – najväčší vynález ľudstva na Slovensku naozaj chýbal. Poznatky v nej obsiahnuté môžu byť na prospech nielen ľuďom, ktorí knihy čítajú, ale sa venujú aj ich tvorbe či propagácii.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments