Kužeľ svetla sníma
z poklesnutých pliec noci
nánosy tmy.
A mesiac za oknom
vrieska
ako tichý blázon.
V ich závetrí vetrím
raňajší pocit
po prebdenej noci
ako klepnutie po prstoch.
(Už zas si chcela viac,
ako mohol ti dať deň.)
Až apoštoli križovatiek
noci s dňom
nad ľahko zahanbeným horizontom
zvestujú mi aj pokoj,
že zaspím ako drevo,
na ktorom splavím
ranné sny.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments